Podľa prieskumu univerzity v britskom Lancasteri na vzorke 184-tisíc ľudí, ktorí sa podelili o svoje emócie súvisiace s rozpadom partnerského vzťahu, stavom, ktorý označujeme ako zlomené srdce, trpia častejšie muži. Odborníci predpokladajú, že to súvisí s tým, že ženy sa o svoje trápenie podelia a vyhľadajú pomoc, kým muži rady počúvať nechcú. Ani od kamarátov, ani od psychológov. Majú pocit, že sa musia ako tí silnejší jednoducho držať, a paradoxne práve to ich oslabí. Dá sa tomu vyhnúť? Ako prejsť podľa psychologičky Radky Lojovej rozchodom tak, aby nás koniec pripravil na nový začiatok?
Prečo rozpad vzťahu bolí tak strašne? Mnohí máme pocit, že trhanie zuba zaživa či dokonca pôrod je v porovnaní s tým nič…
Rozchod môže naozaj pôsobiť ako taká emocionálna cunami, ktorá sa preženie a zničí takmer všetko, čo sme považovali za svoj svet. Klienti to často prirovnávajú k čiernej deke, ktorá na nich spadla, a opisujú, ako náhle stratili schopnosť nachádzať radosť v momentoch, ktoré ich predtým napĺňali, tešili a dávali im energiu. A nie je sa čomu čudovať. Keď milujeme, dávame do vzťahu kus seba – svoje myšlienky, emócie, čas, energiu. A keď nás ten druhý opustí, je to, akoby sme stratili časť seba samých. Naše sny a plány do budúcnosti idú do hája. A to bolí.
A nielen v duši. Dnes už viaceré výskumy ukazujú, že bolesť sa prejavuje aj somaticky…
To je pravda, telesné reakcie na rozchod ukazujú, ako úzko sú naše emocionálne stavy prepojené s fyzickým zdravím. Je dôležité si byť vedomý toho, že telo a myseľ spolu súvisia – tvoria jeden systém. Láska aktivuje v mozgu oblasti, ktoré sú spojené s odmenou a potešením. Keď potom telo reaguje na jej stratu, môže to vyvolať fyzické príznaky úzkosti a depresie. Často sa láska aj preto prirovnáva k drogovej závislosti. Keď je všetko v pohode, ideme na skvelej vlne dopamínov, oxytocínov a endorfínov. Rozchod je však potom príjemný asi tak ako odvykacia kúra.
Čo sa vtedy deje v našom tele?
Emočná bolesť z rozchodu aktivuje stresovú reakciu v tele, ktorá uvoľňuje stresové hormóny, ako je kortizol a adrenalín. Tieto hormóny zvyšujú srdcový tep, krvný tlak a môžu narušiť normálnu funkciu imunitného systému, čo nás robí náchylnejšími na infekcie a choroby. Často sa k tomu pridávajú poruchy spánku, zmeny chute do jedenia, bolesti hlavy, chrbta, svalové napätie. Cítime sa unavení, vyčerpaní, s nedostatkom energie na bežné denné činnosti, pričom zvlášť po ťažkom rozchode, ale aj v prípadoch iných silných emočných zážitkov môžu niektorí ľudia trpieť syndrómom zlomeného srdca. Odborne sa tento stav nazýva po japonských bádateľoch „takotsubo kardiomyopatia“. Má podobné príznaky ako infarkt, pričom na vine býva obrovská dávka stresových hormónov, ktorou naše telo v podstate hovorí: „Toto fakt veľmi bolí!“ Prognózy na uzdravenie sú však našťastie dobré.
Je niečo, čo vtedy môže pomôcť? Alebo musíme len čakať, že čas urobí svoje a čo bolí, to prebolí?
Rozhodne nie sme odkázaní len na to, že všetko „vylieči“ čas. Aj keď na druhej strane ten zohráva v procese hojenia veľmi významnú úlohu. Dôležité je si však uvedomiť a počítať s tým, že vnímanie času vo vzťahu k emocionálnym zážitkom sa zásadne mení. V období po rozchode môže čas plynúť zdanlivo pomalšie. Každý deň bez osoby, ktorú sme milovali, nám môže pripadať ako večnosť. To je dané tým, ako naša psychika spracováva intenzívne emócie a spomienky.
„Povrchné alebo predčasné vzťahy môžu odpútať pozornosť od procesu smútenia.“
Zlepší sa to?
Áno. S odstupom času a vo víre nových udalostí sa menia naše spomienky a vnímanie minulosti. Po nejakom čase sa môžeme na vzťah a dôvody rozchodu začať pozerať inak, často s väčším pochopením a pokojom. Môže sa stať, že veci, ktoré nám v čase rozchodu pripadali nesmierne dôležité alebo bolestivé, stratia svoju váhu a umožnia nám vidieť situáciu v úplne inom svetle. Aby sme tento proces hojenia urýchlili, je fajn zapojiť sa do činností, ktoré nás tešia a napĺňajú, ako sú napríklad koníčky, šport, stretávanie s rodinou, priateľmi, cestovanie… Cennú perspektívu a stratégie na zvládanie rozchodu môže, samozrejme, ponúknuť aj psychológ alebo psychoterapeut. Je totiž dôležité aktívne pracovať na svojom emocionálnom uzdravení, učiť sa z predchádzajúcich skúseností a používať ich na osobný rast. Napriek tomu, že je bolesť nevyhnutná, nie sme jej bezmocne vystavení.
