Hovorí sa síce, že kto neskoro chodí, sám sebe škodí, ale pri pohľade na davy turistov v najvychytenejších destináciách je takmer isté, že v prípade dovolenky odloženej na jesenné mesiace to neplatí. V tomto prípade môže byť to, že si dáme načas, naopak, výhrou. A ak ste to zatiaľ nemali v pláne, skúste to zvážiť. Náš mozog totiž podľa neuropsychológa Roberta Krauseho voľno potrebuje a je mu jedno, kedy mu ho doprajete. Jediné, čo mu jedno nie je, je, keď ho oň pripravíte…
Ísť či nejsť? Oplatí sa to ešte, alebo už je na dovolenku neskoro? Aj tieto otázky trápia tých, ktorí nestihli dovolenku v obvyklých termínoch školských prázdnin alebo sa im nechcelo cestovať za ešte väčšími horúčavami, aké sme mali doma. A tak na tohtoročný výlet za hranice všedných dní rezignovali. Podľa odborníkov však urobili chybu. Náš organizmus totiž voľno a relax potrebuje. „Na dovolenke sa aktivuje parasympatický nervový systém, čo vedie k spomaleniu tepu, zníženiu tlaku a lepšiemu okysličeniu mozgu. Výsledkom je nižšia hladina stresového hormónu kortizolu a zlepšenie celkovej regenerácie organizmu. Oddych však musíme vedome vytvárať. Dôležité je obmedziť rušivé podnety, ako sú smartfóny a tablety, ktoré nás neustále spájajú s prácou. Ak sa nedokážeme odpojiť, náš mozog zostáva v režime ‚pripravenosti‘, čo bráni skutočnému oddychu,“ vysvetľuje Robert Krause, podľa ktorého keď máme obmedzený príjem informácií a nezaťažujeme zmysly výraznými impulzmi, dochádza k menšiemu vyťaženiu mozgu a následne celého organizmu. Oddýchnuť si podľa neho dokážeme aj vďaka viacerým dobre prežitým predĺženým víkendom. Dokonca sa môže stať, že sa budeme cítiť viac odpočinutí, ako keby sme dovolenkovali desať dní v kuse, ale nesprávne. „Na základe dostupných prieskumov však odporúčam uprednostniť aspoň sedem-osem dní po sebe,“ hovorí neuropsychológ.
Oddych bez davov
Štatistiky potvrdzujú, že ľudí, ktorí dovolenky plánujú z roka na rok, pribúda. Kým kedysi takmer 50 percent Slovákov neplánovalo ísť na dovolenku, dnes je toto číslo o viac ako desať percent nižšie. „To je pozitívny trend. Z našich prieskumov okrem toho vyplýva, že čoraz viac ľudí, najmä kvôli extrémnym horúčavám v obľúbených letoviskách, začína uprednostňovať dovolenky až v septembri. Či už prvé, alebo druhé v poradí,“ hovorí majiteľ cestovnej kancelárie DAKA David Gavaľa. Dovolenky v septembri majú podľa neho niekoľko výhod. Počasie je ideálne, pretože teploty v prímorských krajinách sa pohybujú okolo 30 °C, čo je oveľa príjemnejšie ako horúčavy v letných mesiacoch. Navyše toto obdobie je ideálne na návštevu pamiatok alebo trhov, napríklad v Turecku, Egypte, Grécku či Bulharsku. Menej preplnené sú aj pláže, čo umožňuje skutočný oddych bez davov turistov. V neposlednom rade sa dá aj ušetriť. „V septembri ponúkajú cestovné kancelárie výhodnejšie ceny, ktoré sú až o 30 percent nižšie v porovnaní s hlavným letnými mesiacmi,“ dodáva.
„Ak sa nedokážeme odpojiť od práce a povinností, náš mozog zostáva v režime „pripravenosti‘, čo bráni skutočnému oddychu.“
Dovolenkovať neznamená vylihovať na pláži
Ako upozorňuje odborník, dovolenka to nie je len more a hory. „Je to čokoľvek, čo nám viac energie dá, ako vezme,“ vysvetľuje neuropsychológ. Za oddychom teda nemusíme vyrážať zásadne na pláž, hoci nie sme vylihovacie typy, alebo sa driapať na kopce, aj keď máme z výšok závraty. „Práve na jeseň sa často konajú rôzne kultúrne a historické festivaly. Mnohé mestá organizujú jesenné oslavy, trhy a výstavy, ktoré sú zaujímavým doplnkom k tradičným pamiatkam. A menší počet turistov a pohodlnejšie teploty prispievajú k väčšej pohode. Turisti totiž majú viac času a energie obdivovať, čo tá-ktorá destinácia ponúka,“ hovorí Gavaľa.
