„Lásku k prírode a rešpekt k jej bohatstvu som dostala do vienka od rodičov a prarodičov. Rodina plná lesníkov, vášnivých turistov, záhradníkov a žien, ktoré sa zaujímajú o bylinky, liečivé kamene, staré zvyky a prírodnú múdrosť,“ hovorí mi Klára Lapinová, keď sa čudujem, ako sa také mladé dievča dostalo k bylinkárstvu. Bojí sa však, že to všetko pomaly vymiera. V tom si jej dovolím protirečiť. Určite nie… A to aj vďaka nej.
Ako malá Klára liečila žaby, chrobáky a s úsmevom spomína, že nie veľmi úspešne. Aspoň im teda robila postieľky z rôznych listov a kvetov. „Vyrábala som voňavky zo susedovho orgovánu a vo svojom labáku, presnejšie v starej kôlni, som pozorovala, ako v kúsku nezjedenej tekvice rozkvitá nový život, až kým tieto moje domáce zvieratká neobjavili rodičia,“ vracia sa do svojho detstva Klára. Tam kdesi sa v nej začala prebúdzať láska k zázrakom prírody. „Počas strednej školy som sa zahĺbila do štúdia zdravej výživy. Robila som vrcholovo mládežnícku atletiku, takže som to považovala za nevyhnutné. Neobišli ma však ani školské klasiky ako príprava herbára. Zadanie bolo tridsať rastlín – môj herbár mal však asi milión…“ spomína. Rodičia ju navyše vodili po arborétach a parkoch a boli vo vytržení, že jej konečne môžu odovzdať svoje nahromadené vedomosti. „Ja som však vtedy až taká nadšená nebola,“ usmeje sa Klára. No aj v jej prípade nakoniec platilo – čo sa za mladi naučíš, neskôr akoby si našiel. Vylučovacou metódou, keďže ju bavila chémia a biológia, totiž po maturite prišla k štúdiu farmácie. Prvé roky síce toto rozhodnutie ľutovala, no napriek tomu náročné štúdium úspešne dokončila. „Tesne pred štátnicami som snívala o tom, že budem klinickou farmaceutkou a budem ľuďom pomáhať znižovať počet liekov a riešiť ich vzájomné účinky. Skončila som však nakoniec v lekárni, kde práca môže byť celkom ošemetná. Ambiciózny človek, ktorý chce skutočne pomáhať ľuďom, tam totiž dostáva od systému, ktorý dnes vládne v zdravotníctve, polená pod nohy. To bol aj dôvod, prečo som si povedala, že chcem ísť trochu inou cestou,“ vysvetľuje sympatická fytoterapeutka. Založila si internetovú stránku, naučila sa s ňou pracovať a po nociach, za pár mesiacov ťukania, vzniklo Omnio. Jej vlastný digitálny herbár s radami, ako nám liečivé bylinky môžu pomáhať. Navyše si našla cestu aj na obrazovky a radí nám prostredníctvom televíznej relácie Herbárium vo verejnoprávnej RTVS.
Kedy uverila?
„Bylinky som vždy považovala za samozrejmosť a ako celkom zdravé dieťa som sa s liekmi stretala málo. Takže mi ani nenapadlo riešiť silu a účinok byliniek, lebo som to nemala s čím porovnávať. Už na strednej škole som síce začala zloženie niektorých byliniek vnímať viac, no až na vysokej som skutočne objavila svet fytoterapie. Vtedy som si uvedomila, aké široké je spektrum použitia byliniek a čo všetko sa z nich dá vyrobiť,“ prezrádza mladá žena. Tým, že vyštudovala farmáciu, sa na bylinky dokáže pozerať aj okom vedkyne. „Máme dosť overených účinkov známych byliniek na rôzne problémy. Zaujímam sa o ajurvédu či dokonca o magické bylinky, ale ak sa ma niekto opýta, čo použiť na konkrétne ochorenie, snažím sa vyberať bylinky, ktoré sú podložené vedeckými štúdiami. To však neznamená, že neverím niektorým tradičným receptom a použitiu byliniek podľa našich predkov,“ vysvetľuje. Uvedomuje si však, že mnohým sa zdá neuveriteľné, že malá zelená rastlinka nás dokáže doslova postaviť na nohy. „Každá rastlina je trochu iná. Líši sa napríklad v tom, aké chemické procesy v nej prebiehajú, ako metabolizuje látky, ako hlboko má korene, a teda aké živiny dokáže z pôdy vytiahnuť, kde rastie, a niekedy aj tým, akú má starostlivosť. Toto všetko ovplyvňuje, aké chemické zloženie bude mať list, kvet alebo koreň, ktorý zbierame. Rastlina s hlbokým koreňom bude schopná vytiahnuť z pôdy viac minerálov a bude ich zdrojom pre bylinožravce. Tá, ktorá rastie na prudkom slnku a na nehostinnej pôde, je zase často zdrojom esenciálnych olejov,“ hovorí Klára.
