Je podráždený, nahnevaný, nič sa mu nepáči a všetko je podľa neho zlé. Všetky problémy sú dielom okolia, on sám predsa za nič nemôže! Keď sa spýtame, čo sa deje, len podráždene zavrčí, že nič. Alebo začne nadávať. Že syn prišiel neskoro z práce, že prší, alebo že v obchode nemajú jeho obľúbené šišky. Ako to, že sa z vášho milého, vtipného a energiou sršiaceho muža stal „mrzút“?
Otázka: Ako hovoríte mužovi, ktorý je stále unavený, nešťastný a podráždený? Odpoveď: Normálny.
Otázka: Ako zistíte, že trpí syndrómom mrzutého muža? Odpoveď: Požiadate ho, aby vám podal soľ a on začne kričať: „Brať, brať, brať – to je to jediné, čo vieš!“
Tento vtip som objavila v knihe „Mrzutý muž? Viem, ako na neho!“ amerického psychoterapeuta Jeda Diamonda. Jarmila si ju kúpila, pretože už nevie, čo robiť. „Václav neuveriteľne rýchlo mení nálady. V jednej chvíli srší vtipom, o sekundu obviní celú našu rodinu, akí sme všetci strašní. Nič sa mu nepáči a všetky problémy sa dejú zaručene mojou vinou. Úspechy detí sú jeho zásluha, ale ak sa nesprávajú celkom podľa pravidiel, počúvam reči o lenivosti a nezáujme, za ktoré môže moja výchova. Keď nás v piatok večer príde navštíviť naša dcéra, je to podľa neho príliš neskoro. Ak príde v utorok, v stredu alebo iný deň v týždni, je to tiež zle, pretože je predsa pracovný týždeň! S deťmi nikdy nevieme či to, čo urobíme, ho nepopudí a nenaštve,“ rozpráva. Václav je o šesť rokov starší ako Jarmila, obaja sú však vo veku, kedy by si konečne mohli užívať života. Dve deti im odrástli a starajú sa samé o seba. Majú dom a tiež isté finančné zabezpečenie. Ako je možné, že sa Václav neraduje, ale nadáva? A ak by mal pre to naozaj dôvod, prečo sa Jarmila pod ťarchou danej situácie nestáva mrzutou ženou? „Klasická mrzutosť so štipkou rezignácie, podráždenosti, agresivity je skôr mužskou ako ženskou vlastnosťou. Kým muži sú negatívne nastavení voči svojmu okoliu, ženy majú tendencie hľadať príčiny problémov samy v sebe, preto sa u nich mrzutosť prejavuje skôr v nespokojnosti,“ hovorí psychológ a manželský poradca Tomáš Novák. Zatiaľ čo ženy v takej situácii plačú, zverujú sa kamarátkam, nakupujú alebo sa kŕmia čokoládou, muži sedia doma a obviňujú svoje okolie, vrátane manželky a detí.
Za všetkým hľadaj testosterón?
Psychológ Tomáš Novák hľadá hlavnú príčinu mužskej mrzutosti v tzv. andropauze, čiže v mužskom prechode. Celý život boli muži zvyknutí všetko riadiť, ovládať. Odrazu sa to mení a nie je ľahké zmieriť sa s tým, že zo snov sa splnilo len málo a staroba sa blíži míľovými krokmi. Je to skrátka stresová situácia. Mužom navyše ubúda pohlavný hormón testosterón. Ten nespôsobuje len pohlavnú túžbu, ale súvisí aj so sebavedomím a agresivitou, a tak robí mužov zlostnými a podráždenými. Kým o ženskom kolísaní hormónov a s ním súvisiacimi zmenami nálad boli popísané stohy papierov, o mužskom sa najčastejšie dočítate len v odborných knihách. Mnohých ľudí teda prekvapí, že hladina testosterónu v krvi sa mení nielen s vekom (narastá v období puberty a klesá v období andropauzy), ale aj v rámci ročných období či denných cyklov, a že keď lekár odoberie mužovi krv šesťkrát denne, hladina testosterónu bude zakaždým iná. „Keď ide muž spať, jeho hormonálna hladina rastie každú hodinu až dovtedy, kým sa prebudí a hladinu testostrónu má najvyššiu. Preto muži zažívajú ranné erekcie. Dopoludnia sa hladina ustáli a postupne začne klesať. Neskôr popoludní je zvyčajne hladina testosterónu najnižšia. To môže byť dôvod, prečo majú muži sklon byť podráždenejší, keď sa vracajú domov z práce,“ hovorí psychoterapeut Jed Diamond, ktorý sa v knihe zveril s vlastným príbehom. Súvislosť testosterónu s mužskou podráždenosťou viedla k tomu, že vedci vytvorili termín „syndróm mrzutého muža“. Odborník charakterizuje mužov, trpiacich týmto syndrómom, ako frustrovaných a precitlivených. Podľa neho pociťujú úzkosť a zlosť, bývajú nedotkliví a popudliví, a pretože väčšinou si sami problém neuvedomujú, zo svojej náladovosti obviňujú okolie. Už bolo povedané, že mrzutosť súvisí s vekom. Podľa Tomáša Nováka však možno jej korene nájsť už v detstve. Konkrétne u detí, ktoré odmalička ťažko zaspávajú, spia i jedia, sú nepokojné a nedokážu sa samy hrať. „Aj keď niektoré štúdie ukazujú, že mrzutosť v období dospievania pominie, a že správanie takého dieťaťa sa výrazne zlepší, osobne som dosť skeptický,“ hovorí.