Potrebujeme ničnerobenie?
Podľa odborníka je ľudský mozog vo všeobecnosti kognitívne lenivý. Preto vyhľadávame dovolenky, kde budeme mať čo najmenej úloh, povinností, cestovania, náročných presunov. Najčastejšie hovorievame, že už sa tešíme na to, ako nebudeme nič robiť, len ležať na pláži. Na druhej strane sú typy ľudí, ktorí majú naliehavý pocit, že na dovolenke musia niečo zažiť, vyskúšať a objaviť. Čo je ideálne? Krause zdôrazňuje, že produktivita ide v ruka v ruke s oddychom, a aby sme mohli energiu vydať, musíme ju najprv mať. Napríklad je známe, že úspešní športovci oddychujú minimálne toľko, koľko výkonu podajú. Preto je podľa neho ideálna kombinácia oddychu a aktivity.
„Existujú prieskumy, podľa ktorých ľudia priznávajú, že sa z dovoleniek vracajú frustrovaní a nahnevaní na samých seba za dovolenkové prejedanie.“
Môže nám dovolenka uškodiť?
Na dovolenke si vytvoríme nový, dočasný stereotyp, ktorý je odlišný od toho, ktorý máme doma. A podľa Roberta Krauseho mozog už po dvoch-troch dňoch dovolenky začína fungovať v tomto inom režime a nastavení. Snažíme sa čo najviac si užiť, porušiť všetky pravidlá, jednoducho si oddýchnuť. Uvoľníme sa až natoľko, že strácame zábrany. Potvrdzujú to koniec koncov aj štatistiky úrazov, ktorých je najviac práve v lete. V dovolenkovom režime totiž strácame ostražitosť, čo, mimochodom, platí nielen pri pohybe, ale aj v stravovaní. Stačí pohľad na prehýbajúce sa švédske sto
ly v dovolenkových rezortoch a aj inak nenáročný žalúdok začne „jesť očami“ a výčitky odháňa presvedčením, že kedy si má dopriať, keď nie teraz… Za všetko sa však platí. Existujú totiž prieskumy, podľa ktorých ľudia priznávajú, že sa potom z dovoleniek vracajú frustrovaní a nahnevaní na samých seba za dovolenkové prejedanie. „Niektorí ľudia sa pred dovolenkou rozhodnú pre drastické obmedzenie jedla, aby si na dovolenke mohli dopriať. Ak však hladujeme, naše telo nedostáva správny zdroj energie, čo môže viesť k metabolickému stresu a nakoniec aj k vyššiemu priberaniu, než by sme chceli. Tento prístup sa môže navyše vypomstiť aj vážnymi zdravotnými problémami,“ upozorňuje výživová poradkyňa Jana Doležalová z kliniky Nutriadapt v Bratislave, ktorá síce odporúča nechať si priestor na ochutnávanie dovolenkovej gastronómie, no zároveň zachovať mieru. „Určite je dobré ochutnať miestne špeciality, pretože to patrí k poznávaniu kultúry a typických jedál krajiny. Ak sa však nechceme prejedať, mali by sme tieto chute smerovať k raňajkám, maximálne dopoludnia,“ radí.
Jedzme len toľko, koľko sa hýbeme
Odborníčka zároveň upozorňuje na to, že výdatnosť stravy by mala byť odvodená aj od toho, na akom type dovolenky sme. Ak sme v dovolenkovom rezorte, kde väčšinu dňa relaxujeme a máme minimum aktivít, mali by sme tomu prispôsobiť aj porcie a nepreháňať to s preplnenými taniermi. Naopak, na poznávacích zájazdoch, kde sa oveľa viac cestuje a ktoré sú náročné na presuny, pohyb a výdaj energie, si môžeme dopriať energeticky výdatnejšie jedlo, keďže kalórie majú dostatok času sa spáliť. Doležalová zároveň odporúča dodržiavať vyváženú stravu bohatú na ovocie, zeleninu a bielkoviny. „Ak si chcete dať dezert, najprv sa kvalitne najedzte a až potom si doprajte zákusok,“ radí a dodáva, že ak si počas dovolenky zachováme zdravú životosprávu, nezaťažíme tak tráviaci trakt a neprídeme domov s pocitom, že nám dovolenka viac uškodila, ako pomohla. Na to upozorňuje aj neuropsychológ Krause, podľa ktorého oddych neexistuje sám osebe. „Musíme si ho sami dopriať a vytvoriť.“
Foto: Shutterstock