Dávno neplatí, že by sa Slováci rozvádzali hlavne kvôli nevere či klamaniu. Druhým najčastejším dôvodom rozvodu či rozchodu sú po hádkach o malichernosti peniaze. Ako veľmi od nich závisí, aby sme boli v pohode? A ako zvládnuť krízové situácie, keď v rodinnom rozpočte chýbajú financie?
Hádky pre peniaze, ich nedostatok alebo rozdielny pohľad partnerov na to, kedy, koľko a za čo utrácať, sa dokážu na vzťahu významne podpísať. Podľa najnovšieho výskumu agentúry GfK sú v českých a slovenských domácnostiach finančné problémy výraznejším stresovým faktorom ako spory o výchove detí a o domácich prácach, nedostatku času pre rodinu, alkohole či flirtovaní s opačným pohlavím. Problémy s peniazmi vedú dokonca veľmi často až k rozpadu manželstva. Svoje o tom vie aj tridsaťpäťročná dizajnérka Marcela, ktorá so svojím o tri roky starším partnerom vychováva päťročného syna. Jej muž, reklamný textár, pred polrokom prišiel o prácu. „Ideme doslova na doraz. Obaja sa snažíme privyrábať si, ako sa to len dá, ale takmer každodenne narážame na to, že na niečo nemáme, niečo si nemôžeme dovoliť a čo je najhoršie, musíme sa veľmi krotiť aj v tom, čo kúpiť či nekúpiť synovi. Náš vzťah sa tak veľmi zmenil, hlavne ja teraz vyletím pre každú drobnosť – aj keď mi je to potom ľúto,“ priznáva atraktívna žena, ktorá bola donedávna zvyknutá cestovať, nakupovať v zahraničí a užívať si život. Jej muž teraz horko-ťažko zháňa externé zákazky a celé noci presedí za počítačom. „Náš sexuálny život išiel, pochopiteľne, do hája, bývam podráždená, naštvaná, pretože domácnosť ťahám sama zo svojho platu a na to, aby som živila troch ľudí, to naozaj nestačí. Asi by som to nemala brať tak, že živiteľom rodiny musí byť za každú cenu muž, ale keď sa potom celé dni vláčim so synom a za prácou, tak si hovorím: Aká je teda rola partnera? Neviem, či to vydržím, pokiaľ to bude takto trvať ďalej…“
Prázdna peňaženka = test vzťahu
Psychoterapeutka Hana Bezděková sa s problematikou vzťahov narušených hádkami pre peniaze stretáva veľmi často. „Je to pochopiteľné. Keby sme si mali predstaviť symbol toho, čo vytvára náš dobrý životný pocit, mohla by to byť stolička s mnohými nohami. Jednou z tých nôh by bol fungujúci partnerský vzťah, ďalší blízki priatelia, dobré rodinné vzťahy, dobrá práca, zodpovedajúce miesto na bývanie – a potom, samozrejme, peniaze, finančná rezerva… Peniaze nie sú všetko, ako sa hovorí v rozprávkach, ale určite sú veľmi podstatné. A akékoľvek zmeny – predovšetkým k horšiemu – otestujú, aký je kvalitný a pevný partnerský vzťah.“ Skutočnosť, že v dobe ekonomickej krízy, kedy mnohí zápolia s hypotékou a z médií sa valia reklamy na „výhodné“ úvery, v ordinácii pribúdajú klienti s finančnými – prípadne vzťahovými – problémami, potvrdzuje aj partnerský psychológ Pavel Rataj. „Jeden veľmi bohatý klient mi pred časom povedal: Keď máte veľa peňazí, nie sú problémom, de facto strácajú svoju hodnotu a význam. Keď peniaze nemáte, alebo keď ich máte málo, zrazu sú veľkým problémom…“ V praxi sa vraj terapeut stretáva predovšetkým s dvoma skupinami ľudí. „U tých prvých je problém v stále sa zvyšujúcich nárokoch a očakávaní na životný komfort. Potrebujú čím ďalej, tým viac peňazí, čomu podriadia a obetujú všetko – napríklad aj vzťah. U tých druhých krachujú vzťahy zase preto, že peniaze sú pre nich existenčnou témou – napríklad prídu o prácu, nie sú schopní splácať dlhy a bežné náklady na domácnosť,“ hovorí a vymenováva najbežnejšie témy, ktoré rieši v partnerskej terapii: „Najčastejšie to bývajú odlišné predstavy, ako peniaze investovať alebo ako s nimi naložiť. Ženy na rodičovskej dovolenke riešia svoju finančnú závislosť, rozvádzajúci sa zase rozdelenie majetku. Problémy súvisiace s peniazmi so mnou preberajú aj samoživiteľky, partneri s veľkými alebo dlhodobými hypotékami a tiež ľudia s utajenými alebo, naopak, prevalenými dlhmi.“
