Vyhľadať
Close this search box.

MENU

MUŽ A ŽENA/OD LÁSKY TAKMER ŠIALENÍ

Stáva sa, že v období zamilovanosti u partnera nevidíme vlastnosti, ktoré by nás mali varovať. Ktoré to sú? Prečo sme niekedy takí slepí a nedokážeme včas dať dolu ružové okuliare, aby sme si ušetrili neskoršie nepríjemne prekvapenia a sklamania? A aké to je, keď partnera príliš milujeme?

Dôležité upozornenie hneď na začiatok: nemusíte mať dvadsať, aby ste mali na očiach ružové okuliare, pretože práve prežívate prvé veľké zaláskované obdobie. Tento problém majú ľudia v dvadsiatich, tridsiatich aj päťdesiatich rokoch, muži aj ženy, jednoducho my všetci. „Keď vyberáš, maj oči otvorené, až keď máš vybrané, privri ich,“ hovorí ľudová múdrosť. Lenže keď sa zamilujeme, riadiť sa ňou je nesmierne ťažké. „Bráni nám v tom predovšetkým mozog. Ten začne produkovať fenyletylamín, noradrenalín, oxytocín, jednoducho pestrý kokteil hormónov a neurotransmiterov, ktorý vytvára tzv. filter zamilovanosti. Podvedome vnímame na partnerovi prednostne to pozitívne a negatívne vnemy potláčame,“ vysvetľuje psychologička Zuzana Lišková. Že na starom prísloví „Láska je slepá“, je nemálo pravdy, dokázali v roku 2004 britskí vedci z londýnskej University College. Ich štúdia odhalila, že cit lásky potlačuje činnosť oblastí mozgu, ktoré sú zodpovedné za kritické myslenie. Inak povedané: keď sa zblížime s nejakou osobou, v mozgu sú potlačené schopnosti hodnotiť jej povahové rysy. Vedci tiež prišli s tvrdením, že na mozog pôsobí rovnako romantická aj materinská láska. Oboje potlačuje aktivitu mozgových nervov, ktoré majú dočinenia s kritickým sociálnym hodnotením druhých ľudí a s negatívnymi emóciami. Našťastie – ako upozorňuje Zuzana Lišková – spomínaný filter zamilovanosti nefunguje dokonalo, a už vôbec nie dlhodobo. K zamilovaným teda postupom času dorazia aj tie menej pozitívne – varovné – signály. „Ako s nimi dotyčný naloží, záleží na intenzite jeho lásky, type osobnosti, na predchádzajúcich skúsenostiach s partnermi, ale aj na jeho aktuálnej zoznamovacej pozícii na trhu. Inak sa bude rozhodovať mladá, príťažlivá žena, inak postarší nezaujímavý outsider,“ vysvetľuje odborníčka. Jednoducho, niekedy si aj cez ružové okuliare všimneme, že partnerove správanie sa nie je ideálne, dokážeme na ňom vidieť chyby. Bohužiaľ, často máme tendenciu svojho partnera ospravedlňovať – veríme, že ho silou svojej lásky zmeníme. Ale to je omyl!

Milujem viac, ako je zdravé

Prehliadanie niektorých negatívnych aspektov partnerovho správania sa nedeje len v období zamilovanosti prvé jeden dva roky. Niektoré ženy aj muži majú tendenciu ospravedlňovať svojich partnerov aj niekoľko desiatok rokov – milujú ich viac, ako je zdravé. „Aby sme o niekom mohli povedať, že miluje viac, než je zdravé, musíme na ňom spozorovať, že mu vzťah evidentne prináša nejakú ujmu. Takto miluje napríklad človek, ktorý sa na verejnosti necháva od partnera ponižovať a ponižovaniu sa vôbec nebráni, naopak, snaží sa za každú cenu druhému vo všetkom vyhovieť,“ hovorí psychologička Alex Doležalová. Takí ľudia sú ochotní pre vzťah stratiť dôstojnosť, peniaze, priateľstvo, obetovať túžbu po rodine, pokojnom zázemí a po deťoch. Sú akoby žili v temnej miestnosti so zatiahnutými závesmi. Všetci okolo nich vidia okná aj dvere, ktorými by mohli odísť, ale pre nich neexistujú. Niečo vnútri nich sa zmierilo s tým, že v tmavej izbe strávia celý svoj život. Viac, ako je zdravé, milujú podľa odborníčky muži aj ženy: ženy väčšinou obetujú svojich priateľov a záujmy, snažia sa všetok čas investovať do partnera a často sa nechávajú ponižovať až do úplnej straty akéhokoľvek sebavedomia; muži zase do svojich partneriek investujú najčastejšie peniaze – požičiavajú si tak dlho, až skončia na dne. Pre jedných aj pre druhých milovať rovná sa trpieť. Neznamená to, že títo ľudia sú slabí alebo možno hlúpi, oni sú chorí a nemôžu si sami pomôcť. „Ide o určitú formu patológie a s ňou súvisiacu nezrelosť osobnosti. Jednoducho povedané: viac, ako je zdravé, miluje človek, ktorý nie je psychicky úplne dospelý, nevie sa spoľahnúť sám na seba, neverí si a nevie byť sám. Príčiny nezrelosti nachádzame väčšinou v detstve a v rodinných vzťahoch v detstve,“ dodáva Alex Doležalová. Vymeniť vzorec z detstva za nový a tak sa vyliečiť, si podľa odborníčky vyžaduje prácu na sebe samom za pomoci dlhodobej individuálnej psychoanalytickej psychoterapie.

Pozor na varovanie!

