Nedávno som dostala od kamaráta kreslený vtip. Vraj ekologický. Na obrázku bola bozkávajúca sa dvojica, najskôr som preto zapochybovala, či som to slovo na „e“ správne prečítala. Text bol však jasný. Keď kráska žiadala, aby jej pri tom mladík rozprával niečo drsné, chlapec použil najnovšiu štatistiku o znečistení: „Každú minútu skončí v mori toľko plastov, koľko by naplnilo jeden nákladiak…“ Tam sa však už nejako humor končil. A do smiechu z podobných faktov nie je čoraz väčšiemu počtu ľudí. Bohužiaľ, len kým nejde do tuhého. Vtedy reagujeme, akoby sme my sami boli hrdinami iného vtipu. Toho, kde sa jeden chváli druhému, že už žije ekologicky. Kým v minulosti totiž nosil nákup v igelitkách, teraz ho odnáša v rukách. Do auta… Dokážeme o ekológii len hovoriť, alebo tak aj žiť? Trojica žien, ktoré sme oslovili, áno.
Minimalistka Barbara Jagušák: Najlepší liek na mamonárstvo je cestovanie do Afriky
„Už niekoľko rokov sa snažíme byť s Dodom minimalisti. Zistili sme, že čím menej vecí vlastníme, tým menej sa musíme o ne starať, upratovať ich, opravovať, alebo im venovať akúkoľvek pozornosť. Tento ušetrený a veľmi cenný čas potom môžeme venovať rodine, výletom, oddychu alebo sebarozvoju,“ hovorí o životnej voľbe dcéra moderátorky Aleny Heribanovej Barbara Jagušák. S manželom Jozefom sa nedávno presťahovali do domu neďaleko hlavného mesta, kvôli väčšiemu priestoru v porovnaní s bytom, kde bývali dovtedy. Nie však preto, že by potrebovali viac miesta pre svoje veci. Ale pre seba.
„Pri sťahovaní som neverila, koľko zbytočností vie človek nahromadiť za sedem rokov života. Hlboko v skriniach som našla zastrčené papierové krabičky všetkých veľkostí. Zrejme som si myslela, že ich využijem na balenie darčekov alebo odkladanie nejakých vecí. Nestalo sa tak a ony tam čučali niekoľko rokov bez povšimnutia. V kuchyni bola zase plná taška čínskych paličiek z donášok, a keďže mi vždy bolo ľúto ich vyhodiť, mala som ich takú kopu, že by sa s nimi prestravovala celá školská jedáleň. A útroby pivnice pre zmenu skrývali kopec zaváraninových pohárov, lebo som sa domnievala, že raz budem zavárať, pritom som to nikdy v živote nerobila. Ľudia si skrátka často odkladajú prapodivné veci, pretože je im ľúto ich vyhodiť, a pri veľkom upratovaní zistia, že pre ne nemajú žiadne využitie, a tak ich buď hromadne vyhodia, alebo ich prekladajú dovtedy, kým sa nepresťahujú,“ usmeje sa Barbara. Pri sťahovaní bolo pre ňu preto dôležité chytiť do ruky a prejsť každú jednu vec, aj tú najmenšiu ihlu, aby bez emócií mohla racionálne vyhodnotiť, či pôjde s nimi do nového, alebo sa s ňou rozlúčia. Prezrádza, že nový domov dostalo len minimum vecí, ostatné buď darovali, zrecyklovali alebo vyhodili. Nový domov si nezaobstarali na staré haraburdie. Naopak, chceli žiť úplne inak. Minimalisticky.
S minimom vecí som slobodná
Babsy spomína, že na život s minimom vecí a v skromných podmienkach bola zvyknutá ešte zo študentských čias a po rokoch sa k minimalizmu jednoducho vrátila. „Keď som žila v Londýne, mala som maličkú izbu, v ktorej bola len posteľ, úzka skriňa na oblečenie, pracovný stôl, stolička, stolová lampa a komoda na odkladanie nutných vecí. Boli to skôr kláštorné podmienky, ale nič mi k šťastiu nechýbalo. Práve naopak, cítila som sa slobodná a túto slobodu si chcem zachovať aj v novom domove,“ plánuje Barbara. Priznáva, že má rada škandinávsky minimalizmus a prírodné materiály. V jej novom dome je preto veľa dreva, betónu a zemitých odtieňov s akcentom čiernej. Je zariadený veľmi funkčne a prakticky. Každej izbe dominujú čisté línie bez zbytočného zdobenia a skrine nie sú priehľadné, aby priestory vždy pôsobili čistým a uprataným dojmom. „Celkovo rada skrývam veci, aby ma nerušili. Neviem, či je to puntičkárstvo alebo nejaká diagnóza,“ usmieva sa Barbara.
