Často používame slovko „hypochonder“ ako neúctivé označenie, pričom ono skutočne znamená chorých ľudí, na čom si skutoční hypochondri v ľudskej komunite potrpia. Považujeme ich takpovediac za bláznov, ktorí sú pre väčšinu ostatných ľudí doslova neznesiteľní.
Mať za partnera hypochondra naozaj nie je med lízať. Ale mali by ste vedieť, že hypochondria je diagnóza a že hypochondri vlastne nepredstierajú – oni sú vážne chorí. Simulanti totiž – na rozdiel od hypochondrov – predstierajú s jasným cieľom a za konkrétnym účelom. Hypochonder má pocit, že je naozaj vážne chorý a že čoskoro zomrie.
Ako hovorí psychiatrička MUDr. Martina Vítková Borůvková, o hypochondrii hovoril už Hippokrates a podľa starých Grékov je vznik príznakov spôsobený narušenými funkciami vnútorných orgánov ležiacich v oblasti pod rebrami. Koncept hypochondrie zodpovedajúci súčasnému pojmu publikoval až v roku 1928 vedec Robert Dick Gillespie. Základnou črtou je strach z toho, že človek trpí vážnou chorobou. „Prispieva k tomu zlá interpretácia rôznych telesných zážitkov z rôznych orgánových systémov. Tieto obavy z jednej alebo viacerých telesných chorôb pretrvávajú minimálne šesť mesiacov aj napriek tomu, že pacienta opakovane vyšetrili a ubezpečili o normálnosti nálezov. Často máva zreteľné depresie a úzkosti,“ vysvetľuje odborníčka.
Cítime k nim ľútosť alebo zlosť
Človek, ktorý sa prehnane zaoberá vlastným zdravotným stavom a ktorého presvedčenie o vážnej chorobe nemá nijaký reálny podklad, je teda hypochonder. Áno, pre blízkych sa stáva neznesiteľným človekom, ale treba povedať, že hypochonder je naozaj chorý. Takmer iste však netrpí domnelou rakovinou, migrénou, bolesťami chrbta, hemoroidmi, sivým zákalom či cukrovkou, ale psychickou poruchou. O tom, že hypochondria nie je nič neobvyklé, svedčí aj to, že touto chorobou trpia mnohé slávne osobností. Napríklad americký režisér a herec Woody Allen je vraj hypochonder ako vyšitý – okrem pretrvávajúcich myšlienok o jednej alebo viacerých závažných somatických chorobách trpí aj mnohými najrôznejšími fóbiami. Napriek tomu je to však vynikajúci režisér.
Pomôžte mi, určite zomriem!
Veľmi často sa prvé príznaky hypochondrie objavia po skutočne prekonanej chorobe, napríklad po banálnej chrípke alebo angíne, keď chorý namiesto zlepšenia začne pociťovať zhoršenie stavu a stále viac pozoruje prípadné ďalšie príznaky choroby. „Môj manžel prekonal zápal pľúc a keď dobral antibiotiká a praktický lekár mu povedal, že je v poriadku, z ničoho nič začal tvrdiť, že sa cíti horšie, že má určite niečo so srdcom, že je potrebné, aby ho poslal na EKG a ďalšie vyšetrenia. Najprv som si myslela, že možno má pravdu, ale potom sa jeho takmer paranoidné skúmanie tela premenilo na každodenný rituál, ktorý sa pre našu rodinu stal doslova peklom. Ustavične bral nejaké vitamíny a podporné preparáty a nikdy ho neupokojilo žiadne ubezpečenie odborníkov. Asi po dvoch rokoch chodenia po lekároch sa dal konečne presvedčiť, že by mal ísť ku psychiatrovi, kde mu diagnostikovali hypochondriu. Zo začiatku tomu nechcel veriť a ešte chvíľu trvalo, kým zabral psychoterapeutický prístup. Musím však povedať, že to bolo nekonečné a čudujem sa, že som to s ním vydržala,“ rozpráva štyridsaťročná Alena.
Ako udáva psychiatrička Martina Vítková Borůvková, v ordináciách praktických lekárov trpí na túto poruchu 10 – 20 % pacientov! „Choroba sa obyčajne začína v neskorej adolescencii a mladšej dospelosti (v 20.-30. roku života), ale môže vzniknúť kedykoľvek, i keď zriedka po 50. roku života. Odhaduje sa však, že ide o 3 – 13 percent ľudí bez rozdielu pohlavia,“ hovorí lekárka.
Pripomína vám to niečo?
Podľa odborníčky môže mať na vznik choroby vplyv aj úzkostlivá matka, ktorá obavy o zdravie svojho dieťaťa prenáša naňho. „Choroba môže mať rôzne prejavy podľa orgánu, na ktorý bol pacient zameraný. Častým býva strach z rakoviny. Bežné nachladnutie a únavu pacienti považujú napríklad za sprievodný príznak leukémie, bolesti brucha a poruchy vyprázdňovania u nich budia podozrenie na rakovinu čriev, bolesti hlavy, malátnosť, pocity rozmazaného videnia vedú k predstavám o nádoroch na mozgu a takto by sme mohli pokračovať v nekonečnom výpočte. Hypochondri sa pozorujú ‚od hlavy až po päty‘. Registrujú bolesti hlavy, poruchy videnia, hučanie v ušiach, bolesti v hrdle, na hrudníku, rôzne pocity pálenia, tŕpnutia, citlivosť, poruchy vylučovania moču a stolice, či už v zmysle počtu, zmeny týkajúcej sa vzhľadu, množstva, farby, zápachu, bolesti kĺbov a svalové bolesti,“ vymenúva možné symptómy MUDr. Vítková Borůvková.