Je nejaký rozdiel medzi mužmi a ženami v tom, ako ju zvládajú? Keď ide o tú fyzickú, zdá sa totiž, že ženy vydržia viac…
Mnohé výskumy naozaj ukazujú, že jednotlivé pohlavia zvládajú rozchod odlišne. Ženy často prežívajú po rozchode intenzívnejšiu a bezprostrednú emočnú bolesť, viac však prejavujú svoje emócie a častejšie hľadajú podporu u priateľov a rodiny. To im môže pomôcť rýchlejšie sa uzdraviť a hlbšie spracovať emočné zážitky. Muži skôr svoje emócie potláčajú – nedávajú to, čo prežívajú, na sebe poznať. Čiastočne je to spôsobené spoločenskými očakávaniami týkajúcimi sa mužskej emocionálnej rezervovanosti. Predstava muža, ktorý v práci plače a každú chvíľu chodí s kolegami do kuchynky na kávičku prebrať, čo mu jeho partnerka vykonala, nie je veľmi reálna. Tento spôsob správania však môže viesť k tomu, že bolesť z rozchodu sa u mužov prejaví neskôr a môže trvať dlhšie, než sa s ňou vyrovnajú. Je však dôležité zdôrazniť, že tieto tendencie neplatia univerzálne pre všetkých a môžu sa líšiť v závislosti od osobných skúseností, typu osobnosti a dostupných zdrojov podpory.
Dokážeme sa nakoniec dostať z každého rozchodu? Ako ste totiž sama skonštatovali, „koniec romantickej lásky aktivuje tie isté mechanizmy, ktoré sú v pohotovosti, keď závislí ľudia abstinujú od látok, ako je napríklad kokaín alebo ópium“…
Áno, obe pohlavia sú schopné po tejto bolestivej skúsenosti nájsť cestu k uzdraveniu a osobnému rastu.
Kto dokáže vykročiť ďalej skôr?
U svojich klientov z pohľadu mužov alebo žien nevidím v oblasti nadväzovania ďalších vzťahov významné rozdiely. Bez ohľadu na pohlavie, nie-ktorí ľudia nedokážu byť sami a hneď sa vrhnú napríklad na zoznamky, kde hľadajú dočasnú útechu a rozptýlenie, iní podstupujú proces liečenia skôr osamote alebo s podporou rodiny či priateľov.
V jednom z prieskumov približne pätnásť percent mužov pripustilo, že na zlomené srdce im pomáha aférka s novou ženou. Má však význam používať takéto krátkodobé náplasti?
Povrchné alebo predčasné vzťahy môžu odpútať pozornosť od procesu smútenia. To môže sťažiť uzdravenie a viesť k opakovaniu rovnakých vzorcov správania alebo problémov v budúcich vzťahoch.
Ak toto nie je cesta, tak teda čo?
Každý z nás má svoj vlastný proces uzdravovania, a čo pomáha jednej osobe, nemusí nutne fungovať pre druhú. Zatiaľ čo nové vzťahy môžu pre niektorých ľudí predstavovať zdravú súčasť postupného posunu ďalej, pre iných môže byť nevyhnutné obdobie samoty a sebareflexie, aby sa vyrovnali s rozchodom a boli pripravení na nový vzťah. V konečnom dôsledku, nech už je prístup akýkoľvek, je dôležité byť úprimný k sebe a urobiť kroky, ktoré podporujú skutočné emočné uzdravenie a osobný rast.
V jednom z vašich článkov na túto tému ste citovali americkú poetku Emily Dickinsonovú, podľa ktorej je rozchod všetkým, čo potrebujeme zažiť, aby sme vedeli, čo je to peklo. Môže nás napriek tomu táto skúsenosť niekam posunúť?
Prežívanie bolesti z rozchodov a neúspešných vzťahov nás nepochybne formuje a ovplyvňuje naše prístupy k novým vzťahom. Po niekoľkých bolestivých skúsenostiach sa môžeme stať opatrnejšími a mať problémy s dôverou, čo môže komplikovať nadväzovanie ďalších vzťahov. Zároveň však môžu tieto skúsenosti viesť k sebareflexii a osobnému rastu, pretože nás učia, čo vlastne od partnerstva očakávame a ako byť sami lepšími partnermi. Kľúčom je teda pracovať na svojom emocionálnom uzdravení a spracovaní minulých skúseností. Týmto spôsobom môžeme minulé rozchody premeniť na cenné lekcie, ktoré nám pomôžu nájsť hlbšie a zmysluplnejšie spojenie v budúcich vzťahoch.
Foto: archív, shutterstock
