Milenec, milenka. Sú to zvláštne slová. Vnímame ich hanlivo, aj keď majú pozitívny základ – kto z nás by sa verejne priznal k tomu, že je milenkou alebo milencom? Šepkáme si o tom s najlepšou kamarátkou alebo kamarátom, doma a pri poháriku vína, prípadne sa z pocitov utajenej priateľky alebo utajeného priateľa vypisujeme na internete. Aj keď sami seba považujeme za slušných a charakterných, podvádzame. Prečo?
Keď sa v spoločnosti hovorí o téme nevera, milenka rovná sa mrcha či potvora (a nezriedka ju tak nazvú aj kamarátky), kým muž je hodnotený skôr pozitívne. Máš milenku? Kamaráti ťa pochvália a pravdepodobne ešte potľapkajú po pleciach. „Historicky sa v pohľade na neveru naozaj nadŕža mužom,“ priznáva psychologička a sexuologička Laura Janáčková. Kým som začala písať túto tému, rozhodla som sa usporiadať celkom vážne mienenú debatu a zistiť postoje mužov i žien. Aby sa nikto nebál prezentovať svoje názory, písali sme si so známymi na internete. Ako sa vyjadrili k téme milencov a mileniek?
Tomáš: Na svete je veľa ľudí, ktorí skutočnú lásku ani nepoznajú. A tiež je dosť tých, ktorí sú nešťastní v manželstve. Milovať a byť milovaný je veľký dar, a preto radím vychutnať si to, neubližovať pritom iným a mať jasné pravidlá.
Petra: Byť milenkou znamená byť až druhá v poradí. To každej žene po nejakom čase začne prekážať a logicky chce byť tou prvou. Pochopiteľne to so sebou prináša komplikácie.
Milan: Raz mi ktosi povedal: „Predstav si, že ješ stále tú istú polievku. Je síce výborná, zvykol si si na ňu, má stále rovnaké ingrediencie, chutí ti… ale je stále rovnaká. Po čase príde deň, kedy sa jej preješ, ale nechceš sa jej nadobro vzdať. Len dostaneš chuť vyskúšať inú. Chvíľu budeš experimentovať, aby si nakoniec zistil, že najlepšie chutí aj tak tá pôvodná.“ Tak nejako to bolo…
Jarmila: Poznala som dve ženy, milenkami ženatých mužov boli tak dlho, až sa prihlásila staroba. Celý život robili všetko pre to, aby na staré kolená zostali samé, kým ich milenci mali popri svojom potešení rodinu, ktorá sa o nich v ťažkých časoch postará. Ako to dopadlo?
Jakub: Chlapská pozícia je iná. „Chlap rozosieva a žena má úrodné lono…“
Jana: V pozícii milenky som sa ocitla. Začiatok nádherný, potom sa do toho zamiešali city. Aj tak sa nerozviedol a mne po tých rokoch ostali len oči pre plač.
Slobodní, úspešní muži – ohrozený druh
Čo ženie mužov do náručia mileniek? Vezmime si typický príklad. Manžel, manželka, dve deti a milenka. Prečo ten piaty nebolo by lepšie dať – štvrtý? Veď deti sú len jeden… článok? Tých dôvodov je podľa psychologičky Zuzany Liškovej veľa, a aj keď muži hovoria, že „rozosievajú“ do úrodného lona žien, sexuálny motív nebýva zakaždým ten hlavný. Ale o tom o chvíľu. „Aj muži, ktorí žijú v spokojnom manželstve, z času na čas zatúžia po zmene. Niekedy si neverou, rovnako ako ženy, zvyšujú sebavedomie, inokedy ,vyrovnávajú účty’ a neveru vnímajú ako akt pomsty za ľahostajnosť či podceňovanie. Niektorí si dokonca zoženú milenku, pretože to vylepšuje ich imidž, a ak sa poobzeráme okolo seba, zistíme, že spoločnosť je k nim veľmi tolerantná,“ hovorí. Je pravda, že dobre postavení, vzdelaní a úspešní muži sa v poslednom čase hromadne zahľadeli do hostesiek, asistentiek a sekretárok. Sú to ženy, ktoré ich nebudú prevyšovať, nebudú im konkurovať, ale budú ich reprezentovať a zdobiť. Ak mužov rozdelíme na dva základné typy – sukničkárov a „slušniakov“, a odmyslíme si všetky ďalšie kategórie, pri sukničkároch sa s niečím takým dá počítať. Ale pri „slušniakoch“, ktorí milujú svoju manželku, žijú len pre rodinu, sú charakterní a čestní? A nenechajte sa pomýliť, takí muži ešte stále existujú! „Bohužiaľ, často sa stávajú ľahkou korisťou nezadaných mladých žien. Prečo ľahkou? Slušní muži sa totiž programovo vyhýbajú flirtovaniu, lenže nedostatok tréningu u nich často vedie k tomu, že napriek svojej zrelosti a inteligencii sú – v porovnaní s trénovanými lovkyňami – neskúsené zajace,“ hovorí Zuzana Lišková. Pre „trénovanú“ päťatridsiatničku či štyridsiatničku – vek, kedy prestáva byť sloboda vynášaná do nebies – predstavuje taký muž výhodné zakotvenie, pretože slobodných a perspektívnych dnes naozaj nie je veľa. A ak sú, nájdete „na trhu“ väčšinou tých s nižším spoločenským statusom. Lebo, ako už bolo povedané, veľa úspešných mužov má doma hostesky, asistentky a sekretárky.
