Príležitosti, ktoré nám súčasná doba prináša, ovplyvňujú aj naše životné rozhodnutia. Nežijeme promiskuitne, ale so svojím súčasným partnerom nemusíme zostať, až kým nezostarneme. Odborníci čoraz častejšie rozprávajú o sukcesívnej monogamii. Ak sme nespokojní, vzťah neopravujeme, ale partnerov radšej vymeníme.
A žili šťastne, až kým nepomreli. Už odmalička počúvame krásne rozprávky o tom, ako smutnú princeznú zachránil švárny princ, potom mali hŕbu detí, a ďalej to poznáme všetci. Model celoživotných partnerstiev bol vlastne jediný široko akceptovaný ešte v časoch našich starých mám. Za posledné desaťročia sa toho mnoho zmenilo. A zmenilo sa aj naše vzťahové a sexuálne prežívanie. Doba je dnes oveľa voľnejšia, spoločenské a kultúrne normy nám dnes umožňujú viac sa nadýchnuť. Ako sa to prejavuje? Žijeme dekadentnejšie, skazenejšie ako naši predkovia? Odborníci upokojujú, o žiadne zemetrasenie v prežívaní našich vzťahov nejde. Párové spolužitie je stále najbežnejší
model nášho správania. Psychológovia však stále viac rozprávajú o sukcesívnej alebo sériovej monogamii. Znamená to, že bežne nemávame viac partnerov súčasne a žijeme monogamne. Ak nám však vzťah už prestane vyhovovať, máme tendenciu súčasného partnera nahradiť novým.
Niektorí výskumníci dokonca upozorňujú, že tento model sa stáva dominantným. V skratke: so svojou študentskou láskou zostane do konca života len malý zlomok ľudí. U väčšiny z nás platí, že náš partner v dvadsiatich piatich rokoch bude pravdepodobne odlišný ako náš partner na dôchodku.
NOVÉ PRÍLEŽITOSTI
Náš svet, ako funguje dnes, začal v zásade vznikať po druhej svetovej vojne. Presun ľudí z vidieka do miest, zlepšujúca sa ekonomická situácia a kvalitnejšie zdravotníctvo, ktoré prispeli k zvýšeniu priemernej dĺžky života… Tieto a mnohé iné faktory prispeli k tomu, že dnes sa na mnohé veci pozeráme inou optikou ako naše prastaré mamy a ich klebetné susedky. Kým pred sto rokmi bol rozvod niečo nezvyčajné, dnes sa v rôznych častiach Európy rozpadá od tretiny do polovice všetkých manželstiev. Ak vôbec do manželstva vstupujeme. Zmeny trendov nakoniec vidíme aj v bežnom živote. Byť nemanželským dieťaťom v dobe našich rodičov a starých rodičov nebolo úplne bežné a takéto deti si často niesli miernu spoločenskú stigmu. Dnes už je situácia diametrálne odlišná. Svadba nie je pre mladých ľudí niečo, na čom by vyslovene trvali. Podľa údajov štatistického úradu sa v posledných rokoch na Slovensku štandardne rodia štyri z desiatich detí nezosobášeným rodičom.
Je to pochopiteľné. Dnes žijeme úplne ináč ako naši predkovia. Podľa sexuologičky Dany Šedivej je zásadný rozdiel v tom, kedy a za akých okolností vstupujú do partnerských vzťahov dnešné generácie oproti generáciám ich predkov. Nie tak dávno dozadu bolo bežné, že ľudia celý život prežili v jednej obci. Spravidla si zobrali prvého partnera, ktorý sa naskytol, a aj keby chceli, nemali s čím porovnávať. Dnes je situácia iná. Málokto vstupuje do manželstva s prvým sexuálnym partnerom, navyše máme v porovnaní s našimi predkami neskutočne široké možnosti. Môžeme cestovať, čítať knihy či pozerať filmy, získavať informácie alebo zoznamovať sa s novými partnermi na internete. Mnohé páry aj dnes síce spolu zostávajú z ekonomických či dokonca existenčných dôvodov, v súčasnosti to však už nie je taká neprekonateľná prekážka pre drvivú väčšinu populácie ako v minulosti. S našimi možnosťami prirodzene rastú aj naše očakávania. „Sme nároční. Na autá aj na vzťahy,“ hovorí D. Šedivá.
OPRAVIŤ, NEVYMENIŤ
Opustiť nefunkčný vzťah a nahradiť ho novým, perspektívnejším nemusí byť nutne zlé rozhodnutie. Naši starí rodičia síce žili v jednom vzťahu celý život, to však nemusí nevyhnutne znamenať, že boli šťastnejší. Vo svojich vzťahoch zotrvávali, lebo nemali reálnu možnosť ich opustiť, ani keď sa trápili. A to nie je reč len o alkoholizme či fyzickom násilí vo vzťahu, ale aj o bežných situáciách, keď si jednoducho dvaja partneri po dvoch desiatkach rokov spolužitia už jednoducho nerozumejú. My dnes máme oveľa vyššie nároky aj očakávania, čo sa týka nášho osobného šťastia. A preto, ak sa vo vzťahu trápime, máme tendenciu nahradiť ho novým.
Ťažkosti však môžu nastať, keď problém riešime výmenou namiesto opravy aj pri menších prevádzkových poruchách. Konzumná doba s množstvom príležitostí nás totiž naučila novému správaniu, ktoré máme tendenciu prenášať aj do ľúbostného života. Keď sa našej babičke roztrhla sukňa alebo blúzka, zašila si ju. A dnes? Ruku na srdce, odpadnutý podpätok na čižme často pre nás nie je dôvod na návštevu obuvníka, ale príležitosť kúpiť si novší model. A takisto, ako sme nároční na naše módne doplnky, sme nároční aj na človeka, s ktorým zdieľame väčšinu nášho času.
Ako priznáva psychologička Dana Šedivá, udržiavať šťastný vzťah dlhé desaťročia je nesmierne komplikované. „Pravdepodobne nie sme stavaní na také dlhé partnerstvá, ako v súčasnosti žijeme. Ľudia v minulosti zomierali oveľa mladší, partnerstvá netrvali bežne päťdesiat rokov. Máme viac pokušení aj možností, ako ich realizovať,“ hovorí. Štatistiky a výskumy v tomto smere bývajú nepresné. Ak aj nejaké dáta tohto druhu existujú, často sú na míle vzdialené od skutočnosti – ľudia o svojom intímnom živote výskumníkom nemusia hovoriť pravdu. Napriek tomu po nevere, ako riešení partnerských problémov, podľa názoru odborníkov nesiaha mnoho z nás. Mať viacero paralelných vzťahov v našej kultúre síce nie je nič nezvyčajné, nie je to však náš bežný vzorec správania. Väčšina z nás si totiž stále pamätá na krásne rozprávky z detstva, a naše túžby a ideály sú podobné. Väčšina z nás by chcela mať dlhodobo fungujúci vzťah, len málokto sníva o úžasnom novom partnerovi či partnerke každý rok. Rodinná stabilita a spokojnosť je pre väčšinu z nás stále tá najvyššia hodnota, na konci dňa chce každý mať v prvom rade šťastnú rodinu. „Aj dospelí ľudia berú ťažko, keď sa ich rodičia rozvádzajú. Základné odporúčanie je držať rodinu pohromade, kým to ide,“ dodala Dana Šedivá.
