Každý z nás už v živote zažil stav, keď sa mu začala krútiť hlava, zahmlilo sa pred očami a strácal rovnováhu. A niektorí už majú skúsenosť aj so stratou vedomia. Čo všetko môže byť príčinou vzniku závratu a kedy je nutné navštíviť odborného lekára?
Popri bolestiach hlavy a chrbtice patria závraty k jedným z najčastejších problémov ľudí v dnešnej uponáhľanej dobe. Ich príčiny sú rôzne. Podľa štatistík znepríjemňujú dennú aktivitu každého tretieho človeka po šesťdesiatom roku života, čo súvisí so zníženou celkovou adaptabilitou organizmu a často aj s už existujúcimi chronickými ochoreniami, mnohokrát nedostatočne liečenými. Ale môže sa s nimi stretnúť počas života hocikto z nás. „Závraty sprevádzajú mnohé ochorenia. Môžu sa však vyskytnúť aj u zdravých ľudí len ako dôsledok momentálneho fyziologického stavu. Ide o poruchu rovnováhy (vertigo), ktorá býva krátkodobá, prechodná alebo dlhodobejšia. Intenzita môže byť rôzna s celkovou slabosťou, pocitom na odpadnutie, potením, búšením srdca, nutkaním na vracanie až vracaním, neschopnosťou stáť a chôdzou so sklonom k pádu,” hovorí MUDr. Renáta Kalafusová. . Závraty sa väčšinou začínajú náhle a ihneď ochromia človeka v jeho aktuálnej činnosti – či už pracovnej, športovej alebo inej. Samotný závrat nie je ochorením. Je to stav, pri ktorom človek vníma zdanlivý pohyb okolia alebo samého seba v určitom smere. Tento príznak je však dôležité nepodceňovať, nakoľko môže signalizovať vznik závažného zdravotného problému s nutnosťou nasadenia včasnej, správnej a efektívnej liečby.
Podľa slov odborníčky predstavuje závrat ako príznak mnohoodborovú zdravotnú problematiku a vyskytuje sa najmä pri ochoreniach srdcovo-cievnych, zrakových, ušných, tráviacich, pri diabete, pri poruchách chrbtice, ako aj pri infekciách s horúčkou. Náhly závrat je často prvotným príznakom vážnejšieho ochorenia mozgu a neurčitý kolísavý závrat sa pravidelne objavuje pri difúznom poškodení mozgu (napríklad pri cievnej ateroskleróze).
Vo všeobecnosti sú „závraty spôsobené stavmi, ktoré narúšajú harmóniu toku informácií k rovnovážnemu centru v mozgu alebo narušujú jeho výživu”. Pokiaľ ide o zdravý organizmus, MUDr. Kalafusová spomína tieto stavy:
- narušenej zrakovej informácie o okolitom priestore, napríklad dlhodobejšie fixovanie zraku na krátku vzdialenosť, práca s počítačom, nesprávne dioptrie, tlmene osvetlené priestory;
- narušenej informácie o polohe tela, napríklad známe kinetózy pri cestovaní, závraty vo výškach, nesprávna dlhodobejšia poloha hlavy v predsunutí pri práci s počítačom;
- nedostatočný prísun krvi v mozgu, napríklad znížený denný príjem tekutín, prudká zmena polohy tela do stoja (zvlášť u štíhlych ľudí so sklonom k nízkemu krvnému tlaku), zúženie priesvitu krčnej cievy navodené dlhodobejším úklonom hlavy do strany (za pracovným stolom, pozeranie televízora, spanie posediačky počas cestovania), zvýšený výdaj tekutín nadmerným požívaním močopudných látok, ako sú káva, alkohol, potenie pri športovej aktivite, menštruácia u žien;
- nedostatočná kvalita krvi v mozgu, napríklad nedostatok vyváženej dennej stravy, otrava alkoholom, nedostatok kyslíka v nevetraných miestnostiach, prítomnosť dráždivých aromatických pachov;
Ako sa vyššie spomínaných problémov vyvarovať?
- V pravidelných intervaloch asi 20 minút treba odpútavať zrak od obrazovky a zapozerať sa do diaľky (na koniec miestnosti, prípadne cez okno), nosiť správne okuliare, zabezpečiť dostatočné osvetlenie miestnosti.
- Pred cestovaním je potrebné si zabezpečiť voľnopredajné preparáty na kinetózy, pri práci s počítačom v pravidelných intervaloch kontrolovať najmä vzpriamenú polohu hlavy, vstávať do stoja zo sedu.
- Je treba dodržiavať pravidelný celodenný pitný režim (najlepšie piť čistú vodu), zmenu polohy nevykonávať prudko, pracovnú plochu mať pred sebou (nie bokom), pri cestovaní používať záhlavový vankúšik, obmedziť príjem kávy a alkoholu, častejšie v malých dúškoch dopĺňať tekutiny počas športu (husté nie sú vhodné) .
- Je dôležité dodržiavať dostatočný príjem kvalitnej celodennej stravy (v menších dávkach viackrát denne), pravidelne vetrať miestnosť (opakovane 1 – 2 minúty pri plne otvorenom okne).
Závraty ako sprievodný príznak zdravotných problémov
– často sa vyskytujú pri zrakových poruchách (u ľudí, ktorí nikdy nenosili dioptrické okuliare a už ich potrebujú, alebo zo začiatku u ľudí, ktorí majú prvýkrát bifokálne sklá)
– môžu byť hormonálne podmienené (bežne v menopauze)
– pri málokrvnosti, anémii, alebo nedostatku vitamínov (pozor by si mali dávať začínajúci vegetariáni)
– z úpalu (nevhodné opaľovanie sa v čase intenzívneho slnečného žiarenia)
– sporadické závraty zo stresu a vyčerpania
– predávkovanie liekmi (aj voľnopredajnými)
– existujú psychogénne podmienené, neurotické príčiny závratov: fóbia podmienená situáciou (napríklad v uzavretých priestoroch, vo výťahu, v dave ľudí), pri panickej poruche (tzv. nutkanie uniknúť z nežiaducej situácie). Závraty zvýšene udávajú depresívne osoby. Aj tieto prípady patria do rúk odborníkov a ich liečba býva dlhodobejšia.
Ako správne reagovať pri závrate?
Niekedy ani prevenciou nedokážeme závratom predchádzať. V prípade, že sa objavia, je dobré dodržiavať nasledujúce pokyny našej odborníčky: „Je lepšie predísť pádu a jeho následkom. Postihnutý by mal zaujať vodorovnú polohu tela a hlavy, zodvihnúť dolné končatiny nahor, najlepšie nad úroveň hlavy (podložením vankúša, stoličky, prípadne opretím nôh o stenu). Dôležitý je prísun čerstvého vzduchu (otvoriť okno, ak je vonku zima, je vhodné osobu prikryť) a čistej vody (podľa dostupnosti aj s kvapkou citróna). Postihnutému treba uvoľniť tesniaci odev.“ A na záver doktorka Kalafusová pripomína, že treba zachovať pokoj.
foto: unsplash.com
