Lietadlo s poznávacou značkou UK-UKR má výrobné číslo 01-10, číslo na výrobnej linke 40-02 a svoj prvý let vykonalo 13. januára 2011. Od apríla 2012 lietalo toto lietadlo so značkou UR-NTD pre spoločnosť Ukraine International Airlines. V októbri 2013 začalo lietal pre spoločnosť Antonov Airlines, ktoré je divíziou podniku Antonov Design Bureau, a to najprv so značkou UR-NTD, neskôr bolo preregistrované na UR-ANA a potom na UR-UKR.
Pre vyššie spomenutú spoločnosť na prepravu vládnych činiteľov lieta lietadlo od 31. júla 2014. Nádych nevšednosti mala spiatočná cesta ukrajinského prezidenta, ktorý za 45 minút stoštyridsaťosmičkou“ preletel z Bratislavy do Košíc, odkiaľ po niekoľkých minútach autom odcestoval na Ukrajinu.
Spomeňme stručne históriu typu An-148 a jeho základné technické údaje. Spomenutý typ začala vyvíjať konštrukčná kancelária Antonov už v 90. rokoch minulého storočia, a to ako náhradu za neekonomické typy, akými boli napríklad Tu-134 a Jak-42.
Pôvodne sa uvažovalo o prepracovanie existujúceho nákladného lietadla An-74 na verziu na prepravu cestujúcich. Od toho sa však napokon upustilo a začal sa vyvíjať celkom nový typ, označený An-148. Ten síce prevzal od An-74 trup (ten bol predĺžený), ale krídla sú úplne novou konštrukciou. Stoštyridsaťosmička je dvojmotorový hornoplošník s dvomi prúdovými motormi, zavesenými na pylónoch pod krídlami.
Prvý let prototypu An-148 sa uskutočnil 17. decembra 2004, ukrajinskú i ruskú certifikáciu získalo lietadlo 26. februára 2007. Do komerčnej služby sa prvé lietadlo dostalo 2. júna 2009, a to u ukrajinskej spoločnosti Aerosvit.
Lietadlo An-148 má rozpätie krídiel 28,91 m, dĺžku 29,13 m a výšku 8,19 m. Kabína lietadla môže byť konfigurovaná pre 68 až 85 cestujúcich. V závislosti na verzii sa maximálna vzletová hmotnosť pohybuje od 38 550 kg so 63 700 kg. Dolet najťažšej verzie je 4400 km. Na pohon lietadla slúžia dva turbodúchadlové motory Progress D-436-148 s ťahom po 67 kN.
Lietadla An-148 môže využívať aj letiská s nespevnenými dráhami a nepotrebuje externé schody, pretože má v dverách zabudované schodíky na nastupovanie a vystupovanie cestujúcich.
Text a foto: Rado Mlýnek