Dieťa plače, hnevá sa, kričí a my sa cítime bezmocní. Hlava nám ide vybuchnúť, s nervami sme v koncoch a čaká nás ešte kopec práce, nemáme navarené, upratané, vypraté… Čo teraz? Mobil! Naša záchrana! Blikajúce obrázky rozprávok a pesničiek sú priam zázračné. Konečne je pokoj. Každodenná situácia, ktorá sa odohráva v mnohých rodinách. V tej najlepšej viere, že robíme správne, si neuvedomujeme, že už od útleho detstva bránime deťom emocionálne zrieť…
Pužívanie digitálnych technológií je horúcou témou medzi rodičmi, učiteľmi aj odborníkmi. Odkedy dať dieťaťu do rúk mobil? A na ako dlho? Aj keď je pri ňom spokojné, môže mu to ublížiť? Veď to vyzerá ako zázrak, že tak ľahko stíchne… „Ak pustíme dieťaťu mobilný telefón alebo tablet s rozprávkou, prípadne pesničkami, je jasné, že sa hneď upokojí. Pre malé dieťa, batoľa, sú tieto digitálne technológie zdrojom množstva podnetov, ktoré pôsobia na jeho zmysly, ako sú zrak, sluch, prípadne aj hmat. Rozptýlia jeho pozornosť, vďaka čomu sa odpúta od predchádzajúcej situácie, ktorá mu spôsobila rozrušenie,“ vysvetľuje psychologička Tatiana Pethö z Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Väčšinou sa to všetko začína pesničkami a rozprávkami na YouTube kanáli, ktoré rodičia púšťajú už niekoľkomesačným deťom. Najskôr s cieľom zabaviť ich či upokojiť, no postupne majú pocit, že ho ešte aj vzdelávajú. Tešia sa, ako ich dieťa úžasne reaguje, tlieska, usmieva sa, pokyvkáva sa, a to ešte ani len nerozpráva. Väčšina odborníkov sa však zhoduje, že takýto zdroj zábavy a upokojenia batoliat vôbec nie je vhodný. „Deti v batoľacom období by mali byť vystavené monitorom minimálne. Rýchlo meniace sa svetlo a zvuk majú negatívny vplyv na rozvoj centrálneho nervového systému v mozgu. Neustále meniace sa obrazy a zvuky pôsobia navyše na dieťa veľmi rušivo,“ hovorí psychologička.
„Dôležité je preto nastaviť si pravidlá dopredu a veľa vysvetľovať. Potom nebudeme musieť trhať deťom mobily z rúk, kričať ani vyhrážať sa ultimátami.“
NECHAJTE DETI PREŽIŤ SI AJ HNEV A PLAČ
Hnev, krik a plač sú prirodzené reakcie na prežívané situácie. „Dieťa v niektorých situáciách potrebuje zažiť aj frustráciu z toho, že nedostane hneď to, o čo požiada. S ňou je spojené aj prežívanie negatívnych emócií, ktoré sú súčasťou prirodzeného emocionálneho vývinu,“ reaguje psychologička na otázku, či snaha rodičov ihneď upokojovať dieťa mobilom už len pri náznaku plaču či hnevu nie je v poriadku. Myslí si, že takáto forma by mala byť naozaj len núdzovým riešením. „Poznáme oveľa efektívnejšie spôsoby. Najdôležitejšie je v danej chvíli venovať plnú pozornosť svojmu dieťaťu, byť pokojným, vysvetliť a rozprávať mu, že všetko bude v poriadku. Byť emočne vrelý, objať ho a pobozkať, pritúliť si ho. Dieťa môže prudko reagovať a nemusí to hneď fungovať. No dôležité je, aby v danej chvíli cítilo zo strany rodiča lásku a jeho prítomnosť. Je vhodné nechať ho prejaviť hnev, frustráciu, ale byť na neho stále láskavý a zachovať pokoj, aby vnímalo, že sa nachádza v bezpečnom prostredí.“