Kde sa rodí životná nespokojnosť?
V spoločnosti sa dnes čoraz častejšie hovorí o tom, aké to majú dnešní muži ťažké, a v médiách sa skloňuje pojem „kríza mužskej identity“. Objavujú sa dokonca názory, že mrzutosť súvisí práve s tým, že muži si sami so sebou nevedia rady, a tak ich rozhodí akákoľvek životná zmena. Psychológ Tomáš Novák považuje také tvrdenia skôr za výhovorky, oveľa väčšiu rolu podľa neho hrá hormonálna a genetická zložka osobnosti a tiež sociálna dedičnosť, keď napodobňujeme správanie svojich rodičov, a mnohé z ich vlastností prechádzajú na nás. „Pokiaľ sme v detstve obklopení ľuďmi, ktorí sa na všetkých pozerajú ako na zlodejov, lumpov, a všetko vnímajú ako zlé a negatívne, pravdepodobne preberieme podobný životný postoj, a v dospelosti sa budeme správať tak isto,“ hovorí ďalší odborník, psychológ Tomáš Vašák. Druhým zdrojom životnej nespokojnosti je podľa neho nízke sebavedomie. „Človek s nízkym sebavedomím je oveľa viac fixovaný na negatívne prežitky. Nízke sebavedomie mu nedovoľuje uspieť, lenže on má tendenciu zvádzať neúspech na nepriateľský svet, preto voči nemu zaujíma taký negatívny postoj,“ vysvetľuje. A tretí dôvod? Súčasný mediálny obraz sveta. Ako nemáme byť mrzutí, keď nám súčasné médiá ukazujú spoločnosť, ktorej dominujú podvody, krádeže a vraždy? Samozrejme, vplyv médií je dôležité nepreceňovať, veď koľko ľudí dnes skrýva pravé dôvody svojej mrzutosti za všeobecnú nespokojnosť, ktorú dáva najavo ich väčšina? „Alkoholik tiež nikdy neprizná vlastný problém a svoju nadmernú potrebu piť bude donekonečna zdôvodňovať nechápajúcou manželkou alebo problémami v zamestnaní. Podobne majú niektorí ľudia tendenciu vysvetľovať svoju mrzutosť nespokojnosťou s kvalitou práce našich politikov. V skutočnosti sú to výhovorky a snaha racionalizovať vlastný nepriznaný problém,“ hovorí Tomáš Novák.
Tolerovať, alebo ho opustiť?
