Každý z nás má niekedy strach. Situácie, keď k tomu dochádza, sú veľmi rôznorodé. Obavy sú súčasťou každodenného života, a sú teda úplne normálne. Čo sa však stane, keď sa vymknú spod našej kontroly a začnú byť patologické?
Určite to tiež poznáte: ste ponorení do svojich myšlienok a zrazu vás niekto osloví, znenazdajky sa vedľa vás otvoria dvere či rozozvučí alarm a vy ste od ľaku bez seba. Všetci sa občas vydesíme a skoro každý z nás sa v rôznych situáciách stretáva s pocitom strachu. Tieto a im podobné príhody nám neprekážajú, pretože pre ne existuje vysvetlenie. Vyššie opísaná forma strachu nie je chorobná, vieme, prečo sme sa zľakli. Strach ako taký je normálny pocit, ktorý nám pomáha správne sa zachovať v rizikových situáciách každodenného života.
Bez strachu to nejde
Strach je pradávny ľudský pocit, ktorý môže človeku zachrániť život. Táto základná emócia nám pomáha rozpoznať nebezpečenstvo a reagovať naň. Nabáda nás k obozretnosti a k zvýšenej pozornosti. Opodstatnené obavy nám pomáhajú získať dôležitú energiu na to, aby sme konali rozhodne, učinili obranné a ochranné opatrenia alebo vnímali výzvy a mobilizovali svoje sily. Telesné reakcie im pri tom pomáhajú: svaly sa napnú, srdce búši rýchlejšie, vyplavujú sa stresové hormóny. Telo i duch sa maximálne koncentrujú a sme pripravení na výkon. Potom, čo prečkáme nebezpečenstvo, táto stresová fáza odznie a dostaví sa uvoľnenie.
V modernom živote čelíme takmer neustále situáciám, ktoré môžu vyvolávať strach: obavy o ľudí, ktorých máme radi, obavy zo straty peňazí či práce, strach z chorôb, namrznutých ciest v zimnom období, skúšok, rozhovorov s nadriadenými, ciest lietadlom či návštev u zubára. Mnohé situácie prežívame ako ohrozenie, hoci objektívne z nich nepramení žiadne podstatné nebezpečenstvo, ako príklad uveďme návštevu zubára.
Každý človek má inú hladinu strachu, môže siahať od pocitu stiesnenosti až k mohutným návalom strachu sprevádzaným zreteľnými telesnými ťažkosťami. Niekto nastupuje do lietadla úplne uvoľnene a dokonca sa teší na to, až sa lietadlo vznesie. Iný, naopak, prekonáva let len s pomocou upokojujúcich liekov alebo sa cestám vzduchom vyhýba úplne.
Hranice medzi druhmi strachu
Napríklad strach z lietania alebo zo zubného lekára sa vzťahuje ku konkrétnej situácii. Môže postihnúť ľudí, ktorí inak životom prechádzajú odvážne a sebavedome. Takéto obavy a strachy sú síce veľmi nepríjemné a niektorým oblastiam života dokonca stavajú prekážky, ale cielenými opatreniami ich možno veľmi dobre dostať pod kontrolu a zvládať.
Keď však strach dlhodobo zaťažuje emočný svet človeka, ovláda jeho každodenný život a obmedzuje schopnosť konania, je načase zistiť jeho základ, príčinu. Také obavy totiž môžu byť príznakom vážnej fóbie či iného problému psychického charakteru. Chorobný strach sa pritom často objavuje v úplne bežných životných situáciách, chorobné obavy potom človeku sústredenú činnosť nielen znemožňujú, ale ju úplne ochromujú, či dokonca blokujú.
Veľa ľudí trvale trpí takzvanými fóbiami (odvodené z gréckeho slova phobos – strach), ktoré bývajú sprevádzané panickými atakmi. Vo väčšine prípadov majú tieto fóbie vždy rovnaký iniciačný podnet, len v ojedinelých prípadoch sa objavujú ako blesk z čistého neba, a to jednorazovo či dokonca opakovane.
Nie je výnimkou, že telesné ťažkosti pri panických záchvatoch sa do popredia dostávajú v takej miere, že postihnutý sa spočiatku obáva nástupu vážneho fyzického ochorenia. Typickými symptómami sú trasenie sa po celom tele, bolesti a zvieranie hrudníka, silné búšenie srdca, ťažké dýchanie a pocity závratu.
