Nielenže sa z Úradu verejného zdravotníctva do médií čoraz častejšie dostávajú správy o kozmetike, ktorá neprešla kontrolou, v ktorých odborníci varujú, že obsahuje zdraviu škodlivé látky, ale čoraz viac sa tie správy týkajú toho, čo máme v kúpeľni či kozmetickej taštičke bežne. Do akej miery je škodlivé, že sme to doteraz používali? A čo robiť, ak si doterajšou kozmetikou už nemôžeme byť istí? Odpoveďou je non-toxic prístup, ktorý je reakciou na toxické produkty.
Najnovšie medializovaným prehreškom výrobcov kozmetiky je sprej na vlasy obsahujúci už dva roky zakázanú látku butylfenil metyl-propional, no na zozname produktov s jej obsahom nie je sám. Už dávnejšie sa tam ocitli výrobky viacerých svetových značiek – od mydla na ruky, laku na vlasy cez šampóny až po farby na vlasy, ktoré sú dodnes bežne dostupné na našom slovenskom trhu. „V tejto látke bola pritom preukázaná reprodukčná toxicita. Má nepriaznivé účinky na pohlavné funkcie a plodnosť u dospelých mužov a žien, ako aj vývojovú toxicitu u potomstva. Predtým ako sa takáto látka zakáže, predchádza tomu zväčša niekoľkoročný výskum a štúdie. Výsledkom je, že sa látka viac reguluje, obmedzí sa jej používanie, alebo sa úplne zakáže. Stanoví sa preklenovacie obdobie, počas ktorého môžu výrobcovia ešte svoje výrobky s touto látkou predávať, zvyčajne je to pol roka, aj napriek tomu, že sa už vie o jej škodlivých účinkoch. Určí sa aj dátum, od ktorého sa daná látka už nemôže používať a výrobky s ňou sa nesmú predávať. Napriek tomu to výrobcovia nerešpektujú,“ hovorí odborníčka na prírodnú kozmetiku Andrea Janitor z MARK face & body, ktorá sa venuje problematike toxicity v kozmetických výrobkoch, upozorňuje na ich škodlivosť pre náš organizmus a vyvíja prírodné non-toxic produkty, ktoré sú súčasťou netoxického prístupu k životu.
Limity nemusí prekročiť výrobca, ale spotrebiteľ
V každom konvenčnom kozmetickom prípravku sa navyše nachádzajú prídavné látky ako emulgátory, emolienty, farbivá aj konzervanty, pričom všetky plnia určitú funkciu – emulgátory vedia spojiť vodnú a tukovú zložku, emolienty majú zmäkčujúci účinok, farbivá dodávajú vábivú farbu výrobku a konzervanty ho chránia pred pokazením. Samozrejme, nie každá zložka, ktorá je pripravená synteticky, je apriori zlá. Každá zložka má však určené dávkovanie vo výslednom produkte, pri ktorého dodržaní sa považuje za bezpečnú. Problém môže byť ich nadmerné používanie vo viacerých produktoch dennej spotreby, prípadne ich vzájomné pôsobenie. „Všetky kozmetické výrobky, ktoré sú v predaji, musia byť podľa legislatívy riadne schválené a môžu obsahovať len bezpečné látky. Niektoré látky sa však stávajú nebezpečnými vo vyšších dávkach, preto majú dané prísne limity použitia. K ich prekročeniu však môže dôjsť, keď sa tieto zložky objavujú v niekoľkých rôznych produktoch dennej spotreby. Toto už legislatíva nerieši. Nekontroluje, ako konečný spotrebiteľ tieto produkty vzájomne kombinuje. Veľmi ľahko sa tak stane, že spotrebiteľ nevedomky prekročí dennú povolenú hranicu regulovanej látky, a niekedy aj viacerých naraz. Ide napríklad o konzervanty, ktoré sa používajú vo viacerých produktoch, a nemusí ísť pritom výlučne o kozmetiku,“ vysvetľuje odborníčka a ilustruje to na konzervantoch, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou výrobkov s vodnou zložkou. Tú môžu tvoriť napríklad aj kvetové vody – hydroláty či Aloe vera. Nemusí teda ísť len o samotnú vodu. „Úlohou konzervantov je zabraňovať množeniu baktérií, húb a plesní a predĺžiť tak životnosť výrobku. Bez nich by sa výrobok veľmi rýchlo pokazil alebo by vydržal len niekoľko dní. Ide napríklad o krémy, v ktorých sa nachádza voda, séra na vodnej báze, toniká, tekuté mydlá, šampóny, kondicionéry, sprchovacie gély,“ vysvetľuje Janitor.
