Celé mesiace sa tešíte na vysnívanú letnú dovolenku, no ochutnáte prvú miestnu špecialitu a z hotelovej izby už nevyjdete. V tom lepšom prípade ju presedíte v miestnosti, kam aj kráľ chodí sám, v horšom môžete skončiť dehydrovaní v miestnej nemocnici s črevnou infekciou. Keďže pýtať sa, ako vám toto tá lákavá gurmánska špecialita mohla spôsobiť, je už potom zbytočné, položili sme si ju radšej predtým a zisťovali, ako sa nedostať do štatistík, podľa ktorých až 80 percent dovolenkujúcich Slovákov musí riešiť na cestách zažívacie problémy.
Nemusia to byť len exotické destinácie a slimáky či hady, ktoré môžu naše zažívanie potrápiť. Zabrať mu môžu dať akékoľvek nové techniky prípravy jedla, chute či potraviny. „Naše črevá sú relatívne dobre pripravené na rôzne typy stravy, pretože sme všežravci. Problémy však môžu vzniknúť v prípade nezistenej alergie na nové potraviny. A, samozrejme, nedostatočne tepelne spracované jedlo alebo nedostatočná hygiena v stravovacích zariadeniach môžu viesť k bakteriálnym infekciám, otravám chemickými kontaminantmi. Niekedy stačí aj nadmerná konzumácia či nezvyčajná kombinácia jedál. Na dovolenke totiž máme tendenciu jednak jesť viac, ako sme zvyknutí, a jednak viac experimentovať, čo tiež môže spôsobiť tráviace problémy,“ vysvetľuje Adrián Doboly z biotechnologickej spoločnosti Natures.
Teplota vareného jedla nesmie klesnúť pod 70 °C
Čo by to však bolo za dovolenku, ak by sme sa z nej vrátili domov bez gurmánskych zážitkov? „Nemusíme. Baktérie ako salmonela alebo E. coli sú termolabilné, čo znamená, že sa pri vyšších teplotách ničia. Základné pravidlo teda znie, že teplota vareného jedla nesmie klesnúť pod 70 °C. Inak hrozí riziko bakteriálnej kontaminácie,“ vysvetľuje odborník, ktorý upozorňuje, že dovolenka býva často časom, keď aj sami zabúdame na základné hygienické návyky, pretože nemáme nablízku vodu či neustriehneme svoje ruky a to, čo sme chytali predtým, než si nimi vložíme do úst ten lahodný kúsok, ktorého názov netušíme. „A nejde len o baktérie, problémy tráviaceho traktu rady spôsobujú aj vírusy. V závislosti od druhu patogénu, ako aj od dávky, ktorú sme prijali, môžu byť potom naše problémy krátkodobé, ale môžu spôsobiť aj ohrozenie života,“ upozorňuje Doboly, ktorý je odborníkom na imunitu a jej podporu dávkami betaglukánov. Zároveň však upokojuje, že to neznamená, že sa za hranicami máme báť čohokoľvek. Ak jedlo vyzerá, že je pripravené hygienicky správne a je tepelne spracované, je veľký predpoklad, že je bezpečné. Naopak, rizikom, na celom svete, nielen v rozvojových krajinách, je vlažné jedlo.
Strava pri mori môže aj liečiť
Podľa Adriána Dobolyho, napríklad stredomorská, balkánska alebo ázijská kuchyňa môže byť pre náš tráviaci systém veľmi prospešná. „Tieto kuchyne vo všeobecnosti obsahujú viac zeleniny a ovocia v porovnaní s tradičnou stredoeurópskou kuchyňou, čo môže mať pozitívny vplyv na naše črevá. Určite by táto strava mohla byť prospešnejšia ako klasický rezeň,“ hovorí odborník. Znamená to, že pri „našom“ mori v Chorvátsku ochorieť nemôžeme? „Veľa závisí od toho, či tam stredomorskú stravu naozaj budeme jesť, alebo budeme počas celej dovolenky fungovať na mäse na žaru, čevapi a bureku a zalievať to pivom s rakijou. Ak si doprajeme originál stredomorskú stravu, určite bude pre náš mikrobióm prospešná. Pričom ten hrá kľúčovú úlohu aj vo fungovaní imunity.“
Do prázdnej reštaurácie sa ísť neoplatí
Pri cestách do blízkej exotiky, ako je Egypt alebo Turecko, je podľa odborníka dôležité dbať na voľbu reštaurácií a kvalitu jedla. „Vyberte si také, kde pripravujú čerstvé jedlo a kde je zaručená hygiena,“ odporúča Doboly. Kto chce mať istotu, mal by podľa neho konzumovať len čerstvo pripravené a tepelne spracované jedlo a piť iba balenú vodu. „Osobne sa držím zásady skúsených cestovateľov, že do prázdnej reštaurácie sa neoplatí ísť. Môže to byť znakom, že v nej niečo nie je v poriadku. Treba ísť do podniku, ktorý navštevujú aj domáci a v ktorom je rušno. Ak doň chodia domáci, naznačuje to, že cenovo nie je prestrelený a chute v ňom sú autentické. To, že v ňom býva plno, je zasa predpokladom, že suroviny v ňom nestoja, práve naopak, je tam rýchla obrátka, a teda sa nestihnú pokaziť,“ ponúka svoj tip.
