Hypnotiká sú látky, ktoré sa užívajú predovšetkým v terapii nespavosti. Máme obavy z ich účinkov, ale napriek tomu sa bez nich vždy nezaobídeme.
Skupina hypnotík sa z historického hľadiska prekrýva so skupinou sedatív (upokojujúce liečivá), preto sa niekedy používa súhrnný názov hypnosedatíva. Mnohé látky z daných skupín účinkujú aj ako anxiolytiká (liečivá odstraňujúce úzkosť). Až moderné liečivá zo skupiny hypnotík vykazujú selektívny hypnotický účinok tým, že pôsobia len na určité typy receptorov v centrálnej nervovej sústave (CNS).
Odpočinok je nevyhnutný
Spánok je významný dej pri celkovej regenerácii organizmu. Delí sa na dve fázy, ktoré sa za fyziologických podmienok počas noci niekoľkokrát opakujú. Fáza REM (rapid eye movement) je charakteristická rýchlymi pohybmi očí a zášklbmi niektorých svalových skupín. Dochádza pri nej k zvýšeniu mozgovej aktivity a k snívaniu. Dôležitá je pri psychickej regenerácii. Spánok v danej fáze je ľahký. Fáza non-REM sa, naopak, vyznačuje poklesom aktivity mozgu, v spánku prevažuje a je významná pri fyzickej regenerácii. Čas spánku i zastúpenie oboch fáz sa vekom menia. Napríklad s pribúdajúcim vekom klesá podiel REM fázy z celkového času spánku, všeobecne sa znižuje jeho dĺžka. Potreba spánku je individuálna, dospelý zdravý človek by mal spať asi 7 – 9 hodín denne.
Nespavosť možno definovať ako subjektívne vnímanú zníženú kvalitu či kvantitu spánku. Ide o predĺžené zaspávanie, časté nočné alebo predčasné ranné zobúdzanie. Opačným problémom je chorobná spavosť s náhlym zaspaním počas dňa – narkolepsia. Patologické sú aj rôzne nočné desy, námesačnosť (somnambulizmus) alebo škrípanie zubov v spánku (bruxizmus). Nespavosť sa môže spájať aj s rôznymi primárnymi chorobami či poruchami: úzkosťou, depresiou, syndrómom nepokojných nôh (prejavuje sa opakujúcimi sa pohybmi končatín pri zaspávaní, čo človeka zobúdza), spánkovou apnoe (človek v spánku prestane na krátky okamih dýchať a prebudí sa lapaním po dychu), kašľom, bolesťou, arytmiou, astmou a ďalšími…
Nespavosť významne znižuje kvalitu života pacientov a ich pracovnú produktivitu. Ak sa včas a dostatočne nelieči, môže viesť ku vzniku psychických problémov (depresii) aj závažných nehôd, napríklad v práci alebo v cestnej premávke. Pacient s nespavosťou by mal vyhľadať lekára a spoločne by mali nájsť príčinu jeho ťažkostí, a tú potom – ak sa to dá – odstrániť (napr. terapia depresie).
Hypnotiká by sa mali užívať iba nevyhnutný čas a určite nie každý deň. Všeobecne sa odporúča užívať ich maximálne 2 – 3 x týždenne. Hypnotikum by mal pacient užiť iba vtedy, ak si ním zabezpečí dostatočne dlhý spánok.
Lieky ovplyvňujúce kvalitu spánku
Negatívny vplyv majú niektoré liečivá aj bežne užívané stimulanty, ako sú kofeín, nikotín a alkohol. Zaspávanie môžu zhoršiť látky, ktoré zvyšujú prekrvenie mozgu alebo aktivitu mozgových buniek, tzv. nootropiká (napr. piracetam, pentoxifylín, extrakt ginko biloby). Preto je lepšie užiť poslednú dennú dávku týchto liečiv najneskôr o 17. hodine. K nočnému prebúdzaniu prispievajú diuretiká (látky odvodňujúce, zvyšujúce močenie), najmä ak sa užijú na noc, a ešte ďalšie liečivá, ktoré znižujú krvný tlak, a to vtedy, keď prenikajú do mozgu (niektoré betablokátory). Problémy so spánkom spôsobujú aj látky obsiahnuté v kvapkách, ktoré znižujú prekrvenie nosnej sliznice a uvoľňujú nos pri nádche (dekongestíva) a, paradoxne, aj niektoré antidepresíva. Výpočet liekov ovplyvňujúcich spánok je oveľa väčší, vždy záleží predovšetkým na vnímavosti každého jedinca a prípadných kombináciách liečív, ktoré užíva.
