Čo tak začať jar štýlovo, napríklad aj labužníckou cestou po Belgicku? Popri ochutnávaní delikates užasnete nad architektonickými skvostami a ako suvenír si môžete priviezť namiesto „nudných“ diamantov napríklad skvelú horčicu.
Nie je jednoduché mať za susedov atraktívne Francúzsko alebo gýčovito malebné Holandsko. Belgicko by si vedľa nich mohlo pripadať ako chudobný príbuzný, ale je to presne naopak. Belgické kráľovstvo si je dobre vedomé svojich jedinečných predností a vie ich aj náležite „predať“. A aj preto sem rok čo rok mieri stále väčší počet zahraničných návštevníkov. Okrem odborníkov pracujúcich pre EÚ v Bruseli a študentov striedajúcich sa v univerzitných mestečkách ide často o turistov, ktorých spája jedna veľká vášeň. Hovoria si – labužníci.
Pralinka: národný poklad
Hlavné mesto Belgicka sa samozrejme, spája najmä s Európskou úniou, ale Únia neúnia – v očiach gurmánov je Brusel predovšetkým kolískou jedinečných belgických praliniek (pôvodne sa volali praslinky a boli to mandle obaľované v cukre). Lekárnik Jean Neuhaus, vnuk zakladateľa slávnej firmy Confiserie et Chocolaterie Neuhaus-Perrin, bol prvý, komu napadlo umocniť ľuďom pôžitok z čokolády tým, že bonbóny naplní ešte ďalšou dobrotou. A tak v roku 1912 uzreli svetlo sveta prvé belgické pralinky. Bol to vskutku geniálny nápad, ktorý si onedlho získal množstvo priaznivcov. Následne plnili cukrári čokoládové bonbóny orechmi, mandľami, sladkými krémami, likérmi a skúšali stále nové a nové kombinácie. Vzniklo tak veľa originálnych receptúr, podľa ktorých firma Neuhaus vyrába pralinky dodnes. Čoskoro sa začali objavovať ďalší výrobcovia, z ktorých sa asi najviac preslávili značky Godiva (založil ju Nemec Joseph Draps ) a Leonidas (pralinky tohto mena začal vyrábať Rek Léonidas Kestekides).
Dnes vidíte v Belgicku obchody s pralinkami doslova na každom rohu. Predávajú sa aj po jednom kúsku, takže si poznávanie miest môžete osladiť častými zastávkami v pralinkárňach… Stačí však len nazerať do vyzdobených výkladov pretekajúcich sa čokoládovými nápadmi. Ak budete potom chcieť ochutnať niečo skutočne exkluzívne a delikátne, vyberte sa do Brugg. V centre starobylého mesta na Katelijnestraat, doslova pár krokov od dominanty mesta, kostola Panny Márie, stojí obchod Chocolaterie Sukerbuyc, v ktorom majitelia ponúkajú tradičné, ručne vyrábané pralinky. O ich výrobe sa tu dozviete veľa zaujímavého, uvidíte storočné originálne formy, a ak kúpite domov tunajšie krásne darčekové balenie praliniek, určite sa dočkáte od svojich blízkych zaslúžených ovácií. Ak máte namiesto klasiky naopak radi niečo extravagantné, presuňte sa ešte o pár ulíc ďalej k obchodíku s vývesným štítom The Chocolate Line.
Tu vládne slávny čokoládový mág Dominique Persoone, zákazníkmi ktorého sú aj rockeri z kapely Rolling Stones. Dominique plní pralinky mozzarellou, bazalkou, sušenými paradajkami, čiernym korením alebo olivami, ponúka čokoládu na šnupanie a môžete si u neho kúpiť aj čokoládový rúž alebo čokoládové farby v plechovkách na maľovanie na telo (body painting).
Večera s kráľom
To, čo kedysi patrilo ku všednému obrázku belgického pobrežia, môžete teraz uvidieť iba neďaleko prímorského letoviska Ostende ako atrakciu pre turistov. Rybári v pogumovaných žltých oblekoch sedia na koňoch a prechádzajú sa na nich po pobreží sem a tam. Za sebou ťahajú rybárske siete, do ktorých lovia garnáty a krevety. Tie sa hneď po výlove pripravujú a podávajú v sendviči, šaláte, polievke alebo ako pochúťka v miske miesto orieškov. Svetový ohlas získali aj belgické mušle, ktoré sa lovia v oblasti Zeelandu a ešte čerstvé sa dopravujú do reštaurácií po celej krajine.
Zájdite si na ne napríklad do bruselskej reštaurácie Chez Leon na ulici Rue des Bouchers, ktorá je populárna tým, že tunajší personál dokáže obslúžiť okolo 500 zákazníkov naraz a pripravuje denne tonu mušlí. Ak budete mať šťastie, môžete tu stretnúť aj členov kráľovskej rodiny, ktorí patria medzi pravidelných návštevníkov. A čo si dávajú? Vraj obľúbené mušle v kotlíku (Speciaal Mosselen), pripravované podľa starého tajného receptu. Možno vás prekvapí, že sa k nim ako príloha podávajú hranolky. Lenže práve hranolky sú ďalším gurmánskym zázrakom, ktorý dalo svetu Belgicko. V porovnaní s tými našimi majú dosť nepravidelné tvary, zato v nich nie je ani stopy po oleji a sú celkovo oveľa „zemiakovejšie“ a tiež výdatnejšie. Napokon, jedna porcia tejto nadýchanej dobroty doplnená niektorou z pikantných omáčok, ktorú si v bistrách sami vyberiete a načapujete z kohútika priamo na porciu, často miestnym (aj turistom) nahradí obed.