Už Sigmund Freud tvrdil, že jednu z podstatných rolí hrá v láske a jej prežívaní temperament: napríklad u cholerika vzplanú pozitívne i negatívne vášne oveľa rýchlejšie ako u melancholika, iná bude aj intenzita ich prežívania. Keď k tomu prirátame fakt, že vo fáze zamilovanosti máme tendenciu vnímať svojich partnerov úplne skreslene a vidieť len to, čo vidieť chceme, nemožno sa čudovať zástupom odborníkov, ktorí varujú pred unáhlenými svadbami – hoci zamilovanosť z dvojice prýšti na míle ďaleko. Takému kroku sa síce mylne hovorí svadba z lásky, ale v skutočnosti je to takmer nesvojprávny akt, po ktorom by sa snúbenci často mali pripraviť na budúci nesúlad. „Ľudia sa po pár mesiacoch nedokážu vnímať takí, akí v skutočnosti sú, a keď po čase opadnú zo vzťahu vášne, sú navzájom prekvapení, koho si to vlastne zobrali za muža alebo za ženu. Rozhodne by som neodporúčala vymazať zo vzťahu fázu chodenia a na to nadväzujúcu spoločnú domácnosť, pri ktorých sa môže dvojica lepšie spoznať a odhaliť nedostatky druhého,“ hovorí psychologička Zuzana Lišková. Všetky negatíva pravdepodobne neodkryjete, ale možné zárodky budúcich problémov sa rozpoznať dajú. Typické sú napríklad prejavy žiarlivosti, ktoré veľa ľuďom imponujú na začiatku vzťahu. Lenže zdanlivo nevinné partnerove výčitky sa potom často menia na nočnú moru. „Varovať by vás malo aj to, že partner sa za krátky čas známosti stihol niekoľkokrát opiť do nemoty, prípadne užil iné drogy v takej miere, že nezvládol svoje správanie. Ak totiž podlieha všelijakým substanciám do tej miery, že užívaním týchto látok spôsobuje vzájomnú nepohodu už v čase počiatočnej zamilovanosti, je pravdepodobné, že užívanie alkoholu a drog bude raz značným problémom aj v dlhšie trvajúcom vzťahu,“ tvrdí Alex Doležalová. Obozretnosť odporúča aj v prípade, že vo vzťahu od začiatku pociťujete finančnú nepohodu: ak máte pocit, že na partnera príliš doplácate a v dôsledku toho musíte obetovať mnohé zo svojich radostí, je to zlé! „Najmä ženy sú v túžbe po vzťahu ochotné zo svojich potrieb ustupovať natoľko, že až po niekoľkých mesiacoch odhaľujú pravú tvár partnera – zisťujú, že živia alkoholika alebo podporujú lenivého ‚mamičkinho maznáčika‘,“ dodáva. S tým úzko súvisí varovanie pred lenivosťou a tendenciou prenechávať všetku zodpovednosť na druhom. Samozrejme, už na začiatku by vám mala v hlave zablikať červená kontrolka pri nefungujúcom sexe. „Ak v tejto oblasti nie ste ani napriek snahe schopní pociťovať radosť a uspokojenie, je namieste sa nad pokračovaním vzťahu vážne zamyslieť,“ doplňuje psychologička.

Zamilovanosť? Alebo láska?

Naozajstnú zamilovanosť môže podľa odborníkov človek zažiť len párkrát za život: dvakrát, štyrikrát, ale rozhodne nie viac. Keď im klienti hovoria, že boli zamilovaní už veľakrát, obvykle im neveria – tú pravú zamilovanosť zrejme ešte nezažili. Každopádne, ak k tomu dôjde a človek cíti ono povestné „šialenstvo“, nie je podľa Alex Doležalovej dôvod tento cit mierniť alebo akokoľvek potláčať. „Človek by mal zmierňovať až svoje správanie, ktoré pod vplyvom zamilovanosti vedie k samodeštrukcii, teda k akejkoľvek forme osobnostného alebo sociálneho úpadku,“ hovorí odborníčka. Keď potom zamilované poblúznenie odznie, nastane jedna z dvoch možných situácií. Buď človek zistí, že vzťah stál iba na zamilovanosti – na chemických základoch, na ktorých sa stavať nedá, alebo cíti, že zamilovanosť už síce prešla (už sa dokáže otočiť za inou ženou alebo mužom), ale partner zostáva aj tak tým najbližším človekom, s ktorým si rozumie. V tom prípade je to láska. Psychologičku Zuzanu Liškovú klienti často navštevujú s otázkou, čo majú robiť, keď svojho partnera milujú viac, než on ich – je to normálne, alebo človek smeruje k veľkému sklamaniu? „V takých prípadoch nie je nutné podliehať panike. Vzťahová dynamika obvykle v čase funguje tak, že dochádza k výmene pozícií – závislejší sa stane menej závislým a naopak,“ hovorí odborníčka a pokračuje: „Ak človeka znepokojuje miera vlastnej lásky, nemusí sa nútiť k oslabovaniu svojich citov. Mal by si len naordinovať minimalizáciu prejavov svojej lásky.“ Čo to znamená konkrétne? Napríklad, že s vyznaním lásky počkáte až na partnerovo, odpustíte si večné otázky ohľadne jeho citov, odpustíte si rôzne „službičky“ a nebudete to vždy vy, kto bude iniciátorom milostných hier alebo kto bude vyžadovať jeho neustálu prítomnosť vo vašej blízkosti… Hranica medzi spaľujúcou vášňou a veľkou nenávisťou býva veľmi tenká (spomeňte si na filmy Vojna Roseovcov alebo Miluj ma! …Prosím), preto buďte od začiatku obozretní a nenechajte svoju lásku prerásť v posadnutosť.

Novinky

Odoberajte newsletter

Odoberajte najnovšie informácie o našej ponuke do Vašej emailovej schránky.