Nie sú príbuzní, dokonca sa ani nikdy predtým nestretli. A predsa môžu tvoriť rodinu – babičku s vnúčatami. Je to možné vďaka originálnemu projektu mladej Bratislavčanky Daniely Kellerovej, ktorá sa rozhodla spojiť v hlavnom meste osamelé seniorky s deťmi, ktoré nemajú blízko seba svoje babičky. A pomôcť si navzájom. Osamelosť seniorov totiž podľa štúdie z Brigham Young University spôsobila nárast predčasných úmrtí až o päťdesiat percent. Je však možné si lásku, blízkosť a naplnenie naozaj prenajať?
„Mladé rodiny, chceli by ste obohatiť svoj život o kontakt so seniorkou z okolia? Zároveň hľadáme aktívne ženy po päťdesiatke, ktoré by dobrovoľne venovali svoj čas a skúsenosti mladej rodine na pár hodín týždenne. Môže ísť o hru s deťmi, čítanie, odprevádzanie na krúžok či čas na ihrisku,“ znie nezvyčajný inzerát na webovej stránke Babička zo susedstva. Záujem je veľký. „Taká náhradná babička by sa nám teraz ohromne zišla, naši sú ďaleko, deti kričia, že by chceli ostať vonku na ihrisku, ale my s manželom máme ešte prácu,“ hovorí mladá rodinka, keď sa spolu zhovárame o zaujímavej ponuke, ktorá sa objavila na sociálnych sieťach. „Ako by som si priala, aby tu bola moja mama a mohla prečítať rozprávku svojim vnúčatám,“ zamýšľa sa zase mladá mamička. A pritakáva jej aj otec sedemročného dievčatka a dvanásťročného chlapca. „V niektorých situáciách by naše deti naozaj potrebovali prítomnosť svojich starých rodičov, radu, láskavosť, iný pohľad.“ V hlavnom meste skrátka žije mnoho mladých rodín, ktoré majú svojich starých rodičov aj stovky kilometrov vzdialených, na deti sú úplne samy. Na druhej strane sú osamelé seniorky, ktoré zažívajú to isté, len z druhej strany – ich deti a vnúčatá sú takisto ďaleko. Možno by stačilo, aby sa o sebe dozvedeli… To bola prvá myšlienka Daniely Kellerovej.
„Štúdie potvrdzujú, že deti, ktoré majú blízky kontakt so starými rodičmi, sú spokojnejšie a šťastnejšie.“
Svoje babičky mala, ale jej kamarátky nie
Nápad vznikol, keď bola Daniela na materskej dovolenke so svojou dcérou. A hoci ako rodená Bratislavčanka mala pri sebe mamu, tetu, babku a každý deň v týždni chcel prísť niekto na návštevu, pokočíkovať a pohrať sa, uvedomovala si, že takúto pridanú hodnotu budovania vzťahov so širšou rodinou nemajú jej priatelia, ktorí svoje rodiny majú ďaleko od miesta, kde žijú. Keďže pracovala v nadácii, kde bolo jej úlohou mať prehľad o tom, aké nové prístupy v inklúzii a vo vzdelávaní fungujú v zahraničí, spoznala projekt náhradných babičiek, ktorý už existuje v Rakúsku a Česku, a cítila, že môže byť úspešný aj na Slovensku. „Materská dovolenka aj dôchodok bývajú izolujúce obdobia. Štúdie ukazujú prospešnosť a prínos medzigeneračných priateľstiev. Účelom projektu je preto podporiť láskavé susedské vzťahy, podporiť aktívne seniorky, ktoré chcú dobrovoľne venovať svoj čas, skúsenosti, zručnosti mladšej generácii, a mladé rodiny, ktoré môžu obohatiť svoj život a život svojich detí o takéto návštevy,“ vysvetľuje autorka projektu Babička zo susedstva, ktorý realizuje občianske združenie Aktivitka. Babičky pritom nie sú žiadne opatrovateľky. Nejde o suplovanie starostlivosti o deti. „Spoznáme sa a môžeme spolu tráviť čas, babička je u nás, kreslí si s deťmi a ja zatiaľ navarím… Alebo odvedie deti na krúžok, vezme ich na ihrisko či na prechádzku,“ vysvetľuje Daniela. Do projektu sú zapojené poväčšine čerstvé dôchodkyne, ktoré zrazu vypadli z pracovného procesu a ich vlastná rodina je ďaleko. Stretávajú sa cez víkendy alebo cez prázdniny. Ide prevažne o aktívne ženy, ktoré sú súčasťou rôznych proseniorských aktivít, ale chýba im práve medzigeneračný aspekt – stretávanie sa s mladými. „Seniorky a mladé rodiny prepojíme na základe formulárov, a potom je to už na nich. Babička si môže napríklad povedať, či bude radšej kočíkovať alebo sa chce venovať škôlkarovi, a koľko hodín týždenne. Predovšetkým však ide o to, aby zafungovala ,chémia‘, skrátka aby si navzájom vyhovovali. Z prepojenia generácií potom profitujú všetci,“ je presvedčená Daniela.
