Myšlienka dopĺňať palivo lietadlám počas letu vznikla už pred prvou svetovou vojnou, letecký svet sa ňou zaoberal aj počas vojny a na jej zdokonaľovaní pokračoval aj po ukončení vojnového požiaru. Doplňovanie paliva lietadlám vo vzduchu je však dodnes jedným z najťažších leteckých manévrov.
Počiatočné experimenty
Prvý úspešný pokus s doplnením paliva vo vzduchu sa uskutočnil 27. júna 1923. Piloti Leteckej služby Armády USA (United States Army Air Service), L. H. Smith a J. P. Richter, vzlietli z letiska Rockwell pri San Diegu s lietadlom de Havilland D.H.4, ktoré malo prijať palivo. Na odovzdanie paliva slúžil de Havilland D.H.4B-1, s ktorým leteli piloti V. Hine a F. Seifert. Stroj mal prídavnú nádrž s obsahom 495 l a cez uzatvárateľný otvor v spodnej časti trupu sa z neho dala manuálne vypustiť vystužená hadica s uzáverom na konci. Posádka doplňovaného lietadla ju musela manuálne zachytiť a vtiahnuť do trupu, zapojiť do plniaceho zariadenia a otvoriť prívod paliva, ktoré gravitáciou samo prúdilo z vyššie letiaceho tankera. Po naplnení nádrže bolo potrebné včas prívod paliva uzavrieť a spojenie prerušiť.
Text: RNDr. Michal J. Stolár, Alexander Golz
Foto: autori, Airbus, Luftwaffe
Viac sa dočítate v časopise Letectví+kosmonautika 12/2018, ktorý vyšiel 5. 12. 2018.
Obsah L+K 12/2018 nájdete – TU.