O tri poschodia nižšie
Hovorí sa, že obdobie, kedy domov pribudne bábätko, patrí k najkrajším na svete. Mnoho žien by ale prinajmenšom zapochybovalo: tie starosti a finančné nároky… „Pripadám si ako nekvalifikovaná ukrajinská upratovačka,“ opisuje svoju súčasnú situáciu tridsaťšesťročná Ivana. Doma má štvormesačnú dcérku – a nepracuje. Päťdesiattisícový plat, ktorý dostávala na manažérskej pozícii v nadnárodnej korporácii, jej teraz veľmi chýba. „Manžel si kvôli mojej materskej zobral druhú prácu, takže sa skoro nevidíme,“ rozpráva v priestrannom byte. „Nie je náš, na to ani náhodou nemáme,“ odpovedá na otázku, či bývajú vo svojom. Hoci obaja zarábali nadpriemerne, rozhodli sa pre podnájom – radšej ako pre strašiaka neúprosnej hypotéky. „Až malá podrastie, chcem sa vrátiť do práce, aby sme si časom mohli zaobstarať vlastné bývanie. Otázka je, či to zvládneme a neostaneme len pri plánoch. Mám z toho celkom strach,“ priznáva. S manželom sa museli v posledných mesiacoch radikálne uskromniť. Pre pár zvyknutý na veľmi pohodlný život je to veľká zmena. „Samozrejme je skvelé, že mám dcéru, ale dosť často si hovorím, kam sa podel môj vtedajší život? Večere v luxusných reštauráciách, z ktorých som domov prichádzala taxíkom, nákupy, pri ktorých ma netrápilo, aká čiastka z účtu odbudne, cesty do Karibiku alebo Ázie… Teraz som rada, keď zaplatíme účty a máme na benzín, aby sme mohli ísť na víkend na chalupu. Varím doma a na seba si nekupujem nič. Čo sa týka financií, musím si zvykať na to, že som sa ocitla o tri poschodia nižšie, než som bola zvyknutá…“ Na otázku, ako im to v takej situácii funguje s manželom, krčí ramenami: „Veľa sa toho zmenilo. Predtým mi bolo jedno, že môj partner nie je schopný udržať cent a všetky peniaze míňa – mala som dosť svojich. Teraz ale z jeho rozhadzovania šaliem, dotýka sa to mňa aj dieťaťa. Manžel je extrémne veľkorysý, pozýva kamarátov na drinky, rád varí pre väčšiu spoločnosť a nakupuje drahé vína… To je síce pekné, ale nie vo chvíli, keď má živiť rodinu.“
Vedieť sa uskromniť
Materskú považujú za náročné obdobie aj obaja oslovení odborníci. „Je to rozhodne ťažké obdobie a veľká zmena,“ hovorí Hana Bezděková. „Hrá v tom rolu mnoho faktov. Napríklad, či je tehotenstvo plánované alebo nie, či partneri počítajú s tým, že sa budú musieť na určitý čas uskromniť a začnú si napríklad dopredu šetriť. Materská je v tomto ohľade veľmi stresujúca aj pre mužov. Pocit zodpovednosti a povinnosť zarábať viac ich ženie k tomu, aby v práci trávili viac času, a nároky na nich stúpajú,“ podotýka. Podľa Hany Bezděkovej veľa záleží na tom, ako sa partneri rešpektujú a aký majú vzťah. „Aj napriek tomu, že je to obdobie, kedy jeden zarába viac ako druhý, dá sa to zvládnuť bez pocitu závislosti. V živote sú skrátka etapy, kedy z najrôznejších dôvodov viac ťahá domácnosť jeden z partnerov. A malo by to fungovať tak, aby sa s tým vyrovnali obaja a nedostávali sa kvôli tomu do nerovných vzťahov. Prijať rolu toho, kto dočasne prijíma peniaze od partnera, nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať,“ upozorňuje. K pocitu nezávislosti môže ženám pomôcť napríklad čiastočný úväzok, mnoho žien (ktoré si to v rámci svojej profesie môžu dovoliť) na materskej podniká. „Pokiaľ môžu pracovať, tak je to výborné,“ potvrdzuje psychologička. „Pretože čím dlhšie je žena na materskej dovolenke, tým viac sa stáva závislou a často sa začne obávať, ako obstojí pri návrate do práce.“
Kto zarába, rozhoduje
V Slovenskej republike, bohužiaľ, stále platí nezmyselné pravidlo, že muži zarábajú na rovnakej profesijnej pozícii v priemere o jedenásť percent viac ako ženy. A keď k tomu pripočítame tradičnú výchovu, ktorá stavia mužov na post „pánov tvorstva“, nedá sa nediviť, že existujú nerovné zväzky, kde muži využívajú peniaze na manipuláciu svojich partneriek.