Na čo si dávať pozor?
Najbežnejšie látky, ktoré sa používajú vo väčšine výrobkov a hodnotia sa ako rizikové, sú sulfáty. Používajú sa v čistiacich produktoch, ako sú šampóny, sprchovacie gély, mydlá, zubné pasty. „Rozpúšťajú mastnotu a odstraňujú nečistoty z pokožky a vlasov, tvoria bohatú penu, kvôli čomu sa aj s obľubou používajú. Môžu však vysušovať a dráždiť pokožku, oči a niektoré štúdie ich vyhodnocujú ako škodlivé aj pre imunitný a reprodukčný systém,“ upozorňuje Andrea Janitor. Tradičný konzervant, fenoxyetanol, sa napríklad bežne používa ako vonná látka a v produktoch býva označený aj ako parfum. „Podľa štúdií môže výrazne dráždiť kožu a oči, spôsobovať alergické reakcie a zhoršovať ekzém, navyše je toxický vo výrobkoch používaných okolo úst a pier. Niektoré testy na zvieratách preukázali jeho toxicitu na nervový systém, genetické mutácie a reprodukčné poškodenie. Certifikačná spoločnosť Ecocert ju preto vyradila zo zoznamu používaných látok,“ vysvetľuje. Ďalšími sú syntetické vône. Stretávame sa s nimi nielen v kozmetike, ale aj v pracích práškoch, čistiacich prostriedkoch, sviečkach či osviežovačoch. „V kozmetike sa považujú za najčastejšiu príčinu kontaktnej dermatitídy, či už ide o svrbenie, začervenanie alebo vyrážky. Niektoré zložky syntetických vôní majú toxické účinky najmä pri dlhodobom a opakovanom kontakte s nimi, pričom veľkým problémom je pri nich nedostatok transparentnosti. Vonné kompozície sa totiž považujú za obchodné tajomstvo a nie sú zverejňované ani regulačným orgánom,“ hovorí odborníčka na prírodnú kozmetiku z MARK face & body, podľa ktorej sa o syntetických vonných látkach, používaných v konvenčnej kozmetike, navyše často zdôrazňuje, že sa biologicky nedajú odbúrať a patria medzi karcinogény. „Syntetické vône môžu obsahovať ftaláty. V kozmetike sa používajú na stabilizáciu vôní a ich pomalé uvoľňovanie. Považujú sa však za alergény a endokrinné disruptory, čo znamená, že narúšajú hormonálny systém. Niektoré sú navyše neurotoxické, poškodzujú reprodukčný systém alebo zhoršujú imunitu. Ftaláty sa pritom môžu nachádzať v každom synteticky parfumovanom výrobku, najčastejšie ide o vonné parfumy, ale môžu to byť aj šampóny alebo iné kozmetické výrobky,“ upozorňuje Janitor.
Nestačí, že kozmetika má nálepku prírodná
Aj z týchto dôvodov Andrea Janitor sama začala vyvíjať prírodné produkty, ktoré sú non-toxic. Táto netoxická nadstavba prírodných produktov vznikla ako reakcia na časté zneužívanie prírodnej kozmetiky, ktorá prírodnou vôbec nemusí byť, hoci sa tak tvári. Ide však len o nepravdivú reklamu, takzvaný greenwashing, na ktorý v kozmetickom priemysle upozorňuje čoraz viac iniciatív. Prírodná kozmetika má totiž v rámci Európskej únie svoju legálnu definíciu, podľa ktorej sa za ňu považujú len výrobky zložené z prírodných materiálov rastlinného, živočíšneho alebo minerálneho pôvodu, kde jednotlivé zložky sú z prírodných materiálov izolované fyzikálne šetrnými či enzymatickými a mikrobiálnymi spôsobmi. „Definícia však nehovorí jednoznačne, čo musí prírodný produkt obsahovať, alebo naopak, čo nesmie. A práve to zneužíva mnoho kozmetických firiem. Označujú svoje produkty ako prírodné, zväčša aj vyznačujú presné percento prírodných zložiek, čo však ešte neznamená, že takýto produkt nemôže, okrem rastlinných zložiek, obsahovať aj rizikové a dráždivé zložky. Práve takéto látky bývajú často problémové už vo veľmi malých objemoch,“ hovorí Andrea, ktorá zároveň vysvetľuje, že na rozdiel od tej prírodnej, non-toxic kozmetika zatiaľ nie je legislatívne definovaná. Má však vysoké nároky na kvalitu a bezpečnosť zloženia s transparentným označením. „Posudzujeme výrobky viac komplexne, s ohľadom na kumulatívny a kokteilový efekt zložiek. Samotná látka síce nepredstavuje riziko, ale pri kombinácii s inými môže spôsobiť napríklad alergické reakcie. Pracujeme tiež s princípom predbežnej opatrnosti. Zložkám, pri ktorých sa už vie o ich rizikách, alebo sa aktuálne posudzujú kvôli možnému riziku a môžu byť časom buď viac regulované, alebo dokonca úplne zakázané, sa snažíme vyhnúť alebo ich nahradiť vhodnejšou alternatívou. Napríklad oxid titaničitý, známy ako titánová bieloba, sa bežne používal ako pigment v potravinách, pričom sa považoval za bezpečný. V roku 2022 však jeho použitie zakázali pre možnú genotoxicitu. Kým sa nenájde vhodná alternatíva, môže sa však naďalej používať v liečivách, doplnkoch stravy aj v kozmetike, aj keď bol vyhodnotený ako škodlivý, šokuje odborníčka.