„Spoznáme sa a môžeme spolu tráviť čas, babička je u nás, kreslí si s deťmi a ja zatiaľ navarím…“
Prečo sú medzigeneračné vzťahy dôležité?
Štúdie potvrdzujú, že deti, ktoré majú blízky kontakt so starými rodičmi, sú spokojnejšie a šťastnejšie. A funguje to aj naopak. Pre seniorov je totiž obdobie odchodu do dôchodku veľkou životnou zmenou, ktorá môže so sebou prinášať aj pocity nepotrebnosti, a kým predtým museli byť aktívni, výkonní a boli potrební, s pribúdajúcim vekom sa všetko mení. Neraz skokovo. Klesá počet sociálnych kontaktov, klesá výkonnosť, pribúdajú zdravotné problémy. Je opakovane dokázané a dokazuje to aj každodenný život, že prežívanie neopodstatnenosti a straty zmyslu života u seniorov negatívne ovplyvňuje aj ich fyzické zdravie a naopak. Kľúčovú úlohu v prevencii týchto pocitov pritom zohráva kontakt s rodinou a s priateľmi. „Kontakt s vnúčatami a pravnúčatami je pre seniorov nenahraditeľný. Cítia sa súčasťou ich života, obohacujú ich život, sprostredkúvajú im nezažité hodnotné skúsenosti a múdrosť starého človeka. Seniori môžu svoje vnúčatá učiť trpezlivosti, rozvahe a správnemu úsudku, čo im zase dáva pocit, že sú v živote dôležití a potrební,“ vysvetľuje psychologička Dominika Pasnišinová zo seniorského zariadenia Agapé Senior Park v obci Horný Bar, ktorá sa vo svojej praxi venuje práve seniorom. Dodáva, že keďže je výchova vnúčat a pravnúčat v rukách rodičov, starí rodičia si s nimi dokážu užiť zábavu, ľahkosť bytia a prítomný okamih, naopak, vnúčatá majú pri svojich starých mamách a otcoch voľnosť, načerpávajú od nich sčítanosť, praktické skúsenosti, počúvajú rôzne príbehy, a tak si dokážu ľahšie navzájom porozumieť.
Osamelosť ako nová epidémia
Osamelí a spoločensky izolovaní ľudia trpia zvýšeným krvným tlakom, majú zvýšenú hladinu cholesterolu, depresie a zásadne sa znižujú ich kognitívne zručnosti. Sú teda v oveľa väčšom riziku, že sa u nich rozvinie Alzheimerova choroba.
„Veľká Británia na tieto zistenia zareagovala naozaj razantne, vytvorila ministerstvo pre osamelosť, ktoré má nastaviť a riadiť stratégie napomáhajúce tomu, aby sa z osamelosti nestala celospoločenská epidémia. Netrpia ňou totiž len seniori, postihuje ľudí v každom veku vrátane detí a tínedžerov, ale starí ľudia sú zatiaľ najpočetnejšou a najzraniteľnejšou skupinou,“ hovorí socioterapeutka Lucia Skladanová z Inštitútu psychoterapie a socioterapie.
Chodia k lekárovi, len aby sa mohli porozprávať?