Najčastejšie sa mrzutosť odráža v partnerských vzťahoch a vo vzťahoch mužov s ich najbližším okolím. Ženy sa sťažujú, že vlastne nevedia, čo majú robiť, pretože akákoľvek zmienka o čomkoľvek muža popudí. „Je zlostný, vyčítavý, hádavý, zo všetkého ma obviňuje, a o chvíľu mi kupuje kvety a píše zamilované odkazy. Počas hodiny na mňa vrhá vražedné pohľady a vzápätí je samý smiech a nadšenie.“ Muži zas kontrujú, že ich ženy zbytočne obviňujú, rozčuľujú a nenechajú ich chvíľu na pokoji. „Pokúšam sa jej povedať, ako sa cítim, ale keď to urobím, povie, že ju obviňujem zo svojich problémov. Tvrdí, že je ťažké byť milá, keď som stále mrzutý. Otca jeho, čo očakáva?! Stále na niečom hľadá vši. Akoby som nikdy nemohol nič urobiť správne. Nepoteší ju nič z toho, čo urobím. Stále ma kritizuje za nejaké drobnosti.“ Obaja sa cítia osamelí, nemilovaní a zanedbávaní – jeden rozdiel v prežívaní mužskej mrzutosti by sa však našiel. Kým ženy majú tendenciu z neporozumenia obviňovať samé seba alebo svojho partnera, muži obviňujú iba svoju partnerku, napriek tomu, že vo vnútri môžu byť extrémne sebakritickí. Niekedy majú potrebu odísť, odpútať sa, a tak svoje ženy opúšťajú bez toho, aby pochopili, že problém je v nich samých. Preto aj ich nové vzťahy často končia sklamaním. Existujú partneri, ktorým istá forma mrzutosti vo vzťahu neprekáža, pretože každý z nich je napríklad individuálne nastavený mierne negatívne. Ale vzťah dvoch ľudí, z ktorých jeden je živel a druhý mrzút, navyše od narodenia negatívne naprogramovaný, nemôže fungovať večne, pretože to je na jedného skrátka príliš veľká záťaž. „Nemôžete od mrzúta chcieť, aby vás neobťažoval svojím negatívnym naladením. Ak sa to deje a jeho podráždenosť vám kazí náladu, určite je namieste asertivita,“ tvrdí psychológ Tomáš Vašák. Nebojte sa napríklad povedať: „Prekáža mi, ako negatívne hovoríš o všetkom, čo sa nás týka, a želala by som si, aby to tak nebolo.“
Viete, čo potrebuje?
Psychoterapeut Jed Diamond má so syndrómom mrzutého muža osobnú skúsenosť. Vo svojej knihe píše, že muži sa lepšie otvoria, keď komunikujú „vedľa seba“ než „tvárou v tvár“. Oveľa vhodnejší spôsob, ako sa posadiť a hovoriť o tom, čo sa deje, je podľa neho porozprávať sa napríklad na prechádzke. „Muži majú sklon konať a nie diskutovať. Často je pre nich jednoduchšie rozprávať, keď niečo robia, ako keď sa pozerajú druhému do očí. Pre ženu znamená očný kontakt pocit opatery a opory, no pre mužov to často predstavuje, že boli postavení na miesto a začnú sa brániť a uzatvárať.“ Ženám tiež radí, aby nepočúvali, čo si o nich muži myslia, ale aby načúvali tomu, čo cítia. Odsudzovanie a obviňovanie sú totiž len zásterkou pre pocity a nesplnené potreby. Keď taký muž napríklad povie: „Do čerta, nemôžeš nikdy nič urobiť poriadne? Si naozaj taká sprostá?“ Môžete si myslieť: „Som asi zlá manželka“ alebo „Je to odporný sprostý kretén“. Alebo si pre seba môžete povedať: „Rada by som vedela, či tak zúri preto, že potrebuje povzbudenie, útechu alebo porozumenie.“
Milujte ho, ale buďte tvrdá
Možno ešte zložitejšie je nájsť riešenie vo vzťahu otec – dieťa. Otec je zlostný a nevie prečo, navyše si problém odmieta pripustiť, a teda ho ani nechce riešiť. Psychológ Tomáš Vašák by potomkom, ktorí sa snažia vychádzať so svojím mrzutým rodičom, poradil otvorený rozhovor.
V ňom v pozícii dieťaťa nekritizujte. Zverte sa otcovi s tým, že jeho náladové správanie vás trápi. Povedzte mu, že vám bráni v normálnej komunikácii, pretože po pár minútach máte pocit, že všetko je negatívne a vás taká komunikácia nebaví a vyčerpáva. Podobný spôsob môžete skúsiť aj v prípade, že vás štve mrzutosť kolegu v práci. Skôr, ako to urobíte, sa však zamyslite. Ide o krátkodobú zmenu nálady u pesimistu? Alebo sa z optimistu stal mlčanlivý, podráždený a agresívny človek? V prvom prípade vezmite do úvahy, že charakter človeka nezmeníte, a teda sa s jeho negatívnym postojom k životu budete musieť zmieriť. Ale v tom druhom prípade, najmä keď zmena trvá dlhšie ako tri až šesť týždňov, je najvyšší čas vyhľadať odbornú pomoc. Pripustiť si problém vyžaduje odvahu a dostatok sebareflexie. Niektorým mužom, vrátane Jeda Diamonda, k nej pomohla vlastná extrémna reakcia (napríklad udreli svoju manželku, a až potom si uvedomili, že preháňajú). Iným manželka podstrčila knihu, po prečítaní ktorej sa odhodlali navštíviť odborníka. Práve manželky, ich ochota pomôcť a schopnosť dať najavo, že muža milujú, ale nehodlajú dupať po svojom vlastnom šťastí, je podľa neho recept, ako doviesť muža k zmene.
