Rozchod je vraj všetko, čo potrebujete zažiť, aby ste vedeli, čo je to peklo. Ktosi múdry radí, že keď bol ten druhý natoľko hlúpy, aby odišiel, mali by sme byť my, naopak, natoľko inteligentní, aby sme ho nechali odísť. Lenže to sa ľahko povie… Hlavne keď máme pocit, že vnútro nám niekto doslova prevŕtal vŕtačkou. Ťažko povedať, kto to nazval zlomeným srdcom, lebo tá bolesť sa nedá porovnať. Žiadna ruka ani noha, nech by bola rozbitá na koľkokoľvek kúskov, nebolí tak ako srdce, keď si z neho spraví boxovacie vrece človek, ktorého milujeme. Znášajú to muži ťažšie?
MICHAL HUDÁK: Na troskách sa budujú chrámy, tak to je…
„Chvíľku mi trvalo uveriť, že sa mi deje niečo dobré,“ priznáva herec, moderátor a zabávač Michal Hudák, ktorému sa vlani po trinástich rokoch rozpadol vzťah a matka jeho najmladšieho syna sa aj s ním od neho odsťahovala. Hoci svoje súk-romie v médiách nekomentoval, jeho tvár, keď vypli kamery, hovorila za všetko. A prezrádza ho aj teraz, keď je po pol roku znova šťastný. Aj keď najskôr sa mu zdalo, že to nemôže byť pravda, že si ho znovu našla láska.
Priznáva, že rozpad rodiny bol pre neho šok. „Človek prežíva stratu ilúzií a neverí, že by to mohlo byť ešte niekedy dobré,“ vracia sa Michal do ťažkého obdobia, keď sa mu život obrátil hore nohami. Domov prestal byť tým, čím bol. Vracal sa medzi štyri steny, kde bolo zrazu ticho. Našťastie nezostal sám. „Pochopil som, kde mám najbližších priateľov. Takých, ktorých naozaj môžem zrátať na prstoch jednej ruky, a aj to by možno bolo priveľa. Našiel som ich na Morave, a hoci sa poznáme len dva roky, práve oni boli pre mňa oázou pochopenia, keď mi bolo najťažšie, keď som sa potreboval vyrozprávať, vyplakať, doslova vyvrátiť dušu naruby. Boli tam pre mňa,“ spomína. Svet okolo sa totiž nezastavil vtedy, keď ten jeho zrazu zamrzol, takže termíny v jeho pracovnom kalendári nepustili. A keď zasvietila na kamere červená, bolesť musela zostať skrytá. „Paradoxne ma to doslova vycepovalo k fantastickým výkonom. V tom čase sme akurát nakrúcali niekoľko epizód Inkognita, čo je absolútna freestyle zábava, rovnako aj Hit roka, kde sa od nás ako hostí takisto chcelo, aby sme boli veselí. A ľudia zo štábu za mnou chodili, že to je neuveriteľné, ale zo mňa to ide ako nikdy predtým. Človek akoby kompenzoval tú bolesť práve tým, že môže ukázať nejakú človečinu v sebe.“
SRDCU NEROZKÁŽEŠ
A potom ho život prekvapil znova, keď práve za českými hranicami stretol ženu, s ktorou mu bolo viac ako dobre. „Úžasné bolo, že vôbec netušila, kto som. Jednak je zhodou okolností tiež z moravských Veľkých Bílovíc, jednak dvadsaťdva rokov žije v Anglicku a nesleduje náš šoubiznis. Takže vôbec netušila, s kým má do činenia, a sympatie, ktoré tam boli, boli ku mne ako k človeku, nie ako k niekomu z obrazovky,“ hovorí o zoznámení s Lenkou, ktorá stojí po jeho boku dnes. V prvej chvíli jeden druhého síce presviedčali, že zostanú len priateľmi, lebo vzťah by bol príliš komplikovaný, ale nasledujúce dni ich presvedčili, že srdcu naozaj nerozkážeš. „Moja priateľka to povedala celkom presne – tak veľmi sme sa nehľadali, až sme sa našli,“ usmeje sa Michal, ktorý teraz dokonca aj momenty, keď si prechádzal peklom, berie ako súčasť cesty. Jednoducho ňou potreboval prejsť, aby bol tam, kde je dnes. „Keby nebolo mojich ťažkých chvíľ a mojich rozchodov, nevznikne niečo úžasné, čo prežívam dnes, a nestretnem niekoho, s kým sa momentálne cítim fantasticky. Samozrejme, človek to netuší, keď tým prechádza, no o to je to vzácnejšie.“
OBČAS SA MUSÍM ZĽAHKA UŠTIPNÚŤ
V tom najťažšom čase dostal herec rolu aj v pokračovaní seriálovej Ivety, dlho nasledovanejšom počine na slovenských obrazovkách. „Veľká skúsenosť a veľmi príjemná, aj keď sme nakrúcali v nie ľahkom období môjho života. Ale misky váh vo vesmíre zrejme fungujú tak, že človek musí zažiť pád a ťažké chvíle, aby potom mohli prísť lepšie. Dialektika je jasná, tam, kde sa niečo končí, sa väčšinou niečo lepšie začína. Na troskách sa budujú chrámy, tak to je…“ uvažuje herec nahlas s tým, že sám je dôkazom, že po tom, čo sa ocitol na dne, prišli chvíle, keď sa zase postavil na nohy a kráča hore. „Takže ani dno netreba odmietať.“ No po období, keď sa mu zdal celý svet čierny, mal problém uveriť, že sa zrazu v jeho živote rozsvietilo. „Najmä zo začiatku to bol veľký problém. Hoci aj dnes sa musím občas zľahka uštipnúť, že to je naozaj, že je to realita a nie sen. Že sa mi naozaj deje niečo krásne,“ priznáva a znova sa učí byť šťastný. „Uvedomujem si, aké je to dôležité. Netreba sa toho vzdávať. Mám pocit, že aj s mojou partnerkou dávame dokonca nádej aj ostatným, ktorí už nemajú dvadsať, že stále sa im zázrak menom láska môže udiať.“
MILAN ŠTEINDLER: Tým, že sa niekomu pomstíte, sa váš život nestane lepším
Pre neho bol rozchod už cestou do neba. Peklom si totiž český režisér a herec Milan Šteindler prešiel predtým. „Dá sa povedať, že som zažíval domáce násilie. So všetkým, čo k tomu patrí, vrátane neschopnosti okamžite odísť. Keď ste totiž v takomto psychickom stave, v akom som bol ja, jednoducho sa nedokážete zobrať a ísť preč,“ hovorí o svojom bývalom manželstve s dominantnou Slovenkou Janou.