„Moja žena ma nechápe…“
V médiách sa nedávno objavil zaujímavý prieskum psychológa a manželského poradcu M. Garyho Neumanna. Dva roky sledoval správanie dvoch stoviek mužov, z ktorých polovica bola manželkám verná a druhá ich podvádzala. Prečo? Podľa psychológa bola primárnym dôvodom k nevere emocionálna nespokojnosť, ktorú v terajšom manželstve muži cítili, a emocionálne prepojenie, objavené v mileneckom vzťahu. Nevera podľa odborníka nebola výsledkom hľadania vyhodenia si z kopýtka alebo sexuálneho spestrenia, bolo to logické vyústenie emocionálnej núdze. „Muži i ženy v novom vzťahu hľadajú to, čo sa im v tom predchádzajúcom nedostáva, či je to ochota komunikovať, porozumenie, sex alebo čokoľvek ďalšie. Pretože je v súčasnosti nevera taká častá a ľudia majú určitú morálku, hľadajú pre neveru nejaké vysvetlenie, ktoré by ich počínanie ‚očistilo‘. Muži sa často obracajú ku genetickej výbave. Sama od klientiek často počúvam, že sa ich muži vyhovárajú na gény. Lenže naše rozhodnutia sa odohrávajú v hlave a každý z nás sa na začiatku nevery rozhoduje, či je ochotný riskovať súčasný vzťah kvôli inej osobe. Že je nevera následkom nefunkčného partnerského vzťahu dokazuje aj fakt, že ľudia sú si neverní až po určitom čase fungovania. Nikomu by predsa nenapadlo byť neverný v jeho začiatkoch, keď sme druhým totálne očarovaní,“ hovorí Lenka Černá, kouč v oblasti osobného rozvoja. Čo z toho vyplýva? Že v partnerstve alebo v manželstve niekde robíme chybu. Začíname mať dojem, že „svoje máme isté“, a tak prestávame vzťah budovať a starať sa o neho. Hovoríme o nákupoch či dovolenkách, ale nehovoríme sami o sebe, o svojich pocitoch a o svojich problémoch. Radšej ako by sme ich rozprávali partnerovi, si ich vyriešime sami. Lenže nie sú náhodou partnerstvá a manželstvá predovšetkým na to, aby nám mal kto byť oporou a aby nám v prípade núdze pofúkal boľačky?
Prečo? Predsa pretože je kríza!