Jarné bylinky, ktoré nám pomôžu
Už teraz je podľa odborníčky čas pripravovať sa na prvý zber. Príroda nám totiž v každom ročnom období ponúka presne to, čo nám chýba. „Bylinky, ktoré zbierame na jar ako prvé, sú napríklad presne tie, ktoré po zime potrebujeme najviac. Ide napríklad o púpavu, žihľavu, brezu, fialku či kostihoj, ktoré podporujú vylučovanie moču a dopĺňajú minerály. Môžeme ich jesť surové, pripraviť si z nich čaj či tinktúru alebo ich pridať do varenia. Na jar môžeme zvýšiť aj konzumáciu chlorofylu, ktorý okrem iného viaže jedy a zlepšuje celkový stav organizmu. Ten nájdete aj ako burinu na záhradke. Ja aktuálne trhám hviezdicu prostrednú, ktorá obsahuje kopu vitamínov a minerálov. Dá sa použiť do nátierok, šalátov alebo len tak na dozdobenie pokrmov,“ ponúka bylinkárka pár jarných tipov. Keďže sa zaujíma aj o ajurvédu, ktorá využíva silu rastlín, pripomína Klára aj jej očistné techniky. Odporúčajú sa totiž práve v jarnom období. „Je to napríklad čistenie jazyka a výplach úst sezamovým olejom každý druhý deň, ranné umývanie tváre studenou vodu, výplach nosa a následné vtretie sezamového oleja, suchá a olejová masáž tela, ktorá sa robí podľa ajurvédy nahriatym olejom,“ vymenúva očistné techniky, ktoré aplikuje aj sama na sebe.
Bylinky tu boli dávno pred liekmi
Fytoterapia, čiže liečba pomocou rastlín je podstatne staršia ako klasická konzervatívna liečba. Navyše aj jej základy stoja práve na poznatkoch z prírody. „Liečivá fungujúce na princípe fytoterapie si dodnes môžeme kúpiť aj v lekárni. Ak sa však rozhodnete spracovávať vlastnoručne nazbierané bylinky, treba pri ich zbere dodržiavať niekoľko zásad. V prvom rade nikdy nepoužívame rastliny, ktoré rastú na miestach znečistených exhalátmi, napríklad pri ceste,“ upozorňuje laboratórna technička z Pharma MKL Katarína Ščasná, ktorá zároveň pripomína, že čo rastlinka, to iná účinná látka a iná účinná časť byliny. „Z niektorej pomáhajú kvety, z inej listy, z ďalšej koreň alebo plody. A podľa toho sa aj zbierajú v rôznych obdobiach. Dokonca aj časť dňa, v ktorej sa zbierajú, je dôležitá, pretože treba vybrať tú fázu cyklu, keď je požadovaných účinných látok v rastlinke najviac,“ dopĺňa odborníčka.