MOBILY VALCUJÚ DETSKÉ EMÓCIE
Jednoduchá stratégia upokojovania detí digitálnymi technológiami sa nám môže podľa odborníčky totiž vypomstiť. Pretože emócie detí a mobily sú vzájomne prepojené. „Emócie a emočné prejavy sú považované za silný komunikačný nástroj, prostredníctvom emócií dokážeme neverbálne komunikovať. Nadmerné používanie digitálnych technológií u detí môže negatívne ovplyvniť ich emocionálny vývin vzhľadom na to, že je redukovaný priamy kontakt so sociálnym okolím, čo zhoršuje proces socializácie dieťaťa. Jeden z výskumov navyše preukázal, že zvýšené používanie digitálnych technológií u detí a mladých ľudí znižuje rozvoj empatie. V inom výskume v oblasti emócií detí v predškolskom veku vedci sledovali rýchlosť rozpoznávania emocionálnych výrazov tváre, radosť a hnev. Výsledky preukázali, že hranie násilných videohier viedlo k zníženiu počtu radostných výrazov tváre u detí. Aj z toho vyplýva, že nadmerné používanie moderných technológií vo významnej miere negatívne ovplyvňuje emocionalitu detí,“ vysvetľuje Tatiana Pethö. V dobe digitálnych technológií tak môže podľa odborníkov hroziť, že z detí vychováme doslova technoautistov. Nebudú schopní rozumieť vlastným pocitom ani regulovať svoje emócie, najmä tie negatívne. „Už v škôlke alebo škole potom dochádza k tomu, že dieťa nie je schopné ovládať svoje prežívanie, čo sa prejavuje strachom a skleslosťou a vyhýbaním sa akýmkoľvek vzťahom a emóciám alebo ich, naopak, v porovnaní s rovesníkmi prejavujú omnoho intenzívnejšie. Inými slovami, buď sa dieťa bojí hrať s inými deťmi, pretože by mu mohli uškodiť alebo, naopak, môže byť voči druhým samo agresívne,“ hovorí odborníčka. Zároveň upozorňuje, že vedci z Lekárskej univerzity v Michigane uverejnili v známom odbornom časopise Jama Pediatrics výsledky výskumu, v ktorom sa zaoberali tým, ako stratégia upokojovania troj-až päťročných detí mobilom súvisí s neskorším správaním detí. Výsledky naznačujú, že sa používanie digitálnych zariadení odzrkadľuje v neskoršom zhoršenom správaní. Výrazné emocionálne výkyvy boli pozorované viac u detí, ktoré boli hyper-aktívne, impulzívnejšie a temperamentnejšie. Takéto deti prejavovali viac pocity hnevu, frustrácie a smútku. „Rodičia by mali spozornieť vtedy, keď dieťa prestali baviť iné aktivity, stráca záujem o reálnych priateľov, má časté zmeny nálad, je nervózne alebo dokonca až agresívne,“ upozorňuje psychologička.
