Ak vychádzame zo spomienok na starého otca, ktorý podľa bolesti v kĺboch s presnosťou hydrometeorologického ústavu so všetkými jeho dnešnými technickými vymoženosťami deň dopredu hlásil, že zajtra bude pršať, pôsobí meteosenzitivita ako výhoda. Ak si však prečítame výpovede tých, ktorí vplyv počasia na seba nazvali doslova peklom, človek už zneistie… Naozaj nám vysoký záťažový stupeň môže podľa klinického a dopravného psychológa Mgr. Daniela Kotrča, PhD. z Ambulancie klinickej psychológie NEONYX v Žiline siahať doslova na život?
V predpovedi počasia už dlhý čas nepočúvame len to, či bude pršať alebo svietiť slnko, ale meteorológovia nám prostredníctvom predpokladaného záťažového stupňa oznamujú aj to, ako sa budeme cítiť. Keď som sa však teraz nad tým zamýšľala, uvedomila som si, že pri tejto informácii v správach o počasí som mala vždy pocit, že mňa sa to netýka… Nie som meteosenzitívna? Alebo sme na počasie vnímaví predsa len všetci?
Slovo meteosenzitivita vyjadruje citlivosť na zmeny počasia alebo na konkrétny stav počasia. Keďže ide o citlivosť, je pravdepodobné, že nefunguje na princípe vypínača zapnutý-vypnutý, teda, že ju niekto buď má, alebo nemá. Ide skôr o mieru citlivosti, ktorá môže byť u jednotlivcov rôzna, pričom zvýšená sa dá predpokladať u ľudí, ktorí sú vnímavejší, emočne citlivejší a ktorí tomu zároveň prikladajú väčšiu váhu.
Takže keď v predpovedi počasia hovoria o nejakom záťažovom stupni, neznamená to, že sa cítime všetci rovnako?
Nie som si istý, na akom základe sa stanovuje miera záťažového stupňa, či ide o tlak vzduchu, teplotu alebo iné fyzikálne faktory, ktoré na náš organizmus môžu vplývať. Avšak jedno je vcelku jasné. Ak dávame váhu informácii o miere záťažového stupňa, tak na nás môže naozaj pôsobiť. Okrem možných fyzikálnych faktorov na nás spolupôsobí totiž aj vplyv (auto)sugescie. Je to podobné, ako keď nám niekto povie, že dnes je piatok trinásteho a môže sa nám stať niečo zlé. Ak tomu veríme, môžeme „zúzkostlivieť“, byť nepozornejší a naozaj sa tak môže u nás zvýšiť riziko, že sa nám niečo stane. Ale dôvodom nie je samotný nešťastný deň, ale váha a dôležitosť, ktorú mu prikladáme. Preto sa aj ja sám skôr vyhýbam vnímaniu a prehnanej interpretácii údaju o záťažovom stupni v predpovedi počasia, aby ma to príliš neovplyvňovalo v nastavení na konkrétny deň.
Na druhej strane, na mnohých niečo ako meteosenzitivita pôsobí ako výmysel moderného človeka, ktorý sa sťažuje na všetko, vrátane počasia. Ide však naozaj o novodobý fenomén?
Skôr treba povedať, že v minulosti si ľudia všímali počasie skôr pragmaticky, z hľadiska práce na poli a v záhrade. Vychádzali pritom z pohľadu z okna alebo na teplomer, kým dnes sa viac opierame o to, čo o počasí hovoria médiá. To však vedie k tomu, že ak je tok takýchto informácií opakovaný až presýtený, u citlivejších ľudí sa môže zvyšovať ich sugestibilita, čiže ovplyvniteľnosť správami, ktoré počujú. A tak sa môže zdať, že tento problém je dnes vypuklejší.
Ak sme spomínali pri meteosenzitivite vplyv autosugescie, znamená to, že citlivosť na počasie je skôr psychický zlý pocit? Alebo sa človek cíti zle aj fyzicky?
Fyzické a psychické zložky človeka sú vzájomne podmienené. To znamená, že reakcia tela vplýva na emočné prežívanie, a platí to aj obrátene. Ak si spomenieme na príbeh Švejka a jeho prežívanie zmien počasia pri reumatickej bolesti kolien, môžeme vidieť reakciu tela na prichádzajúcu zmenu počasia. A naopak, ak ovplyvňuje predpoveď počasia našu náladu, do určitej miery na to môže reagovať aj naše telo. Keď je menej slnečných hodín počas dňa, narastá miera depresívnejšieho ladenia so zníženou výkonnosťou a pochmúrnejšími myšlienkami. Keď za oknom padajú kvapky dažďa na parapet, môže nás to uspávať v monotónnom zvuku šumenia dažďa. A keď sa pozrieme na tiché padanie bielych snehových vločiek pokrývajúcich okolie, môže nás to upokojovať – samozrejme, ak nás následne nečaká odhrabávanie auta a chodníkov….(úsmev) A mimochodom, aj tieto posledné vety môžu na nás pôsobiť sugestívne a mierne nás upokojiť na duši.
