„Gynekológia a pôrodníctvo je nádherný odbor. Je tu totiž veľa radosti, keďže nemáme len chorých pacientov, ale aj zdravé pacientky, čo je v medicíne výnimočné,“ hovorí lekárka Katarína Peregrimová, keď sa jej pýtam, čo rozhodlo o jej odbornom zameraní najmä potom, keď s nadšením opisuje, ako vo Fínsku asistovala pri operácii mozgu alebo ako bola na Taiwane pri špeciálnom invazívnom vyšetrení srdca. Je totiž tou lekárku, ktorá sa zo sveta vrátila domov a dnes je prvou certifikovanou ženou, ktorá môže ovládať najmodernejší operačný prístroj, ktorý na Slovensku máme.
Až paradoxne vyznieva, že Katarína nikdy nemala ambíciu stať sa lekárkou. Hoci ju bavila aj biológia, chcela sa venovať práci so slovom. Počas základnej, a potom aj strednej školy totiž recitovala, zaujímala sa o rétoriku a bola v debatnom tíme… Ale ako sa vyhnúť medicíne, keď s otcom stomatológom už od detstva rada chodievala do jeho ambulancie a keď o štyri roky starší brat odchádzal študovať na lekársku fakultu? Gény boli skrátka silnejšie, a tak staršieho súrodenca nasledovala aj ona. Keď si zbalila kufor a z rodného Bardejova cestovala do Košíc, plán mala jasný – vyštuduje tam medicínu a stane sa psychiatričkou. Počas vysokoškolskej praxe na tomto oddelení ju však psychiatria neoslovila, a tak začala rozmýšľať, čomu by sa ďalej mohla venovať. Začala hľadať akčnejší odbor a oslovila ju anestéziológia a gynekológia a pôrodníctvo. Ešte stále však nebola rozhodnutá. Možno to zmenia zahraničné stáže…
Od psychiatrie k pôrodníctvu
Počas vysokej školy ich absolvovala viacero. Už v treťom ročníku bola na Taiwane, kde sa venovala internej medicíne. „V tom čase sme sa s tamojšími kolegami smiali, že lekári na Taiwane majú peniaze, ale nemajú čas ich míňať, my máme viac voľného času, ale nemáme peniaze, takže sme na tom rovnako,“ spomína sympatická Katarína. Prekvapilo ju vtedy, že celá dokumentácia pacienta sa tam viedla v angličtine, hoci úradným jazykom je na ostrove čínština. „Úroveň medicíny bola veľmi vysoká a lekári sa nám plne venovali. Bola som na oddelení internej aj intervenčnej medicíny, kde som mohla sledovať katetrizácie srdca, teda invazívnu vyšetrovaciu metódu,“ hovorí lekárka o silnom zážitku z vyšetrenia, keď sa dutá cievka, čiže katéter zavedie cez tepny v končatine až k srdcu na znázornenie ciev, ktoré ho okysličujú. Vo Fínsku si pre zmenu vyskúšala pediatriu, anestéziológiu a intenzívnu medicínu, ale absolvovala aj stáže z gynekológie a pôrodníctva a takisto z chirurgie. „Najzaujímavejšie bolo asistovať pri operácii otvoreného mozgu na neurochirurgii. Bolo to fascinujúce. Samotná operácia aj to, že mi umožnili asistovať,“ spomína mladá žena. Keď odchádzala na stáž do Izraela, už reálne uvažovala o gynekológii a pôrodníctve. „V Rambam Hospital v Haife bolo veľké gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, kde som zažila veľa spontánnych pôrodov aj cisárskych rezov, bola som v operačnej sále aj na ultrazvukoch. A pochopila som, aká je gynekológia a pôrodníctvo nádherný odbor. Hoci je to občas stresujúca práca, najmä v pôrodnici, je veľmi pestrá. Raz robíte ultrazvuky, raz operujete, inokedy ste pri pôrode. Navyše je tam veľa radosti,“ hovorí o tom, čo rozhodlo o jej odbornom zameraní. Po týchto skúsenostiach sa totiž definitívne rozhodla.
Práca s da Vincim
Po skončení štúdia na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach začala svoju profesijnú kariéru v Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura v Košiciach na gynekologicko-pôrodníckom oddelení. Neskôr pracovala v nemocnici v Spišskej Novej Vsi, odkiaľ jej kroky viedli do nemocnice v Banskej Bystrici. Chcela sa však posunúť ďalej, do väčšieho mesta, kde by získala nové skúsenosti. Veľkou výzvou bola preto Nemocnica Bory, ktorá sa začala v hlavnom meste stavať od základov. „Je to pre mňa výsada a považujem za vzrušujúce byť pri niečom novom, kde sa procesy len nastavujú. Nehovoriac o tom, že nemocnica je krásna a má špičkové prístroje,“ pochvaľuje si Katarína, ktorá sa tu pridala ku gynekologickému tímu. „Profesijne ma totiž napĺňa operovať,“ prezrádza. Keď sa docent Mikuláš Redecha, klinický líder úseku Žena a dieťa v Nemocnici Bory certifikoval na prácu s robotom da Vinci Xi, najmodernejším operačným prístrojom na Slovensku, ktorý nesie meno po talianskom vynálezcovi a maliarovi, musel mať pri sebe aj asistenta, ktorý sa certifikoval s ním. Túto možnosť získala Katarína Peregrimová. Vytvorili spoločný tím.
Ženský tím
Asistentský certifikát k robotovi, ktorý má Katarína, má síce viacero žien na Slovensku, ale ona začala oveľa viac trénovať. „Robot je veľmi špecifický. Najprv sa človek musí naučiť prístroj ovládať, napríklad ako ho zapájať. Ďalej sa s ním musí naučiť operovať, na čo slúžia virtuálne tréningy na reálnom robotovi. Následne lekár prichádza do jedného z tréningových centier v Európe, kde prebieha celodenná certifikácia.“ Tam si spolu so sebou ako asistentku zobrala lekárku Moniku Dugátovú a ukázalo sa, že čisto ženský tím je vo svete robotiky taktiež neobvyklý. „Je to pre mňa prestíž, zároveň som sa aj medicínsky veľmi posunula. Operovať pacientky robotom je totiž radosť,“ usmeje sa gynekologička. Hoci ovládanie robota môže pripomínať počítačovú hru, ide o veľmi náročnú a život zachraňujúcu prácu. „Venujem sa hlavne miniinvazívnej chirurgii, čiže laparoskopickým operáciám. Prevažne sú to operácie benígnych útvarov, napríklad cýst na vaječníkoch, myómov maternice a polypov. Niekedy stačí vybrať len nezhubný nádor, v iných prípadoch je potrebné odstrániť aj vaječník alebo maternicu. To sa snažíme robiť laparoskopicky. Výhodou sú malé vpichy namiesto veľkého rezu. Práve v tomto nám robotická chirurgia veľmi pomáha,“ hovorí o operačných pokrokoch v medicíne Katarína s tým, že prístroj da Vinci Xi navyše umožňuje operatérom 3D videnie s vysokým rozlíšením, zväčšený pohľad aj robotickú a počítačovú asistenciu. „Každá spokojná odoperovaná pacientka nás o to viac teší. Je úžasné vidieť, ak sa v prvý deň po operácii cíti dobre a pýta sa domov. Nemusí mať veľké rany, takže rekonvalescencia je veľmi rýchla,“ uzatvára lekárka.
Foto: Shutterstock