Ako však pripomínajú odborníci, ani vtedy, keď senior žije sám, nemusí byť osamelý. „Treba rozlišovať dobrovoľnú samotu od nedobrovoľnej. Aj seniori, rovnako ako všetci ľudia, potrebujú byť niekedy sami, usporiadať si myšlienky, oddýchnuť si, je to prirodzené,“ vysvetľuje psychologička Dominika Pasnišinová zo seniorského zariadenia Agapé Senior Park. „Byť osamote so svojimi myšlienkami nám dáva priestor zamýšľať sa a pociťovať vďačnosť za život. Na druhej strane to však môže mať, samozrejme, aj odvrátenú stránku, ak sa seniorovi so samotou spájajú subjektívne pocity osamelosti, zapríčinené chýbajúcim kontaktom napríklad s jeho blízkymi,“ hovorí psychologička. Vtedy môžu prísť pocity sebaľútosti, nepotrebnosti a straty zmyslu života, ako keby senior nemal nikoho, kto ho má rád, kto mu rozumie a s kým by sa mohol úprimne podeliť o svoje emócie, či už pozitívne, alebo negatívne. Osamelosť skrátka bolí. A nie je to výmysel ani vzletné básnické spojenie. Lekári prvého kontaktu by vedeli veľa hovoriť o tom, ako do ich ordinácií opakovane prichádzajú babky a dedkovia s tým, že ich niečo bolí. Raz je to hlava, potom brucho, medzitým kríže… Lekár urobí vyšetrenia, no krvný obraz, sonografia ani magnetická rezonancia neodhalia zásadný problém. Ako je to možné? Vymýšľajú si? Chodia k lekárovi, len aby sa mohli niekým porozprávať? „Áno aj nie. Vôbec to nie je čierno-biele,“ myslí si socioterapeutka Lucia Skladanová z Inštitútu psychoterapie a socioterapie. „Dávno je potvrdené, že emocionálna nerovnováha a osamelosť sa po čase prejavia ako fyzická choroba. Pred niekoľkými rokmi urobili výskumníci z Brigham Young University metaanalýzu mnohých štúdií o osamelosti a izolácii. Mali k dispozícii dáta niekoľko stoviek tisícov ľudí, teda naozaj veľkú vzorku, a výsledky boli jednoznačné – spoločenská izolácia spôsobila nárast predčasných úmrtí až o päťdesiat percent.“
„Osamelosťou netrpia len seniori, postihuje ľudí v každom veku vrátane detí a tínedžerov, ale starí ľudia sú zatiaľ najpočetnejšou a najzraniteľnejšou skupinou.“
Náhradná rodina zo zariadenia pre seniorov
Na Slovensku zatiaľ ministerstvo pre osamelosť nemáme a zrejme ani nevznikne. Našťastie existujú projekty zacielené na seniorov a ich kvalitu života. Problém osamelosti seniorov, ktorého dôsledkom je fyzické aj duševné chradnutie, riešia aj domovy sociálnych služieb pre seniorov. V určitej skupine seniorov dochádza k strate sebestačnosti, ktorá je dôsledkom kombinácie zdravotného postihnutia, nárokov z prostredia a sociálnej situácie. „V tomto prípade odporúčam využiť služby sociálnych zariadení pre seniorov. Tieto zariadenia dokážu seniorom poskytnúť pomoc a starostlivosť, ktorú potrebujú. Prioritou v starostlivosti seniora, ktorý už nedokáže byť sebestačný, je dbať na jeho dôstojnosť a autonómiu,“ prízvukuje psychologička Pasnišinová. V zariadení si senior môže nájsť priateľov, socializovať sa, participovať na rôznych spoločných aktivitách, ale byť aj súčasťou svojej rodiny a blízkych. „Mnohokrát sa našich seniorov pýtam, ako sa u nás cítia. Keď mi povedia, že doma by sa o nich nemal kto postarať, doma by im nikto neurobil čaj, obed alebo by si s nimi nemal kto zaspievať, zacvičiť, vtedy mám pocit, že im to, že sú u nás, dodáva silu a zmysel byť tu ešte pre svoju rodinu, pre seba, že sú potrební a dôležití,“ hovorí psychologička.
Foto: D. K., Agapé Senior Park, L. S., Unsplash