Psychologička Zuzana Lišková zaznamenáva vo svojej praxi mužov, ktorí neverou riešia krízu „stredného veku“. Nie je pravidlom, že vždy prichádza zásadne v päťdesiatke, ale zhruba v tomto veku je ich motivácia najsilnejšia. „Väzby s manželkou na sexuálnej báze už nie sú také silné, deti odrastajú a opúšťajú domov. A muži znášajú tento vek podstatne horšie ako ženy. Majú pocit, že si nič neužili, a ak sa čosi nezmení práve teraz, tak už nikdy,“ tvrdí odborníčka. Najčastejšie si potom takí muži po svojom boku vodia tridsiatničky, ktoré takisto riešia krízu. Biologické hodiny neúprosne odbíjajú a ony sú single napriek tomu, že pri sebe potrebujú muža, ktorý sa nebojí začať nový partnerský život a vychovať dieťa. A nie je to práve ten, ktorý sa akurát od jednej rodiny odsťahoval a túži si založiť úplne novú? A prečo si vlastne nenájde slobodného? „Slobodní sú nedostatkovým tovarom. A ženatý muž, skultivovaný svojou manželkou, je atraktívnejší a skúsenejší, ako neskultivovaný slobodný,“ hovorí psychológ Petr Knopp. Túžba po staršom partnerovi podľa neho súvisí i s jeho materiálnym zabezpečením, spoločenskou úrovňou, ale aj – v prípade, že má deti – s jeho preverením akoby „úspešného samca“. Lenka Černá by k tomuto výpočtu pridala ešte ďalší dôvod: niektoré ženy majú nízku sebadôveru, alebo mali negatívny vzťah voči otcovi, teda u svojich partnerov hľadajú pocit ochrany a páči sa im, že oproti otcovi ich partneri rozmaznávajú drahými darčekmi.
Manželka verzus milenka
Psychológ Petr Knopp hovorí, že muži si milenkami dokazujú svoju mužnosť a mladistvosť. A tiež „riešia“ frustráciu a neschopnosť obnoviť manželský vzťah, ktorý pociťujú ako zdrvujúci stereotyp. Odrazu sú schopní mimoriadnej sexuálnej výkonnosti, užívajú si romantiku a páči sa im, že dievčatá s úžasom počúvajú ich príbehy a s chápavým pohľadom pokyvujú hlavou, keď sa pred nimi sťažujú na problémy s manželkou, ktorá je neznesiteľná. Lenže aj keď muži považujú milenky za úžasné a nájdu u nich stratené emocionálne pochopenie, napokon väčšinou zistia, že nechcú všetko zahodiť, začať budovať znova, a po čase sa dostať do rovnakej fázy. A tá naozaj môže nastať, pretože kde je napísané, že keď je teraz muž nespokojný s vlastnou ženou, bude naveky spokojný práve so súčasnou milenkou? Zásadný problém je, že milenky to majú inak. Nehľadajú rozptýlenie, hľadajú vzťah, v ktorom sa o partnera nehodlajú s nikým deliť. „Väčšina žien si vždy bude hľadať partnera – nie milenca. Ženy potrebujú pre spokojný život, vrátane sexuálneho, dlhodobý a dôverný vzťah k partnerovi. Nejde im len o sexuálny kontakt, ale o intímny vzťah. A ten sa dá ťažko nadviazať s milencom, ktorý má doma manželku a dve deti,“ domnieva sa Lenka Černá.
Prečo sa nechce rozviesť?
Preto keď milenka navrhne svojmu náprotivku, aby sa rozviedol, narazí buď na mlčanie alebo na sľuby, že „raz k tomu určite dôjde…“ Lenže od slov k činom je niekedy ukrutne ďaleko! „Začať robiť reálne kroky, ako oznámiť manželke a najmä deťom koniec vzťahu, rozdeliť majetok, rozbúrať rodinné väzby, to nie je zase také jednoduché. Ľahko sa to hovorí, ale už málokto má silu, aby tento krok urobil ako prvý,“ hovorí Lenka Černá. A chcú sa muži vôbec rozvádzať? Keď im manželka poskytne zmenu a trochu neistoty (kvôli ktorým si našiel milenku), má navyše triumfy, ktoré žiadna milenka neprebije – spokojné deti, zabehnuté zvyky a rodinnú pohodu. Ktorému mužovi by sa chcelo toho všetkého dobrovoľne vzdať? Dilema medzi manželkou a milenkou je podľa Zuzany Liškovej zvlášť ťažko riešiteľná pre už spomínaných „slušniakov“. Sú zodpovední, majú zmysel pre povinnosť a sú zvyknutí hrať fér. „Rodina je pre nich na rebríčku hodnôt väčšinou veľmi vysoko a svoju úlohu hrá aj sila zvyku. Medzi emočne zrelými jedincami, ktorí spolu dlhodobo žijú, totiž existuje puto, ktoré partneri v každodennej realite nevnímajú, ale ktoré sa prejaví za mimoriadnych okolností, trebárs v prípade hrozby rozpadu vzťahu. Prítomnosť príťažlivej sily, s ktorou už veľakrát ani nepočítali, zaskočí nielen mužov, ale aj ženy, či už majú tridsať alebo päťdesiat rokov,“ dodáva Zuzana Lišková.