Prvé opatrenia
Pred začatím terapie hypnotikami by mal pacient vyskúšať niektoré bylinkové prípravky a tzv. spánkovú hygienu. To znamená nejesť na noc, vyhýbať sa alkoholu, kofeínu, nefajčiť, mať dostatok pohybu počas dňa, spať v dobre vyvetranej miestnosti, ktorá je určená iba na spánok, odstrániť všetky rušivé vplyvy… Z prírodných hypnotík možno odporučiť medovku, chmeľ, valeriánu, mučenku a ľubovník. Pri poslednej byline treba brať do úvahy vždy aj ďalšie liečivá, ktoré pacient prípadne užíva. Ľubovník môže ovplyvňovať ich účinok a odbúravanie. Relatívne najnovšie možno využiť aj melatonín, hormón epifýzy, ktorý sa prirodzene vyskytuje u všetkých stavovcov. Dobrý účinok vykazuje najmä pri tzv. jet lag syndróme – rýchlej zmene časových pásiem. U nás ho možno kúpiť vo forme prípravku s predĺženým uvoľňovaním, ale iba na lekársky predpis, aj keď v zahraničí sa už roky predáva bežne vo forme potravinových doplnkov.
Barbituráty a benzodiazepíny
Kedysi sa v terapii nespavosti hojne používali barbituráty. S ich užívaním sa však spája vysoké riziko vzniku závislosti a nebezpečné nežiaduce účinky aj reakcie s inými liečivami. Pri predávkovaní barbiturátmi môže ľahko dôjsť až k zlyhaniu dýchania a krvného obehu.
Medzi novšie látky sa zaraďujú benzodiazepíny. Pôsobia obsadením špecifických miest na receptore pre kyselinu γ-aminomaslovú (GABA), čo je látka s tlmiacim účinkom na CNS. Okrem hypnotického účinku sa pri nich vyskytuje aj pôsobenie anxiolytické, myorelaxačné (uvoľňujúce kostrové svalstvo) a antikonvulzívne (protikŕčové, antiepileptické). Preto sa užívajú aj v terapii niektorých typov epilepsie, úzkosti a na upokojenie v úvode do celkovej anestézie (úplného potlačenia vedomia), napríklad pred operáciou. Skupina benzodiazepínov sa delí podľa času pôsobenia na látky s krátkym, stredným a dlhým polčasom. Medzi látky, ktoré pôsobia krátko, patria napríklad oxazepamum a midazolam. Používajú sa predovšetkým pri problémoch so zaspávaním a sú vhodné aj u starších ľudí pre nízke riziko akumulácie v organizme. Užívajú sa asi hodinu pred spaním. Stredne dlho pôsobiace flunitrazepam, bromazepam alebo alprazolam možno odporučiť pri prebúdzaní počas noci alebo pri včasnom rannom prebudení. Látky s dlhým časom pôsobenia, napr. klonazepam, majú obmedzené použitie.
Pri nedodržaní odporúčaných dávok nedochádza pri benzodiazepínoch k takému vysokému riziku utlmenia dýchania, ako je to pri starších barbiturátoch. Toto riziko je však vysoké pri ich kombinácii s ďalšími látkami utlmujúcimi CNS, napríklad s alkoholom! Dané látky nežiaducim spôsobom reagujú aj s ďalšími druhmi liečiv, preto by mal pacient vždy upozorniť lekára aj lekárnika na to, že ich užíva. Treba tiež počítať s tým, že aj pri užití liečiva na noc môže nasledujúci deň pretrvávať celkové utlmenie a zmätenosť. Preto by mal pacient vždy najprv vyskúšať, ako na liečbu reaguje a vyhnúť sa všetkým aktivitám náročným na pozornosť, ako je napríklad riadenie auta. Podobne ako pri barbiturátoch, aj tu je riziko vzniku závislosti a tolerancie (nevyhnutné je ustavičné zvyšovanie dávok, aby sa zachoval účinok liečiva).
Náhle vysadenie dlhodobej liečby benzodiazepínmi môžu sprevádzať nepríjemné prejavy (úzkosť, triaška, bolesti hlavy…) a nespavosť, pre ktorú sa pôvodne začali podávať. Preto ich treba vysadzovať vždy postupne.
Najnovšie látky
Z najnovších látok sa pri nespavosti indikujú zopiklon, zolpidem a zaleplon. Majú rýchlejší nástup účinku, krátky čas pôsobenia a nižšie riziko vzniku závislosti ako benzodiazepíny. Pôsobia iba hypnoticky. Z hľadiska bezpečného užívania však aj tu platia rovnaké pravidlá, ktoré sme spomenuli už vyššie. Nesmú sa kombinovať s alkoholom a dĺžka liečby by mala byť maximálne 2 – 3 týždne. Nemali by sa užívať každý deň, aj keď sa podľa najnovších poznatkov zdá, že napríklad v prípade zopiklonu by dlhodobé užívanie nemalo byť problémom. Tieto látky stačí aplikovať tesne pred uložením sa do postele. Treba počítať s tým, že čas od užitia liečiva do zaspania môže sprevádzať amnézia (strata pamäti).
Hypnoticky pôsobia aj niektoré liečivá, ktoré sa primárne užívajú pri iných indikáciách. Napríklad zo skupiny antihistaminík (antialergík) ide o bisulepín, difenhydramín a prometazín. Posledne menované možno s výhodou použiť aj u detí. Tie sa tiež podávajú na utlmenie nočného kašľa. Krátkodobo pôsobiacim hypnotikom s antikonvulzívnym účinkom je aj klometiazol. Zaujímavosťou je, že sa využíva aj na utlmenie abstinenčných príznakov pri odvykacej liečbe alkoholizmu.
foto: unsplash.com