„Peniaze sú bezpochyby potenciálnym nástrojom moci,“ hovorí Hana Bezděková. „V partnerskom vzťahu si máme byť rovní, lenže keď som od partnera závislá, môže sa to posunúť tak, že jeden z partnerov sa stane ,rodičom‘, ktorý určuje pravidlá, a druhý ,dieťaťom‘, ktoré musí poslúchať. Do toho vstupujú naše rodinné vzorce, takže pokiaľ sme vyrastali v patriarchálnej rodine, kde sa muž správal veľmi despoticky, je možné, že sa sami dostaneme do podobného vzorca.“ S tým súhlasí aj Pavel Rataj. „Je pravda, že mnoho mužov, ktorí zarábajú veľa peňazí alebo jednoducho len oveľa viac ako ich partnerka, to nezvláda. Mohli by sme priam ľudovo povedať, že im to ,lezie na mozog‘. Je jasné, že partnerský vzťah tým potom výrazne trpí.“ O tom vypovedá príbeh tridsaťpäťročnej výtvarníčky Lenky, ktorá od istej doby s ohľadom na rodinu pracuje predovšetkým na externých zákazkách – ktorých veľa nemá. Jej muž zarába päťtisíc mesačne a platí všetky rodinné výdavky. Vďaka tomu si avšak akosi automaticky vyčleňuje právo rozhodovať o tom, do čoho v domácnosti investovať, kam sa pôjde na dovolenku aj o tom, ako bude tráviť svoj voľný čas. K pravidlám domácnosti napríklad patrí aj to, že si jeho žena nesmie pozývať domov návštevy, keď je doma (chce v pokoji odpočívať), alebo to, že je jediný, kto smie používať auto. Lenka sa prekvapivo nesťažuje na nastavené pravidlá a vo chvíľach, kedy jej manžel večeria s priateľmi v drahých reštauráciách (aby sa odreagoval), varí doma večeru synovi… Psychologička Hana Bezděková síce nad Lenkiným príbehom krúti hlavou, ale podotýka: „Musí tam byť niečo, z čoho tá žena profituje, čo jej aj napriek absurdite situácie vlastne vyhovuje. Tieto skryté motívy nájdeme aj vo vzťahoch alkoholikov a násilníkov.“
Keď žena zarába viac
V našej spoločnosti je bežnejšie, keď viac zarába muž, ale aké to je, keď má finančne navrch žena? „V tých lepších prípadoch sú partneri s takouto situáciou vyrovnaní. Muž sa napríklad realizuje v práci, ktorá ho veľmi baví a naplňuje ho a rodinné financie ťahá hlavne partnerka, ktorej to neprekáža,“ hovorí terapeutka. Medzi tieto ideálne prípady patrí aj situácia, kedy z finančných dôvodov ide na materskú muž. „Skvelé podmienky pre to majú napríklad vo Švédsku, ale tu také bežné nie je,“ poznamenáva k tomu Pavel Rataj. Všeobecne platí, že s „nerovnou“ finančnou situáciou si lepšie poradia páry, medzi ktorými funguje dôvera a vzájomná podpora. „Ale problém môže nastať, keď si muž nie je úplne istý sám sebou a má tendenciu ženou finančne manipulovať. Potom je pre neho situácia, kedy je žena zrazu úspešnejšia ako on, veľmi stresujúca. To, že sa jeho partnerka zrazu sebarealizuje, v ňom môže vyvolávať žiarlivosť a vo finále to môže viesť až ku katastrofálnym scenárom, kedy muž začne doma robiť svojej partnerke peklo,“ upozorňuje Hana Bezděková.