Miešanie byliniek nemusí byť dobrý nápad
Nazbierané bylinky treba následne správnym spôsobom vysušiť, respektíve spracovať, a potom ich aj správne užívať. Miešanie rôznych byliniek s rôznymi účinnými látkami totiž nemusí byť najlepší nápad. „Pokiaľ človek nemá dostatok vedomostí a skúseností so zberom byliniek a s tým, ako ich vzájomne kombinovať, stávkou na istotu je výluh alebo čaj iba z jedného druhu bylinky. Druhá možnosť je siahnuť po produkte z lekárne, kde máte záruku, že v liečive budú nakombinované iba látky, ktoré navzájom spolupracujú. Náhodným zmiešaním viacerých bylín totiž nemusíme docieliť vyšší účinok, naopak, hoci aj obyčajným čajom zo všakovakých rastlín si môžeme uškodiť. Ak si nie ste istí, môžete užívať napríklad sirupy, ktoré zakúpite v lekárňach, a môžete sa spoľahnúť, že obsah aj pomer bylín prešiel viacerými kontrolami,“ odporúča laboratórna diagnostička Katarína Ščasná.
Aj liečba bylinkami má svoje riziká
V prípade nadužívania akéhokoľvek prípravku vrátane bylinného môže totiž hroziť napríklad intoxikácia. Lekárnikovi treba preto vždy povedať, čo užívate, a to nielen lieky, ale aj doplnky výživy, fytofarmaká nevynímajúc. „Netreba zabúdať, že s počtom tabliet sa zvyšuje riziko klinicky závažných interakcií, ktoré môžu mať fatálne následky na ľudský organizmus,“ pridáva upozornenie aj farmaceutka Kristína Malíková z občianskeho združenia Medicamentum, ktoré zabezpečuje vyzdvihnutie a doručenie liekov na predpis. Dôležité je podľa nej aj správne skladovanie liečiva a sledovanie dátumu jeho spotreby. „Keďže v prípade bylinných preparátov ide o prírodné prípravky, ktoré by nemali obsahovať konzervačné látky, zvyčajne je ich trvanlivosť po otvorení podstatne kratšia, ako je to v prípade konvenčných liečiv.“
Spojenie vedy a tradície
Kláru teší, že záujem ľudí o tradičné prístupy v liečbe a prevencii stúpa. „Vnímam boom prírodnej liečby a byliniek už niekoľko rokov. Zvýšilo sa spoločenské povedomie o dôležitosti prevencie, o možných vedľajších účinkoch dlhodobej liečby silnými liekmi a o možnostiach samoliečby. Fytoterapiu v tejto súvislosti vnímam až ako nadpozemské spojenie vedy a tradície. Preto verím, že aj ja pomôžem vrátiť bylinky medzi ľudí.“
Jarné bylinkové kúry podľa Kláry:
Jarný detoxikačný ocot
Výroba bylinných octov je menej známa, ale je to výborný spôsob, ako bylinky zakonzervovať a zároveň z nich dostať aj látky, ktoré by sa nám do čaju neuvoľnili. Na detoxikačný ocot potrebujeme 3 hrste žihľavovej vňate a 500 ml jablčného octu. Tým žihľavu zalejeme a necháme 4 týždne na chladnom, tmavom mieste, pričom zmes často premiešavame. Nakoniec ju precedíme cez gázu a uchovávame dobre uzavreté v chladničke maximálne 2 roky. Užívame 1 až 2 polievkové lyžice denne zriedené vodou alebo v jedle.
Očistný čaj
Na jeho prípravu potrebujeme 15 g nahrubo mletého zázvoru, 15 g nahrubo mletého koreňa púpavy, 15 g nahrubo mletého koreňa lopúcha, 15 g žihľavovej vňate, 15 g púpavových listov a mletú škoricu podľa chuti. Všetko spolu zmiešame. Skladujeme maximálne rok v suchu a mimo slnečných lúčov. Ak sa rozhodneme pre čerstvé bylinky, môžeme ich skladovať v chladničke, ale len pár dní. Pijeme ako čaj, ktorý pripravíme zmiešaním 1 kávovej lyžičky zmesi na pohár vody, respektíve 2 polievkových lyžíc, ak sme použili čerstvé bylinky, a to maximálne 3 hrnčeky denne.
Foto: Unsplash