Keď sa s herečkou a študentkou herectva zoznámili, jej temperament ho priťahoval. „Bola pekná, bezprostredná a energická… Vtedy som to obdivoval. Postupne ma však začali niektoré veci desiť. Hodila po mne napríklad z ôsmeho poschodia popolník, ktorý ma minul len o pol metra. Ale ešte aj vtedy som to bral len ako prejav temperamentu. Neskôr to však začalo naberať oveľa väčšie rozmery,“ vracia sa herec k vzťahu, ktorý sa napriek dvom spoločným potomkom skončil dennodennou agresiou. V jednom z rozhovorov priznal, že ho polovička „fackovala, škrtila, kopala, a keď zdvihol ruky, okamžite kričala na deti: Ocko bije maminku…“ Neskrýva, že prepadol depresii a nemal ďaleko od toho, aby rozmýšľal nad koncom. Našťastie našiel odborníkov, ktorí mu doslova na dne podali pomocnú ruku. „Bolo to, ako keď sa dlho topíte a zrazu vám niekto pomôže vyplávať nad hladinu,“ hovorí pre Moju psychológiu. To bol však len začiatok. „Trvalo niekoľko rokov, kým som sa postupne dostával do nejakého normálu, k normálnemu životu.“
MUSEL SA NANOVO NAUČIŤ VERIŤ
V prvým týždňoch a mesiacoch bol vďačný za prežitie práci. Pri nej zabúdal a žil život svojich postáv. „Pochopil som, že divadelné prostredie a ľudia tam sú pre mňa ako liek. Veľmi mi to pomohlo,“ hovorí dnes. Musel sa totiž nanovo naučiť veriť. „To prišlo až po niekoľkých rokoch a vďačím za to svojej vtedajšej priateľke. Síce nám to nevydržalo, ale pomohla mi spraviť veľký krok vpred a nakoniec sme sa aj rozišli v dobrom.“ Keďže podozrievavosť nemá v krvi, ešte raz sa mu stalo, že sa popálil, ale tentoraz sa mu kontrolky rozblikali hneď. „Veľmi rýchlo som prišiel na to, že to nebude fungovať, a prosto som ten vzťah opustil,“ dodáva Milan, ktorého ďalšie sklamanie navyše prinútilo zabrzdiť. „Uvedomíte si, že ani toto nie je cesta, že to nemôžete riešiť tým, že budete tie partnerky striedať, lebo to nepomáha. Človek si nemôže povedať, že to, čo prežil, hodí za hlavu tak, že bude tie baby meniť ako ponožky a tým sa im pomstí. Tým, že sa niekomu pomstíte, sa totiž váš život nestane lepším.“
ŽIVOT NIKDY NEBUDE SAMÉ ŠŤASTIE
Dnes je po boku priateľky Lilly opäť šťastný, aj keď tá cesta k tomu bola takmer nekonečná. Napriek tomu sa na ňu nesťažuje. „Každý život je svojím spôsobom ťažký. Ja hovorím, že je to jeden dlhý prekážkový beh. Stále musíte bežať dopredu k cieľu, ktorý je pritom úplne márny, lebo je to smrť. A tá cesta k nej fakt nie je prechádzka ružovým sadom. Ale to ani nečakám. Viem, že život nikdy nebude samé šťastie, že stále budú prichádzať nové a nové prekážky, ktoré budem musieť preskakovať, preliezať alebo sa ich snažiť aspoň podliezť. Ale týmto poznaním sa človek dostane k akémusi zmiereniu, ktoré mu dáva nadhľad. A to je to, o čo v živote ide – brať ho taký, aký je.“
FOTO: PIXABAY, TV JOJ A SHUTTERSTOCK