Pripomína vám to niečo? Seba, vášho partnera či príbuzného? Jednoduchá pomôcka: Ak sa naozaj dlhodobo zaoberáte (alebo váš príbuzný či známy) svojím zdravotným stavom a máte neustále podozrenie, že trpíte nejakou konkrétnou chorobou, aj keď to lekári vylúčili, tak ste zrejme adept na hypochondra. Treba si to včas uvedomiť a začať s liečbou.
Cesta k uzdraveniu nebýva ľahká
„V liečbe hypochondrickej poruchy sa dáva prednosť psychoterapeutickému prístupu. Najúspešnejšia býva liečba, pri ktorej si lekár pozýva pacienta na časté, dopredu naplánované návštevy. Je vhodné vyhnúť sa opakovaným laboratórnym vyšetreniam, hospitalizáciám, podávaniu liekov s vyšším návykovým potenciálom. Ťažisko psychoterapeutických rozhovorov je potom výhodné postupne presúvať zo somatických príznakov k sociálnym a interpersonálnym problémom pacienta. Takýto plán býva dosť časovo náročný, ale je jednou z mála možností, ako predísť chronickosti a častej invalidite postihnutého. Konečným cieľom tohto snaženia potom je, aby sa pacient naučil sám zvládať svoje obavy a aby nevyžadoval opakované ubezpečovanie odborníkov o svojom zdraví,“ vysvetľuje možnosti liečby doktorka Vítková Borůvková. Pri súčasnom výskyte viacerých chorôb s hlbšou depresiou sa používajú vhodné antidepresíva. „Anxiolytikám (liekom proti úzkosti) je lepšie (vzhľadom na dlhodobé ťažkosti) vyhnúť sa z dôvodu rizika návykovosti,“ dodáva lekárka.
Telo a duša sú jedno
Toto tvrdenie netreba vysvetľovať či komentovať. Jednoducho to tak je – keď je chorá duša, telo trpí aj po fyzickej stránke. A, samozrejme, platí to aj obrátene. Ak teda svoje psychické ťažkosti včas nevyriešite, môžete sa dostať do začarovaného kruhu. Mnohí pacienti, zvlášť tí s miernejšími variantmi choroby, zostávajú v primárnej starostlivosti alebo u iných nepsychiatrických lekárskych špecialistov. Odporúčanie ísť k psychiatrovi často odmietnu. Najmä ak sa nepodarí už na začiatku rozvíjajúcej sa poruchy nadviazať taktnú spoluprácu ošetrujúceho lekára a psychiatra.
Choroba má chronický a kolísavý priebeh, často sa zhoršuje pri strese a v záťažových situáciách. Pacienti vďaka svojim symptómom manipulujú s celou rodinou a okolím. „Zameranie pacientov na svoj zdravotný stav ich väčšinou natoľko zamestnáva, že nie sú schopní vnímať potreby svojich blízkych, primerane na ne reagovať, čo môže viesť k ich izolácii a osamoteniu. Veľa času trávia hľadaním informácií o príznakoch choroby, o ktorej sa domnievajú, že ju majú. Vďaka internetu majú ustavičný zdroj informácií, môžu sa podeliť o svoje problémy. Menšia časť pacientov funguje celkom normálne,“ hovorí psychiatrička.
I keď si s hypochondriou sami neporadíte, rozhodne v liečbe pomôže pomoc blízkeho okolia. A to predovšetkým v tom, že vaše útrapy si vypočujú, ale na druhej strane vás nebudú utvrdzovať v presvedčení, že naozaj trpíte vami vyfantazírovanou chorobou. Niektorí lekári radia, aby si hypochonder zaobstaral nejaké domáce zvieratko, o ktoré sa bude starať.
Viac o hypochondrii…
Okrem Woodyho Allena na hypochondriu trpeli mnohí novovekí filozofi, napríklad René Descartes, Voltaire, Immanuel Kant či Karl Marx.
V komédii „Zdravý nemocný“ dramatika Molièra vystupuje hlavný hrdina – hypochonder Argan. Vo filme „Hana a jej sestry“ tiež vystupuje hypochonder (určite nie je prekvapením, kto tento film režíroval – Woody Allen). Hypochondrom vraj bol aj český herec Vlastimil Brodský.
Pýtate sa, či náhodou nie ste hypochonder, a ak áno, či sa to dá vôbec liečiť? Ak sa naozaj príde na to, že trpíte hypochondriou, potom cesta k uzdraveniu nie je vo vašich rukách – vy sami to jednoducho nezvládnete a budete musieť vyhľadať psychologickú a psychiatrickú pomoc.
foto: unsplash.com
