Aj dnes v historických uličkách Kjóta môžete stretnúť geišu kráčajúcu za prácou. Ak budete mať to šťastie, nezabúdajte na rešpekt a nesprávajte sa ako paparazzi, hovorí japanologička Lenka Králiková Hashimoto.
Čo znamená geiša pre súčasnú japonskú kultúru?
Povedala by som, že geiše dnes skôr patria do popkultúry. Často ich nájdeme vo filmoch či komiksoch. V reálnom živote sa s nimi však dnes už stretnete naozaj zriedka, pokiaľ nie ste obyvateľom Kjóta.
V historických uličkách možno nájsť rôzne podujatia pre turistov s vystúpeniami geiší. Pravé geiše môžu ľudia stretnúť na ulici, keď podvečer smerujú do práce. Sú miestnou atrakciou, a to začína byť niekedy problémom. Turisti sa s nimi často chcú fotiť a správajú sa nešetrne. Neuvedomujú si, že napríklad kimono môže mať hodnotu menšieho auta. Alebo im nechtiac porušia účes, čo môže byť pred stretnutím s klientom problém. Ak si ich chcete odfotiť, je vhodné spýtať sa vopred. Ale nezdržiavajte ich zbytočne, ich čas je mimoriadne drahý.
Aká klientela v súčasnosti využíva ich služby?
Ako zákazníkov neberú hocikoho, funguje to podobne ako štýl pánskych klubov. Na stretnutie s geišou musíte mať odporúčania aj určitý spoločenský status. Výhodou je diskrétnosť geiší. Preto ich spoločnosť vyhľadávajú klienti s citlivejšími informáciami, napríklad biznismeni či politici. Avšak sú aj lacnejšie zážitkové večere, napríklad pre turistov.
A je v modernom Japonsku ešte záujem o štúdium tohto tradičného povolania?
Dnes sa môžete začať učiť za geišu po skončení základnej alebo strednej školy. Ide o štúdium s veľmi silnou hierarchiou, ktoré zabezpečujú špecializované agentúry. Zo začiatku sa učíte tanec a spev, asistujete starším geišiam. Prvé stretnutie s klientom absolvujete najskôr po roku, často až po niekoľkých rokoch štúdia.
Vyrastali ste v Japonsku. Pamätáte si na svojprvý kontakt s geišou?
Je to skôr fenomén pre mužov. Keď som však pracovala v Tokiu, mala som to šťastie, že jedna naša zahraničná klientka chcela veľmi vidieť geišu. Môj šéf s veľkým úsilím našiel jediné miesto, kde to bolo možné zorganizovať. Účet za večeru a tanec bol vyše tisíc eur. A to nás zabávala „iba“ geiša-študentka. V Tokiu ich volajú hangjoku, teda polodrahokam.
Prečo na Západe geiše spájame s luxusnou prostitúciou?
Na rôznych miestach a v rôznych obdobiach tieto profesie splývali. Do istej miery fungovali v tom istom priestore, geiše zabávali aj vo verejných domoch. Keď chcel zákazník napríklad zapôsobiť na luxusnú prostitútku, najal si na pomoc ako zabávačku geišu. Zároveň platilo, že tancovať, spievať a zabávať musela vedieť i prostitútka. Aj v komiksoch a filmoch sa často stretnete s geišami ako elitnými kurtizánami, ktoré riešia svoj tragický život.
Pôvodne vraj boli geišami najmä muži…
Áno, nebolo to povolanie vyhradené ženám. Geiša v preklade znamená „človek umenia“. V minulosti zabávači predvádzali napríklad bojové umenie. Ako sa však časy menili, od bojových scén sa dôraz preniesol na tanec a spev. Ženské spoločníčky sú v japonskej kultúre dodnes dôležité. V krajine funguje veľa podnikov, kde sa jednej skupine oslavujúcich venujú dve-tri hostesky, populárne sú cosplay bary, kde hostí zabávajú v rôznych kostýmoch. V Japonsku je bežné, že pri pití využívate služby zabávačiek. Vy platíte a ony vás obdivujú.
Existujú aj mužskí spoločníci?
Ale áno, aj keď ich je, samozrejme, menej ako žien. Tiež majú svoj vlastný štýl obliekania. Saká s veľkým výstrihom, vyfarbené vlasy, farebné šošovky. Obliekajú sa tak výstredne, aby ste cítili, že to nie je bežný život. Tí najznámejší fungujú na sociálnych sieťach ako influenceri. Teraz počas pandémie zabávačky a zabávači fungujú aj online.
Lenka Králiková Hashimoto
Narodila sa v Tokiu slovenskej matke a japonskému otcovi. Je absolventkou štúdia dokumentárnej tvorby na bratislavskej VŠMU. V súčasnosti pôsobí ako lektorka japončiny na Univerzite Komenského a doktorandka japanológie na Slovenskej akadémii vied.