„Dieťa v niektorých situáciách potrebuje zažiť aj frustráciu z toho, že nedostane hneď to, o čo požiada.“
SME STVORENÍ BEHAŤ
Digitálne technológie ovplyvňujú aj prirodzený vývoj detskej psychiky. Neuropsychológ Robert Krause vo svojej knihe Detský mozog uvádza, že z evolučného hľadiska je detský mozog nastavený na fyzickú, nie virtuálnu interakciu. Ak by teda deti vo veku dvoch rokov pozerali denne niekoľko hodín televíziu, prípadne do mobilných telefónov či tabletov, môže to ovplyvniť dozrievanie detského mozgu. „Digitálne technológie ovplyvňujú vývin kognitívnych procesov dieťaťa, ktorými sú vnímanie, pozornosť, pamäť a myslenie,“ súhlasí Tatiana Pethö. Pre predškolské obdobie dieťaťa je preto podľa nej oveľa lepším spoločníkom ako virtuálny svet ten ozajstný, v ktorom sa nám občas niečo nepodarí, niečo sa rozbije, v ktorom máme povinnosti a hlavne zažívame vzťahy s inými. „V tomto období dieťa zažíva významný socializačný proces, začleňovanie do kolektívu, nadväzovanie interpersonálnych vzťahov s rovesníkmi, učiteľmi,“ zdôrazňuje psychologička. Oddych od displejov je pre deti podľa nej dôležitý najmä v čase, keď sa pripravujú na spánok. „Krátkovlnné modré svetlo totiž negatívne ovplyvňuje spánok dieťaťa. Je to z dôvodu, že sa podobá slnečnému žiareniu, ktoré organizmus aktivuje a dieťa je tak viac bdelé. Zároveň znižuje tvorbu melatonínu, spánkového hormónu. Preto je vhodné nahradiť používanie digitálnych technológií formou iných aktivít, ako sú čítanie, rozprávanie sa, prípadne zhodnotenie dňa, čo všetko dieťa zažilo.“
„Z evolučného hľadiska je detský mozog nastavený na fyzickú, nie virtuálnu interakciu.“
NASTAVME PRAVIDLÁ! A NIELEN DEŤOM
Ak sa na blikajúce displeje so vzrušujúcimi, úsmevnými, lákavými obrázkami pozrieme očami detí, pochopíme, že odstrihnúť sa od nich je pre ne nesmierne náročné. Aj nám dospelým robí občas problém zavrieť aplikácie alebo odtrhnúť zrak od vzrušujúceho obsahu sociálnych sietí, či nezareagovať na pípnutie mobilu. A práve preto, že vieme, aké sú digitálne technológie neodolateľné a sofistikované, mali by sme byť pre nich vzorom. „Rodičia sú sociálnymi modelmi, ktorých vzorce správania dieťa preberá a jednoducho opakuje to, čo robia rodičia. Pokiaľ sú rodičia v prítomnosti dieťaťa neustále na mobilnom telefóne, tablete, prípadne sledujú televíziu, potom, jednoducho povedané, dieťa chce robiť to, čo oni. Preto, ak chceme eliminovať takzvaný „screen time“ čiže čas, keď sú vystavené obrazovkám a displejom, musíme začať od seba. V prítomností detí sa jednoducho snažiť venovať plnú pozornosť aktivite, ktorú s potomkom vykonávame a nekontrolovať si len tak „pre zábavu“ mobilný telefón,“ radí psychologička. Zároveň upozorňuje na názory, podľa ktorých by moderné technológie do života batoliat vôbec nemali patriť. „Niektorí odborníci uvádzajú, že do obdobia dvoch rokov by dieťa nemalo mať žiadny prístup k digitálnym technológiám, pričom od dvoch do šiestich rokov môže hodinu sledovať televíziu, prípadne „hrať sa“ na mobilnom telefóne alebo tablete.“ Sú však aj psychológovia, ktorí v súvislosti s vekom batoliat, naopak, ponúkajú konkrétne časy, počas ktorých ich môže zabávať technika. Ak má dieťa napríklad 21 mesiacov, potom denne podľa nich môže byť vystavené digitálnym technológiám 21 minút. Všetci odborníci sa však zhodujú v jednom – primárnym zdrojom zábavy detí nemajú byť digitálne „hračky“, ale aktivity, ktoré rozvíjajú ich sociálne, intelektuálne a pohybové zručnosti. Ako rodičia však musíme byť pripravení na to, že deťom sa obmedzovanie používania elektroniky určite páčiť nebude. Budú sa na nás hnevať a budeme pre ne tými najhoršími. Dôležité je preto nastaviť si pravidlá dopredu a veľa vysvetľovať. Potom nebudeme musieť trhať deťom mobily z rúk, kričať ani vyhrážať sa ultimátami.