Na dlažbe
Za jedno z najnáročnejších období považujú psychológovia stratu zamestnania. Keď sa rozplynie istota stáleho príjmu aj pocit spoločenského statusu vyplývajúci z kariérneho postu, otrasie to aj silnými povahami. „Na to sme ako ľudské bytosti citliví. Ale aj prehry patria k životu. A je veľmi dôležité vedieť ich prijímať,“ hovorí terapeutka Hana Bezděková. „Keď hráme v detstve Človeče, nehnevaj sa, učíme sa prehrávať, zvládnuť to a prijať, že to nič neznamená a život ide ďalej.“ Ale aj tu vnímajú odborníci rozdiel v tom, ako „vyhadzov“ prežívajú ženy a ako muži. „Strata zamestnania je viac devalvačná pre muža,“ upozorňuje Pavel Rataj. „Mužské sebavedomie je veľmi závislé od výkonu a profesijnej spokojnosti, úspechu či postavení. Muži sa so svojou prácou viac identifikujú. Na druhej strane musíme povedať, že tým silnejším článkom sú v krízových obdobiach ženy. Z historického hľadiska to boli práve ženy, ktoré museli viac uniesť, strpieť a obetovať. Práve vďaka tomu majú v sebe veľkú vnútornú silu znášať extrémne záťaže. Ale všetko je vždy individuálne…“ V momentoch, kedy sa jeden z partnerov ocitne bez práce, je dôležité vnímať situáciu čo možno najkonštruktívnejšie a bez emócií. „Určite je dobré riešiť situáciu spoločne. Nie tak, že by mi mal partner zháňať nové zamestnanie, v tomto sme každý dospelý a zodpovedný sám za seba, ale napríklad tak, že si naplánujeme, ako teraz budeme hospodáriť a čo sa dá ušetriť,“ radí Hana Bezděková. „Tiež je nevyhnutné dokázať sa uskromniť a nesnažiť sa hrať divadlo pre ostatných, ako som na tom stále dobre a môžem si všetko dovoliť.“
Nemyslieť len na peniaze
Odborníci sa zhodujú na tom, že k životu neoddeliteľne patria aj rôzne dlhé obdobia finančnej neistoty a je dobré sa na ne pripraviť. Nielen tým, že si budeme dávať časť peňazí bokom, ale hlavne tým, že budeme pracovať na partnerskom vzťahu, aby sme prípadné krízy ľahšie prežili. „V dlhodobom vzťahu sa partneri často prestávajú zaujímať jeden o druhého, začínajú sa od seba vzďaľovať. Partnerské problémy sa často zdajú takmer neznesiteľné, tie finančné obzvlášť,“ hovorí Pavel Rataj. To potom spúšťa devalvačné mechanizmy, ktoré partneri často nevedia zastaviť, a tak pomaly, ale isto nastane vzťahová kalamita – hľadajú si iné vzťahy, ľudia od seba zbytočne odchádzajú. Dokonca existuje výskum, ktorý poukazuje na fakt, že 95 % rozvedených manželstiev sa rozvádza zbytočne.“ A psychologička Hana Bezděková pridáva veľmi konkrétnu radu, ako zvládnuť rodinné hospodárenie bez ujmy: „Predtým, ako partneri začnú spolu plánovať rodinu, by sa mali finančne poznať, zažiť rôzne situácie, kedy musia s peniazmi nejako zaobchádzať. Keď partneri nemajú rovnaký hodnotový systém a jeden utráca napríklad za automaty, tak je pravdepodobné, že to druhého začne štvať. Na druhej strane si myslím, že keď spolu žijú dvaja ľudia, ktorí majú máličko odlišný prístup k peniazom, napríklad jeden z nich je väčší bohém, tak to môže fungovať. Ten sporivý si vďaka partnerovi trochu viac užije a bohéma bude zase praktický partner držať pri zemi.“ Obaja odborníci zdôrazňujú, že k tomu, aby to vo vzťahu klapalo po všetkých stránkach, aj po tej finančnej, je potrebná hlavne láska a vzájomná dôvera, čo však rozhodne nie je „zadarmo“.
foto: unsplash.com
