Neskočíme na pivo? Toto je jedna z najčastejších otázok počas horúcich letných večerov medzi kamarátmi. Pivo je tretím najkonzumovanejším nápojom na svete, po vode a čaji. Milovníci piva sa určite zhodnú v jednom, najlepšie pivo je čapované. Aby však chutilo tak, ako má, je treba pri čapovaní dodržať pár pravidiel. Lebo ako sa hovorí – sládok pivo varí, hostinský ho robí. A preto sme sa vybrali za profesionálmi do reštaurácie „Plzeňská Astra“ v bratislavskom Ružinove, ktorá je niekoľkonásobným držiteľom ocenenia Hviezda sládkov.
Pivo v reštaurácii „Plzeňská Astra“ je čapované pipou Nostalgia alebo rýchlotočka, ktorá pripomína staročeský spôsob správneho čapovania piva. Ocenenie Hviezda sládkov je ukazovateľom tej najvyššej kvality starostlivosti o pivo. Za príkladné dodržiavanie „Hviezdneho desatora“ a požiadaviek na kvalitu čapovaného piva patrí „Plzeňská Astra“ medzi podniky s najlepším tankovým pivom. Každý pohár musí byť pivne čistý, očistený špeciálnymi prostriedkami určenými na umývanie pohárov. V žiadnom prípade sa nesmú používať bežné výrobky na umývanie riadu. Na dokonalé umytie sa používa špeciálna umývačka skla. Pred samotným čapovaním musí byť pohár vychladený a mokrý. Na to sú určené špeciálne vane, do ktorých sa napúšťa voda, ktorá má zhruba 10 stupňov. Poháre sa z vane vyberajú tesne pred čapovaním. Čerstvo vypláchnutý pohár sa pri čapovaní drží v 45 stupňovom uhle. Pivo sa čapuje pod penou, je treba pustiť najprv penu a následne dočapovať pivo podľa požiadavky zákazníka na spôsob čapovania. Pena vzniká zatlačením páčky dozadu a mala by byť biela s hustotou pripomínajúcou smotanu. Pivo by sa malo načapovať naraz, po stene pohára, tak aby nevznikla tzv. suchá pena. Hneď ako pivo dosiahne okraj pohára, treba ho narovnať.
Ak je pivo dobre načapované a je v studenom a čistom pohári, mali by sa po každom napití tvoriť pivné kruhy po pene, ktoré odhalia, na koľko dúškov bolo pivo vypité.
Pre pivo čapované na „hladinku“ je typická hustá smotanová pena, ktorá je na povrchu rovná. Za ideálnu sa považuje, keď má približne 3 až 4 centimetre. Aby bola hladinka dokonalá, najprv sa do pohára natočí pena a potom, po ponorení pipy pod penu, sa pivo krásne dočapuje až po okraj.
Šnyt je objemom vlastne malé pivo, ale načapované do veľkého pohára. Má bohatú a hustú penu, ktorá bráni rýchlemu úniku oxidu uhličitého. Postup čapovania je podobný hladinke, najskôr sa do pollitra natočí po skle pena, ale o niečo viac ako pri hladinke, a dotočí sa pivo tak, aby jednu tretinu tvorilo pivo, druhú pena a tretí pohár.
Pivo, ktoré je v pohári prakticky neviditeľné. Ide vlastne o takmer samú penu, ale penu mokrú a veľmi jemnú. Mlieko je výrazne sladšie ako hladinka a šnyt, aj preto si ho s obľubou objednávajú hlavne ženy. Kohútik na pipe sa jemne otočí, aby po skle pohára stekala len pena. Keby sme však „mlieko“ nechali dôjsť, vznikne minimálne malé pivo.
Šnyt bol atraktívny už v štyridsiatych rokoch. Karel Čapek o ňom dokonca napísal fejtón Ohrozený šnyt, ktorý najlepšie vystihuje, o aké pivo ide: „Malé pivo si dávajú nepijaci. Pijan piva, ktorý sa nechce napiť, ale iba osviežiť, si nedá malé pivo, za ktoré by sa pred celým svetom hanbil, ale šnyt.