Keď už je na prevenciu neskoro…
Cestovateľská hnačka a iné tráviace ťažkosti sú najčastejším zdravotným problémom, ktorý Slováci na dovolenkách riešia, a to tak pri dospelých, ako aj deťoch. A hoci má väčšinou rýchly priebeh, netreba ju podceňovať. „Telo sa totiž snaží zbaviť škodlivých látok čo najrýchlejšie, čo môže viesť k dehydratácii,“ upozorňuje Doboly. Pri problémoch so zažívaním je preto podľa neho dôležité stratené tekutiny a minerály dopĺňať. „Pomôcť pri obnove rovnováhy tekutín a minerálov môžu rehydratačné roztoky alebo minerálne vody. Aktívne uhlie zase absorbuje toxíny a zmierňuje príznaky nevoľnosti, no dôležité je myslieť aj na cukor, najvhodnejšie ho dodáme telu dextrózou alebo hroznovým cukrom,“ radí odborník, podľa ktorého navyše aj na dovolenke treba dbať na to, aby polovica stravy pozostávala zo zeleniny a ovocia, štvrtina zo sacharidov, čiže pečiva, zemiakov, cestovín) a štvrtina z bielkovín a tukov či už živočíšneho, alebo rastlinného pôvodu. „Tak budeme mať pokryté všetky svoje nutričné potreby, navyše dostatok ‚potravy‘ zostane aj pre črevné baktérie. Nezabúdajme však ani na dostatok tekutín pre správnu funkčnosť obličiek a bezproblémové vylučovanie stolice,“ odporúča.
Deti na cestách
Na dovolenku väčšinou nevyrážame preto, aby sme si urobili za hranicami vysunuté pracovisko vlastnej kuchyne. Naopak, chceme na chvíľu na státie pri sporáku zabudnúť. Môžeme si to však dovoliť aj pri malých deťoch?
Riziká spojené so stravovaním na dovolenke sú u detí rovnaké ako u dospelých, no ich organizmus reaguje omnoho rýchlejšie a citlivejšie. „U detí môže rýchlo dôjsť k dehydratácii alebo iným závažným komplikáciám, ktoré si môžu vyžadovať akútnu lekársku starostlivosť alebo hospitalizáciu,“ varuje Adrián Doboly z biotechnologickej spoločnosti Natures. Úplne malé deti do roka podľa neho nie je ani vhodné voziť na ďaleké cesty, najmä nie do exotických krajín. „Malé deti ešte nemajú dostatočne vyvinutý imunitný systém a môžu byť náchylné chytiť mnohé choroby. Väčšie deti však už môžu postupne skúšať nielen nové miesta, ale aj nové chute, no tak ako pri dospelých, je dôležité dbať na hygienu a tepelnú úpravu jedál,“ upozorňuje s tým, že ak rodič plánuje deťom ponúknuť miestne špeciality z ulice, treba byť opatrný. „Ak sme však presvedčení, že príprava jedla je hygienicky bezpečná a jedlo je dostatočne tepelne upravené, nemal by sa vyskytnúť žiaden problém,“ hovorí odborník, podľa ktorého treba zároveň myslieť na to, aby jedlo nebolo príliš mastné alebo ťažké na trávenie. Zároveň je vhodné vyhýbať sa jedlám s neznámymi alergénmi.
Niektoré zjedia všetko iné sú vyberavé
Príprava detí na novú stravu pred odchodom na dovolenku môže byť náročná, najmä ak nepoznáme presné jedlá, ktoré budú k dispozícii. „Deti sú rôzne, niektoré zjedia všetko, iné sú vyberavé,“ konštatuje Doboly. V bežných turistických destináciách by však podľa neho nemal byť problém nájsť také, ktoré deti obľubujú a sú bezpečné, ako pizza, cestoviny či kuracie mäso. „Je však dobré pripraviť ich na to, že budú jesť inú stravu, a hlavne dbať, aby nezabúdali na hygienu rúk,“ radí.
S rozumom a opatrne
Ak sa už dieťaťu na dovolenke žalúdok pokazí, je dôležité rýchlo zasiahnuť. „Keď dieťa cíti nevoľnosť a máme podozrenie, že je to z jedla, je dobré, ak to, čo zjedlo, čo najskôr vyvráti a na ‚vychytanie‘ zvyšných toxínov je vhodné podať aktívne uhlie. Dôležité je však hlavne pri vracaní a hnačke nezabúdať na rehydratáciu a doplnenie minerálov a sacharidov. Následne, keď sa ich zažívacie problémy zmiernia, sú vhodné aj probiotiká,“ odporúča odborník na imunitu, podľa ktorého si dovolenkové dobrodružstvá môžu bez problémov vychutnávať aj najmenší, no vždy je na cestách dôležité postupovať s rozumom a opatrnosťou, aby sa predišlo zbytočným zdravotným komplikáciám.
Foto: archív A. D. a Shutterstock