Hranolky majú zaujímavú históriu. Môžete sa o tom presvedčiť v Múzeu hranoliek „Frietmuseum“ v Bruggách. Ako sa zdá, Belgičania múzeá milujú a na ich prevádzku a údržbu venujú nemalé finančné čiastky.
Okrem množstva múzeí zameraných na umenie a históriu (múzeum Reného Magritta, Victora Horta, Jamese Ensora…) alebo módu a design tu nájdete aj rôzne netypické múzeá. Popri hranolkovim a čokoládovom môžete navštíviť napríklad múzeum hudobných nástrojov, tapisérií, komiksov, diamantov alebo múzeum jeneveru, National Jenevermuseum, s jedinou zachovanou sladovňou. Jenever je destilát s príchuťou bylín, ktorý sa podobá na gin. Najväčší výber majú určite v Gente v reštaurácii Dreuppelkot, ale ak budete chcieť ochutnať všetky druhy, ktoré tu ponúkajú, budete musieť prísť viackrát. Určite si však jednu z ciest naplánujte na koniec októbra, tento rok to bude 19 – 20.10., kedy sa slávi sviatok Jeneverfeesten a jenever strieka (asi pol hodiny) z fontány v meste Hasselt.
Točené jahodové, alebo banánové?
Ak pred destilátmi dávate prednosť pivu, máme pre vás tip. Zamierte do Gentu a objednajte si službu tzv. Bellemana (poznáte ho ľahko – má modrú uniformu s červeným a zlatým lemovaním, na hlave čapicu a v ruke zvon). Je to profesionálny sprievodca, ktorý vás vyzdvihne v niektorej tunajšej reštaurácii a prevedie po typických krčmách a baroch. Pritom vám podá zasvätenú prednášku o histórii a druhoch belgických pív, ktorých existuje viac než 600. Preto sa často stáva, že si niektorý druh obľúbi aj ten, kto by sa inak piva ani nedotkol. Máte chuť na pivo ochutené malinou, višňou alebo jahodou, banánové, vanilkové alebo so zázvorom? Každý si nájde to svoje, len treba mať na pamäti, že tieto špeciály majú bežne 7–9, ale aj 12 % alkoholu. Každé z belgických pív má aj svoju špecifickú fľašu a vlastný pohár, v ktorej sa servíruje. Preto je v niektorých baroch vystavených až 100 druhov pivných pohárov.
Dajte si však pozor v krčme Dulle Griet v Gente. Keď si tu objednáte tunajšiu špecialitu – pivo Kwak – dostanete ju v pohári s objemom 1,25 l. Za to musíte dať krčmárovi ako zálohu topánku, ktorú vytiahne v koši upevnenom na špagáte až k stropu. Vráti vám ju, až keď všetko pivo vypijete…
Mnoho pivovarov v Belgicku je dodnes súčasťou kláštorov (na rozdiel od nás, kde kláštorné pivovary spolu s kláštormi zlikvidovali v 50. rokoch komunisti) a tzv. trapistické pivá (napr. Westmalle, Orval, Westvleteren), ktoré dostali svoj názov podľa trapistického poriadku, varia mnísi podľa rovnakých receptúr a obdobnými spôsobmi ako v dávnej minulosti. Ich produkcia sa pritom riadi veľmi prísnymi pravidlami. Trapistické pivá musia vyrábať, alebo aspoň na celý proces dohliadať, sami mnísi, a to iba v objekte kláštora a na zariadení, ktoré patrí kláštoru. Pri výrobe sa používajú výhradne prírodné suroviny a významný podiel zo zisku sa musí použiť na dobročinné účely. Ak chcete vidieť na vlastné oči, ako sa vyrábalo pivo v 16. storočí, zájdite sa pozrieť napríklad do rodinného pivovaru De Halve Maan neďaleko centra v Bruggách. Práve odtiaľ pochádza vysoko kvasené pivo Brugse Zot. A pokiaľ vás zaujíma, ako chutí pivo s názvom Delirium tremens, nenechajte si ujsť návštevu pivovaru Huyghe v Gente. Tomuto pivovaru patrí múzeum, kde sa o nápoji s ružovými slonmi na etikete dozviete viac.
Turistické lahôdky
Aj keď sa nepovažujete práve za gurmána, do Belgicka určite zamierte. Na svoje objavenie tu čaká plno ďalších lahôdok, ktoré síce nie sú na jedenie, ale o to viac vás obohatia. Či už chcete tráviť čas poznávaním fascinujúcej architektúry starobylých Brugg, zobrať deti do zoo či botanickej záhrady v Antverpách, plaviť sa na lodičke po riečke Leie v Gente, alebo navštíviť známe Atómium v Bruseli, nebudete sklamaní. Tak isto, ak prídete s cieľom nakúpiť si v Antverpách najnovšie módne novinky v obchodoch svetoznámych značiek, prípadne uložiť rodinné úspory do tých najkvalitnejších diamantov. Pokojná atmosféra centier miest, v ktorých hlučné autá nahradili mestské bicykle, milí, vždy elegantne oblečení ľudia, ochotní kedykoľvek s čímkoľvek turistom poradiť, dobre fungujúce služby a poriadok robia z Belgického kráľovstva miesto, kam sa budete vždy radi vracať.
foto: redakcia, shutterstock.com
