Podľa jednej z aktuálnych štúdií prijme človek dnes asi o šesťstopäťdesiat kalórií denne viac ako pred päťdesiatimi rokmi. To sa pritom prejavuje nielen v štatistikách narastajúcej obezity, ale aj neurodegeneratívnych ochorení. Tým, čo jeme, nekŕmime totiž len žalúdok, ale aj mozog…
Mozog tvorí len približne dve percentá našej telesnej hmotnosti, využíva však až pätinu energie, ktorú ľudské telo vytvorí z jedla, čo je najviac zo všetkých orgánov. Na správne fungovanie navyše potrebuje 15 – 20 percent objemu cirkulujúcej krvi a množstvo vitamínov a živín, ktoré sú nevyhnutné pre schopnosť pamätať si a sústrediť sa. Medzi nimi majú najvyššiu prioritu bielkoviny, ktoré priaznivo ovplyvňujú všetky pamäťové procesy – zaznamenávanie, podržanie a vybavovanie si informácií. Aminokyseliny obsiahnuté v bielkovinách sú navyše základnými stavebnými prvkami mozgovej siete. Mozog ich potrebuje na výrobu neurotransmiterov, čiže látok, ktoré majú na starosti prenos informácií medzi jednotlivými mozgovými bunkami.
Antioxidanty na obnovovanie pamäti
Vzhľadom na to, že mozog je náchylný k napádaniu voľnými radikálmi ako vedľajšími produktmi bunkového metabolizmu, sú preň rovnako nevyhnutné antioxidanty, ktoré odstraňujú toxíny z nervového systému, a tým prispievajú k ochrane a obnovovaniu pamäti. Z vitamínov sa za základné výživové doplnky, ktoré ovplyvňujú činnosť mozgu a imunitu, považujú vitamíny skupiny B. Keďže sú rozpustné vo vode, telo ich nedokáže ukladať a je potrebné ich prijímať v strave.
Demencia hrozí miliónom
Podľa vedeckých odhadov postihne demencia do roku 2030 viac ako 65 miliónov ľudí na svete. Odborníci sú presvedčení, že úlohu v tom zohráva aj zlé stravovanie, ktoré negatívne ovplyvňuje pamäť, náladu a ďalšie funkcie mozgu. Odborníci sa zhodli na tom, že síce neexistujú žiadne zázračné potraviny, výskumy však ukázali, že niektoré typy stravovania môžu byť s pribúdajúcimi rokmi pre ľudský mozog predsa len prospešnejšie ako iné. Ktoré sú to?
Životobudiče pre mozog
Čučoriedky
Sú cenným zdrojom antioxidantov, ktoré zachytávajú voľné radikály. Tým spomaľujú starnutie mozgových buniek a predchádzajú ich degeneratívnym ochoreniam.
Špenát
Táto listová zelenina je plná živín, ktoré mozgu poskytujú ochranu pred demenciou. Ide predovšetkým o kyselinu listovú, vitamín E a vitamín K.
Ryby
Tučné morské ryby, ako sú pstruh, sardinky a najmä divoký losos, sú bohatým zdrojom omega-3 mastných kyselín (DHA a EPA), ktoré sú nevyhnutné pre učenie, pamäť a koncentráciu.
Vlašské orechy
Sú bohaté na omega-3 a omega-6 mastné kyseliny. Viaceré štúdie vyzdvihujú ich preventívny charakter pred neurodegeneratívnymi chorobami zahŕňajúcimi aj demenciu a Alzheimerovu chorobu. Navyše zlepšujú logické uvažovanie, koncentráciu a medzibunkovú komunikáciu.
Zabijaci mozgu
Vyprážané jedlá
Do zoznamu zdravej výživy nepatrili nikdy vzhľadom na to, že majú nemalý podiel na obezite a chorobách pečene a žalúdka. Podľa nových výskumov však škodia aj mozgu. Ľudia, ktorí mali vyprážané jedlá v jedálnom lístku príliš často, totiž zaznamenali v rámci jednej zo štúdií v testoch kognitívnych funkcií výrazne horšie výsledky ako tí, ktorých strava bola vyvážená.
Sladené nápoje
Ani sladkým limonádam nie sú výskumy naklonené. Nielenže po nich priberáme, ale podľa vedcov j hlúpneme. Najviac pritom trpí pamäť dospievajúcich, ktorí pijú malinovky najčastejšie, dokonca trikrát toľko ako mládež pred dvadsiatimi rokmi. Podľa laboratórnych výskumov totiž príjem jednoduchých cukrov zo sladených limonád a džúsov v čase dospievania vedie k zvýšenému počtu zápalov v hipokampe, teda mozgovom centre, ktoré ovláda učenie a pamäť.
Alkohol
Podľa britskej štúdie z roku 2021 pre mozog neexistuje bezpečné množstvo skonzumovaného alkoholu. Dokonca aj ľahké popíjanie nepriaznivo ovplyvňuje takmer všetky jeho časti a znižuje hustotu sivej hmoty.
Presolené potraviny
V prípade soli vedci dlhodobo upozorňujú, že ju treba dvakrát vážiť a raz použiť. Jej prebytok totiž áva zabrať mnohým orgánom v tele, mozog nevynímajúc. Jedným z dôkazov je podľa nich experiment na myšiach, ktoré každý deň dostávali potravu obsahujúcu značné množstvo soli. Potom mali za úlohu prebehnúť labyrintom, na konci ktorého ich čakala odmena. S postupom času sa však výkon myší znižoval, boli apatické a splnenie úlohy im robilo čím ďalej, tým väčšie problémy. Vysoké dávky oli totiž viedli k tomu, že sa ich mozog dostatočne neprekrvoval.