Mnohí postihnutí hyperventilujú, nadychujú sa a vydychujú veľmi rýchlo, čo môže viesť ku vzniku kŕčov, závratov, alebo dokonca k mdlobám. Všetky tieto prejavy strach ešte viac stupňujú. Panické záchvaty trvajú často len niekoľko minút, môžu však pretrvávať aj niekoľko hodín. Ťažkosti sa miernia, keď záchvat dosiahne svoj vrchol, potom postupne odznievajú.
Kto už niekedy zažil silný panický záchvat, ten si často následne vytvára hlboko zakorenený strach pred ďalším možným novým záchvatom a preto sa vyhýba situáciám, ktoré sú podobné tým, v ktorých sa panika prejavila. Strach zo strachu tak stále viac ovláda každodenný život postihnutého človeka a vedie k stiahnutiu sa zo sociálneho života, ktoré so sebou však prináša ďalšie psychické problémy.
Generalizovaná úzkosť
Popri fóbiách existujú obavy, ktoré sa neprejavujú ako panika, ale pomaly sa vkrádajú do vedomia človeka a sprevádzajú ho na každom kroku. Pozorovať ich môžeme ako všadeprítomný pocit úzkosti, narastajúce vnútorné napätie a nepokoj. Kto taký strach zažíva, pociťuje často tlak v oblasti žalúdka a cíti sa ako ochromený – a to každý deň.
Súčasne sa mu myšlienky chaoticky mihajú hlavou, odbiehajú a prekrývajú sa, takže je veľmi ťažké riadiť ich jedným rozumným smerom. Pri generalizovanej úzkostnej poruche postihnutý trpí zvýšenou úzkostlivosťou, ktorá sa môže vzťahovať na všetky možné oblasti života. Často ide o nadmerný strach, že sa blízkym ľuďom, predovšetkým vlastným deťom, môže niečo zlé prihodiť, alebo o strach pred dlhšou jazdou autom, strach, že sa pri obchodnej schôdzke niečo nepodarí či obavy z podobných každodenných situácií.
Takto postihnutí ľudia si najčastejšie robia nadmerné starosti viazané na určitú tému, a preto sa nimi stále zaoberajú. Ak k obávanej udalosti nedôjde, vznikne nová téma spojená so strachom, nad ktorým musí postihnutý neustále premýšľať. Neustávajúce starosti sú spojené so zvýšeným napätím, postihnutí často trpia poruchami spánku a musia sa zmieriť s viditeľnou ujmou na kvalite života.
Von z chorobného strachu
Ako zaznelo v úvode, strach sám o sebe je vhodný a správny. A nie každá matka, ktorá si ustavične robí starosti o svoje dieťa, musí nutne vyhľadať terapeuta. Ako u všetkých psychických ochorení sa nutnosť ošetrenia odvíja od sily a tlaku problému a miery poruchy. Ak človek trpí strachom do takej miery, že to zreteľne obmedzuje jeho každodenný život alebo profesijnú výkonnosť, potom by mal bezpodmienečne zvážiť vyšetrenie a terapiu. Záverom jedna dobrá správa od odborníka, nasmerovaná na všetkých sužovaných strachom: „Úzkostné poruchy sa spravidla veľmi dobre liečia a často úplne vymiznú.“
Najčastejšie fóbie a ich spúšťače
Agorafóbia (agora, grécky výraz pre trhovisko, zhromaždisko) – strach z veľkých otvorených priestranstiev a davu
Akrofóbia (akro, grécky výraz pre vrchol) – strach z veľkých výšok či hĺbok, prejavuje sa napríklad na vežiach, mostoch, vo výškových domoch, niekedy však aj na obyčajnom rebríku
Arachnofóbia (arachne, grécky výraz pre pavúka) – strach z pavúkov, postihnutému často stačí pocit, že pavúk sa môže nachádzať v miestnosti, napr. pri vchádzaní do pivničných priestorov
Klaustrofóbia (claustrum, latinský výraz pre klietku) – strach z obmedzených alebo uzavretých priestorov, napríklad obchodných domov alebo supermarketov, kín, verejných dopravných prostriedkov, áut a výťahov
Aviofóbia (avio, latinský výraz pre vtáka) – strach z lietania; veľmi častý v kombinácii s klaustrofóbiou, ktorá býva jeho primárnou príčinou
foto: unsplash.com, pixabay.com