Leto už vo vzduchu cítiť. A keď som túto tému nedávno nadhodila doma, môj manžel za zasmial: „Máš pravdu, hlavne v preplnených obchodoch a autobusoch…!“ To som tým, samozrejme, nemyslela, ale áno, s letnými teplotami prichádza aj potenie. A v médiách celé série článkov, ako s ním bojovať. My si v tomto však dovolíme pribrzdiť. Potom sa totiž telo nielen ochladzuje, ale snaží sa nám aj radiť. Ide len o to mu rozumieť…
Je možné, že ste sa v tejto chvíli zapozerali na mokrý koláč pod pazuchou spolucestujúceho v električke a krútite hlavou, že na čo je to dobré, aj tak nechápete. Keď si však pot zobrali na mušku vedci v americkom Novom Mexiku zistili, že hneď na začiatku na to, aby sa človek vôbec narodil ako zdravý a geneticky silný jedinec. „Je totiž známe, že je na to potrebné, aby sa jeho rodičia od seba čo najviac geneticky líšili,“ vysvetľuje vo svojom článku Michaela Fojtů z Ústavu patologickej fyziológie Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity. Lenže ako to o tom druhom bez sekvenátora DNA zistiť? „Štúdia spomínaných amerických výskumníkov naznačuje, že práve podľa potu a jeho arómy.“ Keď sa totiž zaoberali skupinou približne sto génov známych ako „MHC“, zistili, že sú zapojené nielen do tvorby imunitnej odpovede tela, ale podľa ich dát aj do procesu voľby partnera. „Rovnako ako muži, tak aj ženy totiž preferovali partnerov s MHC génmi odlišnými od tých ich. Ak ste sa teda pri voľbe partnera „sekli“, môžete za to čiastočne obviniť dezodoranty a antiperspiranty, ktoré vám znemožnili túto osudovú chybu vyčuchať,“ dodáva s úsmevom odborníčka. A podľa výberu partnera dobré rady potu nekončia. Čo ďalšie sa teda dá z neho vyčuchať?
Z toho cítiť chorobu
Treba povedať, že za normálnych okolností pot nezapácha. „Nepríjemný zápach vyvoláva až v kombinácii s baktériami, ktoré sa prirodzene nachádzajú na našej pokožke,“ objasňuje vedúca lekárka medicínsko-estetického centra Medicor v Poprade, MUDr. Janka Holešovská, MBA. Práve preto môže byť náhly zápach nášho potu príznakom toho, že s naším organizmom nie je niečo v poriadku. „Choré telo zvykne nepríjemne páchnuce produkty metabolickej poruchy vylučovať cez kožu a sliznice, preto pri niektorých ochoreniach môžeme zaznamenať typický zápach. Pri cukrovke ide o arómu acetónu. Ak má pot zápach moču a cítiť amoniak, môže ísť o ochorenie obličiek. Pri problémoch s pečeňou má pot zase tukový, prípadné maslový pach. A k zmene zápachu potu – cítiť ho po rybacine, dochádza aj pri ochorení s názvom Trimetylaminúria. Ide o geneticky podmienenú poruchu, pri ktorej telo nie je schopné rozložiť zlúčeniny, nachádzajúce sa v rybách, sóji a hlúbovej zelenine, čo vedie k uvedenému zápachu potu.“ Odborníčka však zároveň dodáva, že nie
v každom prípade treba pri opísanom „odóre“ maľovať hneď čerta na stenu. „Za náhlou zmenou pachu nášho potu môžu byť aj niektoré druhy potravín, ktoré konzumujeme, napríklad vysoké množstvá hlúbovej zeleniny, ako sú kapusta, kel, karfiol či brokolica. Tieto druhy sírnatých potravín totiž obsahujú zlúčeniny, ktoré naše telo nedokáže úplne rozložiť a pri metabolických procesoch sa uvoľňujú tzv. prchavé zlúčeniny, ktoré sa potom odparia z tela a vtedy dôjde k uvoľneniu ich zápachu. Pot zároveň výrazne zapácha aj pri konzumovaní veľkého množstva cesnaku alebo cibule.“
Pot ako antibiotikum
Ďalší dôvod, prečo si z potu nespraviť nepriateľa, poskytli odborníci z univerzity v nemeckom Tübingene. Podľa výsledkov ich štúdie totiž obsahuje peptid dermicidín, ktorý slúži ako antibiotikum a reguluje rast baktérií na pokožke, čím hrá dôležitú úlohu v ochrane ľudského tela pred kožnými infekciami a hubami. Významný úspech si pritom pripísali najmä v boji s baktériami Escherichia coli, Enterococcus faecalis a Staphylococcus aureus. Tak čo, už ste pot zobrali na milosť?