Menej škodlivín, menší účinok?
Andrea si uvedomuje, že o prírodnej kozmetike sa často hovorí ako o menej účinnej. „Stretávame sa s mýtom, že to, čo je prírodné, je pre našu pokožku slabé, máme už hlboké vrásky, potrebujeme niečo účinnejšie. Opak je však pravda. Akné, starnutie pleti, rosacea, celulitída aj vplyv modrého svetla nie sú v dnešnej dobe pre prírodnú kozmetiku žiadnou výzvou. Mnoho výrobcov kozmetických surovín má v ponuke vysokoúčinné, klinicky a štúdiami overené aktívne látky spĺňajúce kritériá prírodnej kozmetiky, napríklad s certifikátmi Cosmos a Ecocert,“ vysvetľuje Andrea Janitor. Sama má na starosti vývoj produktov, testovanie receptúr a certifikáciu výrobkov. „Látky, ako emulgátory, emolienty, farbivá, vône či konzervanty nachádzajúce sa v kozmetických prípravkoch nahrádzame prírodnými zložkami, čo si niekedy vyžaduje veľa štúdií a pokusov, aby si takýto výrobok zachoval všetky potrebné vlastnosti, najmä správnu konzistenciu,“ vysvetľuje a dodáva, že je to náročná práca v laboratóriu a často aj desiatky pokusov a omylov. Ale stojí za to, aby mal zákazník možnosť siahnuť po kozmetike, ktorou zaručene neohrozuje svoje zdravie. „Všetky kozmetické výrobky, ktoré sú na trhu, musia byť riadne schválené v zmysle legislatívy, aby boli považované za bezpečné, no je na zvážení každého z nás, do akej miery sa budeme o zloženie svojej kozmetiky, či kozmetické značky a ich hodnoty, zaujímať,“ uzatvára.
Dermatologička: Nesprávnou kombináciou kozmetiky môžu vzniknúť alergie
Dnes sa čoraz viac upozorňuje na to, že kumulovaním viacerých kozmetických prípravkov nevedomky do nášho tela prijímame toxické látky, ktoré nám môžu škodiť. Do akej miery nás to podľa lekárky pracujúcej v oblasti dermatovenerológie Miriam Paľovej ohrozuje?
Ak je pacient správne poučený o tom, čo má obsahovať denná a čo, na-opak, večerná rutina, problém v tom nevidím. Niektoré látky sa vyslovene k sebe nehodia. Preto pri kumulácii jednotlivých produktov je potrebné mať dostatočný prehľad o tom, aké zložky sa navzájom kombinovať môžu. Takisto je dôležité byť opatrný pri tom, že ak sa má daná látka používať iba večer, aby sme ju naozaj používali iba v odporúčanom čase.
Aké zdravotné komplikácie môžu vznikať práve kombináciou viacerých druhov kozmetiky?
Nesprávnou kombináciou rôznych produktov môžu vniknúť alergické reakcie, dermatitídy či akékoľvek podráždenie. U ľudí s citlivou pleťou by som sa preto riadila heslom – menej je niekedy viac.
Stretávate sa vo svojej praxi s kožnými problémami, ktoré vznikajú kumuláciou toxicity z kozmetických prípravkov?
S kumuláciou produktov a následnými problémami sa nestretávam až tak často. Častejšie k nám prichádzajú pacienti, ktorí obmieňajú niekoľko rôznych značiek kozmetiky, na čo pleť reaguje jasným výkričníkom, že niečo nie je v poriadku. Aj preto je u dermatovenerológov otázka, či daný pacient nekombinuje a nevymieňa kozmetiku, veľmi častá.