„Neverila som, koľko zbytočností dokáže človek nahromadiť za sedem rokov života.“
Závislí od hromadenia
Zbaviť sa vecí podľa Barbary prináša neuveriteľnú ľahkosť a pocit víťazstva z toho, že sa dokázala odpútať od materializmu, ktorý nás v západnej kultúre drží pevne za pačesy. „Pochopila som, že najlepší liek na prehnané mamonárstvo je cestovanie do ázijských a afrických krajín. Až tam si človek uvedomí, ako sme chorobne závislí od hromadenia vecí. Tamojší ľudia žijú v skromných podmienkach a úplne im to stačí. Veľakrát majú radostnejší a šťastnejší život ako my, lebo sa vedia tešiť z maličkostí a vážia si aj to málo, čo majú,“ je presvedčená Barbara. Priznáva, že nechápe, prečo majú niektorí ľudia päť strúhadiel na zeleninu, odšťavovače na ovocie vo veľkosti vysávača, štyri čajníky, päťdesiat hrnčekov, magnetky z dovolenky, sošky a všelijaké suveníry z ciest. „Ja nemám doma ani lavór. Keď doperiem bielizeň, zoberiem ju mokrú do rúk a tak ju idem vyvesiť. Nemáme ani suveníry z ciest, stačia nám pekné rodinné fotografie ako spomienka na miesta, ktoré sme navštívili,“ hovorí dvojnásobná mama. Upratovanie a triedenie je každodenná súčasť jej života, pretože iba tak môže mať situáciu stále pod kontrolou. „Máme doma nepísané pravidlo, že keď niečo nové príde domov, musí niečo aj odísť. A keďže nechceme nič vyhadzovať, ani nič nenakupujeme. Aj deti, keď dostanú novú hračku, vytriedia staršie, ktoré darujeme iným deťom.“
„Nemám doma ani lavór. Keď doperiem bielizeň, zoberiem ju mokrú do rúk a tak ju idem vyvesiť.“
Mini šatník
Dnes Babsy žije nielen v dome, ktorý je podľa jej ekologických zásad, ale je známa aj tým, že sa už niekoľko rokov zameriava na propagovanie udržateľnej módy, informovanie o vplyve fast fashion na znečisťovanie planéty a ochrana životného prostredia je jej blízka. Nezastiera však, že ani ona nie je stopercentná, a otvorene priznáva, že nie v každej chvíli sa jej darí žiť udržateľne. Aj ona občas skončí s deťmi v zariadeniach rýchleho občerstvenia alebo využije donášku jedla, ale snaží sa to zase vykompenzovať v inom. Už roky si buduje udržateľný šatník, v ktorom sú veci od rôznych slovenských a českých dizajnérov a značiek, kúsky zo second-handu a zo swapov. Oblečenie vo fast fashion reťazcoch si, naopak, nekupuje takmer vôbec. „Akokoľvek sa na to pozrieme, výroba každého kúska oblečenia, jedla, kozmetiky, dopravného prostriedku alebo interiérového doplnku produkuje emisie a má vplyv na životné prostredie. Preto je dôležité žiť skromne a šetriť našu prírodu všetkými možnými spôsobmi. A keď si už niečo kupujeme, je dôležité dbať na pôvod produktov a certifikácie, voliť kvalitu a trvácnosť a v neposlednom rade nezabúdať ani na alternatívy z druhej ruky. Veľmi sa mi páčia rôzne susedské bazáre alebo spoločné knižnice vecí, ktoré podporujú cirkulárnu ekonomiku a spoločné využívanie,“ navrhuje aj ostatným.
Foto: archív B. J.