Podvádzané manželky – skutočne nič nevedia?
Ženy v pozícii mileniek veria príbehom o tom, že manželky sú „príšerné“ a že je s nimi k nevydržaniu. Lenže keby tie ženy také skutočne boli, prečo sa s nimi muži už dávno nerozišli? Že kvôli deťom? Čiastočne to možno bude pravda, muži sa podľa psychológov ťažko zmierujú s tým, že by ich potomka vychovával niekto cudzí, ale nechali by sa takíto muži niekoľko rokov dobrovoľne tyranizovať svojou „príšernou“ manželkou a stačila by im kompenzácia v podobe milenky? Aj keď si veľa mužov myslí, že ich manželka nemá o milenke tušenie, býva to presne naopak. „Drvivá väčšina žien to vie, ale bojí sa s danou skutočnosťou ísť von a udrieť na muža. Predsa len, ženy sú citlivejšie ako muži a dobre vycítia, že sa ich partner odrazu správa inak. Preto hľadajú dôkazy nevery, napríklad v mobilnom telefóne,“ vysvetľuje Lenka Černá. Mnohým ženám stačia dôkazy na to, aby sa doma začali správať inak a pritiahli partnera späť k sebe. O nevere nehovoria, nerobia scény, sú prívetivé, chodia do spoločnosti a vracajú sa neskôr ako zvyčajne. Skrátka, ukazujú manželovi, že on nie je jediný. Žiarlivosť väčšinou zariadi, že muž začne svoju ženu brániť a milenke dá zbohom. Niektorým ženám zase stačí vedomie, že sa s nimi ich manžel nerozvedie, ďalším okolnostiam nechávajú voľný priebeh, a trebárs si aj samy hľadajú milenca. Z matematického hľadiska by na tom nebolo nič nepochopiteľné, pretože kde by muži brali milenky, keby boli ženy svojim náprotivkom stopercentne verné? A patrí sa dodať ešte jeden variant. Muži aj ženy o svojich milenkách a milencoch vedia. Doma o nich nehovoria a navonok hlásajú, že v tomto ohľade si dali slobodu. „Zvyčajne to bývajú ľudia, ktorí majú negatívne skúsenosti z predchádzajúcich vzťahov, a boja sa nadviazať ďalší hlboký vzťah. S milencom zažívajú len príjemné záležitosti. Nemusia mu prať ponožky, riešiť s ním hypotéku a vychovávať deti. Jedna klientka mi kedysi sama povedala, že by svojho milenca ani domov nechcela a byť ‚tou druhou‘ jej vyhovuje. Má svoj vlastný život a program a milenec je iba určitou súčasťou jej života, nie však neoddeliteľnou. Nie je to prekvapivé, ľudia sa boja vzťahy búrať a často hľadajú kompromisné riešenie práve v podobe milencov,“ hovorí Lenka Černá. Ak si dajú partneri slobodu, nejde síce o zdravý partnerský vzťah tak, ako ho chápu psychológovia, ale môže to fungovať. Za predpokladu, že o ich dohode vedia (a schvaľujú ju) tí, s ktorými sú jeden druhému neverní.
