Môže fungovať vzťah na diaľku? Kedy je najvyšší čas začať plánovať spoločnú budúcnosť na jednom mieste? A kde by to miesto vlastne malo byť? U nej, alebo u neho? Čo radí psychologička?
Bol to osemročný vzťah „na diaľku“. On vtedy dvadsaťosemročný Košičan, ona dvadsaťšesťročná Bratislavčanka. Obaja nemali veľa skúseností v partnerských vzťahoch a možno aj preto sa zamerali na budovanie kariéry. Mali dobrú prácu, vďaka ktorej si dokázali užívať i partnerstvo zaťažené vzdialenosťou.
Spočiatku sa v návštevách striedali, ale postupom času bola na ceste častejšie ona ako on. Zdalo sa to logické, pretože v Košiciach bol dom a v Bratislave byt. Dom predsa len ponúkal väčší priestor na rôznorodosť aktivít, hoci sa po čase zúžili na staranie sa o dom a záhradu, jednoducho víkendovo konvenčný partnerský život dvoch pokojných, racionálnych a zodpovedných ľudí. Aj na tom sa obaja dokázali zhodnúť, a tak im to pekne klapalo. Ako čas plynul, nenápadne sa dopracovali ku „každovíkendovému“ stereotypu. A čas stále plynul ďalej a ďalej…
A tak po piatich rokoch začali stále častejšie nahlas uvažovať o naozajstnej spoločnej budúcnosti a založení rodiny. Kde sa však bude tá spoločná budúcnosť realizovať, presnejšie povedané, kde sa teda spoločne natrvalo usadia? Uvažovalo sa veľakrát, ale žiadna podstatná zmena nenastala. Väčšina debát na tému spoločná budúcnosť sa končila len vzájomným utvrdením, že naozaj chcú byť spolu a že si dokážu predstaviť jeden druhého ako rodiča. Dvojica to bola mierna, konfliktom sa vyhýbali a ani jeden z nich nechcel tlačiť na druhého. A tak jej toto „mierumilovné a lásku potvrdzujúce“ ukončenie debaty, v závere ktorej by sa jeden z nich mal vzdať všetkého, čo mal a budoval, vlastne prišlo vhod. Nikdy teda nebol stanovený žiadny konkrétny plán a už vôbec nie termín, ako sa aspoň na začiatku prepracujú ku každodennému spoločnému bývaniu.
Spoločné bývanie so sebou nesie niečo nové, s čím táto na prvý pohľad zohraná dvojica nemá žiadnu skúsenosť. Ten, kto sa prisťahuje, príde nielen o svoju prácu, ale aj o zopár svojich blízkych priateľov a známych, a až vtedy sa usídli a zabýva so všetkým, čo k tomu patrí. Takisto ten, ktorý zostáva doma a prijíma prisťahovalca, príde o svoje zatiaľ pomerne neobmedzované súkromie a partnerstvo začne vnímať ako väčší záväzok. A práve fakt naozajstného záväzku sa ukázal ako slabé miesto tohto pokojného a nekonfliktného partnerstva.
Keď sa stále nič nedialo, rozhodla sa ona, že urobí ten ťažší krok. Opustí Bratislavu a začne od začiatku v Košiciach. Nebolo to jednoduché rozhodnutie, ale vyzeralo to, že všetko vyrieši a naplno otvorí cestu k očakávanej spoločnej budúcnosti. Ale nevyriešilo! Ba naopak, toľko očakávaná cesta sa začala uzatvárať. Jemu totiž žiadny kameň zo srdca nespadol. Jeho korene mohli zostať tam, kde boli zvyknuté, no odrazu nevedel, či chce prisťahovalca naozaj prijať so všetkým a navždy. A tak stále váha s prijatím ponuky riešenia, ktoré môže viesť k plánovanému spoločnému bývaniu.
Čo s tým však má teraz urobiť ona? Chcel štrnásť dní na rozmyslenie a potom ďalšie… Už to trvá dva mesiace a on stále váha a nevie.
Má táto dvojica ešte reálnu nádej na spoločnú a šťastnú budúcnosť? Alebo už nemá, a toto zatiaľ nekončiace váhanie znamená vlastne jeho nie?
Ale čo keď sa on v nasledujúcich dňoch už definitívne rozhodne pre spoločnú budúcnosť? Bude mu ona veriť, že to myslí naozaj vážne, keď dvakrát svoje rozhodnutie spochybnil a vyžiadal si ďalší čas na premýšľanie? Čo má urobiť on, aby mu uverila, že už „dováhal“ a vie, čo naozaj chce?
Vráťme sa o pár mesiacov späť. Vždy boli dva varianty riešenia: buď sa sťahuje ona, alebo on. Ale čo teraz? Ona ponúkla, že sa všetkého vzdá a začne nový život v pre ňu zatiaľ stále ešte cudzom meste. Táto ponuka nebola prijatá, a objavili sa teda aj pochybnosti, či vôbec ísť do neistoty, ktorá sa stala ešte neistejšou.
A tak je možno na rade on, a to nielen s odpoveďou, ale aj so sťahovaním. Už asi nebude stačiť len „tak dobre, prisťahuj sa“. Opustiť pohodlie, zbaliť veci do škatúľ a začať znova v novom meste väčšinou dokáže len ten, kto už vie, čo naozaj chce a je pripravený si to aj vybojovať.