Máte pravdu, cítim sa spokojne, aj keď to asi súvisí s tým, že dostávam od vás trefné odpovede… (úsmev) Vrátim sa však ku Švejkovi. Ja si pamätám scénu, keď sugestívne opisoval, ako mu pri zmene počasia „vŕzgajú kĺby“, no mal pritom nohu vyloženú na starej stoličke, a tak nie je úplne jasné, čo vlastne vŕzgalo… Nie- ktorí ľudia však opisujú, že to, čo kvôli počasiu zažívajú, je ďaleko horšie. Našla som napríklad výpoveď mladej ženy, podľa ktorej pri vysokom záťažovom stupni zažíva doslova peklo. A popisovala pritom príznaky podobné panickému ataku – búšenie srdca, závraty… Je to vôbec možné?
Ak sú ľudia viac ako citliví, inak povedané precitlivenejší, a dávajú údajom o stupni záťaže priveľkú váhu, môže sa ich reakcia prejaviť skutočne až telesne, napríklad rozbúšením srdca, zrýchleným dýchaním, zvýšeným vnútorným napätím či tlakom v žalúdku, čo sú bežné prejavy psychosomatizácie v reakcii na stres. Pri citlivejších ľuďoch môže byť reakcia naozaj takáto výrazná. Je to však skôr o spracovaní informácie o záťažovom stupni, ako priama reakcia tela na fyzikálne podmienky dané počasím.
Čiže viac ako samotné počasie nás ovplyvňuje informácia, že podľa predpovedí by nám malo byť pri tomto počasí ťažko? Dovolím si aj preto ešte na chvíľu zostať pri spomínaných záťažových stupňoch. Naozaj sa dá náš pocit z konkrétnych klimatických podmienok takto odmerať?
Ako som už spomínal, neviem na základe čoho sa stupeň záťaže stanovuje v predpovedi počasia, a teda ani to, na základe čoho sa meria jeho vplyv. Ako psychológovia však naozaj dokážeme u človeka zmerať mieru úzkosti, depresie, sugestibility či spôsoby reakcií na stres.
Spomínali ste, že sám ste sa vo svojej praxi stretli s meteosenzitívnymi ľuďmi. Platí, že ich máte viac, keď je vonku škaredo, a naopak, slnečno netrápi nikoho?
Nie celkom. Raz som sa lúčil s jedným pacientom so slovami, že ho po sedení prepúšťam do pekného slnečného dňa. On však začal lamentovať nad tým, že je už dlhšie sucho a že už má dosť tých rečí o pekných dňoch, keď mu schne úroda na poli. Skrátka, ak chcete ísť na kúpalisko, slnečný deň bude vítaný. Ak potrebujete, aby vám nevyschla zelenina, uvítate dážď. Ako môžeme vidieť, ľudia pristupujú k počasiu podľa toho, čo od neho očakávajú a ako ho chcú využiť.
Čiže jedna vec je nejaký ohlásený záťažový stupeň a druhá naše očakávania… Ako si teda pomôcť, aby nám počasie nekazilo deň?
Možnosti našej obrany primárne vychádzajú z uhla pohľadu na počasie či jeho predpoveď. Je dobré zachovať si sedliacky rozum a počasie vnímať s pokorou. Vtedy nás neprekvapí, že v zime je zima a v lete je teplo, prípadne, že v apríli prší. Keď si povieme, že sme strojcami toho, či dnešný deň bude príjemný alebo otravný, nebude nám to diktovať počasie. Samozrejme, na zníženie napätia existujú aj funkčné techniky, napríklad relaxácia, ale aj psychoterapeutické techniky pracujúce s myšlienkami, emóciami, telesným prežívaním a správaním.
Takže je len na nás, či sa pri záťažovom stupni päť budeme naozaj cítiť „pod psa“?
Áno, Je to vec sugestibility. Ak by sme si povedali, že maximum je desať, tak sa pri päťke budeme pravdepodobne cítiť v pohode.
Ale predsa len, ak nič z tohto nepomôže, je meteosenzitivita dôvod vyhľadať odborníka? Nevysmeje sa nám, ak mu povieme, že nám nerobí dobre zlé počasie?
Meteosenzitivita nie je sama osebe ochorením, ktoré by sme liečili. Ak nás však meteosenzitivita ovplyvňuje tak výrazne, že sa v tom necítime dobre, ak ovplyvňuje naše správanie a fungovanie v živote, môžeme sa poradiť s odborníkom. V takomto prípade však nebude meteosenzitivita jedinou témou rozhovoru, ale v kontexte životného príbehu človeka bude citlivosť zohrávať väčšiu mieru v dosahu na jeho prežívanie a správanie.
Mgr. Daniel Kotrč, PhD.,
klinický a dopravný psychológ z Ambulancie klinickej psychológie NEONYX v Žiline