Víťazstvo s horkou príchuťou
Muži, ktorí majú milenky (sukničkári i „slušniaci“ – samozrejme, tých sa to týka podstatne častejšie) sa skôr či neskôr dostávajú do patovej situácii. Keď sú doma s manželkou, túžia po milenke. A keď ležia v posteli u milenky, myslia na manželku. Ak sa muž nedokáže rozhodnúť, vyrieši to za neho najčastejšie niektorá z jeho žien. Akonáhle milenka pochopí, že ona hľadá vážny vzťah, ale on chce iba jeho časť, začne bojovať o to, aby muža získala sama pre seba. Každý psychológ jej poradí, aby mužovi dala ultimátum s pevne stanoveným časovým limitom. Ak muž ultimátum nesplní a ona nechce stratiť tvár, musí s ním prerušiť všetky kontakty. „Niekedy táto stratégia skutočne vedie k víťazstvu nad manželkou. V záujme objektivity však treba dodať, že často to býva víťazstvo dočasné, a že mnohí muži sa po čase znovu usilujú o návrat k manželke,“ domnieva sa Zuzana Lišková. Dôležitú úlohu totiž hrajú aj city a tie dopredu nevykalkulujete. Keď muž opustí manželku a padne k nohám milenke, z doterajšieho vzťahu zrejme zmizne „neokukanosť“, erotické napätie i čaro zakázaného ovocia. A vie žiť milenka život manželky so všetkými prevádzkovými vecami, ktoré k manželstvu patria? O koľkej vyzdvihnúť deti, kedy zájsť na nákupy, kam sa tento rok pôjde na dovolenku… Nie je to náhodou to isté, čo mužovi kedysi prekážalo na manželke? A ako sa zachová prv milenka, dnes manželka, keď jej muž po čase znovu vstúpi do križovatky na červenú?
SPOVEĎ MILENKY
Kristína, 25 rokov, milenkou ženatého muža je 9 mesiacov
Čo vás priviedlo do vzťahu so ženatým mužom? Bola to láska na prvý pohľad?
Prinútila ma situácia – on sám. Nie že by ma nútil alebo bol prehnane iniciatívny. Jednoducho to prišlo, nikoho som nehľadala, bol to osud. Neviem či to bola láska na prvý pohľad. Boli sme si od prvej chvíle sympatickí a bolo nám spolu dobre. Obom nám v tej chvíli asi niekto taký v živote chýbal.
Dokážete odôvodniť, prečo si vedome ubližujete? Čo vás pri ňom drží?
On sám. Je to úžasný človek a najlepší chlap, ktorého som v živote stretla. Drží ma asi to, že je to prvý (a bojím sa, že posledný) muž, s ktorým by som vedela žiť, mať rodinu.
Keď váš vzťah začínal, vedeli ste, že je ženatý a má rodinu?
Áno, vedela som, že má rodinu.
Premýšľali ste nad svojím konaním, či do vzťahu ísť, alebo neísť?
Vôbec som nad tým nepremýšľala. Obaja sme vedeli, že to tak má byť a je to tak správne. (A nech sa stane čokoľvek, tak to ani jeden z nás nikdy nebude ľutovať!) Bez toho, aby sme si to uvedomovali, vzťah bol odrazu silnejší a silnejší a hovorili sme si, že je nám spolu krásne. To bola v tej chvíli priorita. Potrebovali sme navzájom jeden druhého.
Čo vám najviac prekáža na súčasnej situácii a na role milenky ženatého muža?
Neviem to nazvať jedným slovom. Prekáža mi napríklad chvíľa, keď odíde domov a nemôžem mu zavolať. Prekáža mi, že by som chcela ísť s niekým do kina, a s ním to nejde, že niekedy potrebujem objatie, a on vedľa mňa jednoducho nie je, že by som s ním chcela mať spoločné záľuby a byť mu oporou… Je toho ešte viac a časom to pribúda.
Prečo je pre vás také ťažké vzťah skončiť?
Bojím sa byť sama. Trávila som s ním toľko času ako nikdy s nikým iným, a teraz si už neviem predstaviť to prázdno v každodennom živote. Nie je to jediný dôvod. Určite existuje niekto, kto je ideálny partner, a ja teraz cítim, že je to on. Nikdy som nič podobné nezažila a, pochopiteľne, sa ho teda nemôžem „vzdať“. Zvlášť keď viem, že by som s ním mohla stráviť zvyšok života.
Ako si predstavujete vašu budúcnosť?
Budúcnosť som nikdy neriešila. Nejako som čakala a chcela som jednoducho byť s niekým, koho mám rada a na kom mi záleží. To isté som cítila i z jeho strany. Aj on hovoril, že čo sa má stať, to sa stane. A to si môžem vyložiť tak, ako potrebujem. Nečakám, že sa rozvedie, teda nie hneď. Chcela by som s ním stráviť zvyšok života. Len si vravím, že to nemôže byť hneď. Nič neplánujem, ale chcela by som, aby bol vždy súčasťou môjho života.
