Keď sa objavila správa o smrti 49-ročného právnika Martina Magála, ktorý podľahol zraneniu počas zápasu konského póla, asi som nebola sama, komu rezonovali v ušiach prvé slová jeho šokovaného otca. „Tento šport nie je spojený so žiadnymi fatálnymi úrazmi. Ja si nepamätám, že by sa niekto ťažko zranil,“ skonštatoval zničený Slavomír Magál. Tak prečo jeho syn? Prečo ho šport, v ktorom bol dobrý, podľa spoluhráčov dokonca najlepší, stál život?
„Nič takéto sa v konskom póle, čo si pamätám, nestalo ani nestáva,“ hovorí mi zakladateľ konského póla na Slovensku Ladislav Agárdi. „Pólo môžu hrať iba špičkové kone, ktoré sú na to špeciálne cvičené. Taký kôň je poddajný a spoľahlivý. V žiadnom prípade sa nestáva, že sa len tak splaší. Musí sa stať niečo mimoriadne – napríklad niekde v blízkosti spadne lietadlo alebo balón, inak sú tie kone pokojné,“ vysvetľuje na margo informácie z Talianska, že tragický pád Martina Magála spôsobil práve splašený kôň. Avšak k samotnej tragédii svojho bývalého hráča sa vyjadrovať nemieni, keďže na to nemá dostatok informácií. „Stalo sa to v talianskom klube Villa a Sesta, takže nepoznáme žiadne podrobnosti. Preto k tomu môžeme povedať len toľko, že je nám to veľmi, veľmi ľúto. Martin bol náš hráč, kamarát…“ Zdesenie neskrýva ani herec a bývalý dlhoročný hráč konského póla Karol Csino. „Nerozumiem… Pre mňa bol Martin najlepším pólistom u nás. On a Ladislav Agárdi,“ krútil hlavou zničene. Stretli sa na viacerých turnajoch, kde sa niekoľkokrát ocitli aj v jednom tíme. „Hral výborné pólo. Bol to inteligentný chalan, ktorý mal vyslovene džentlmenský prístup k športu. Je mi nesmierne ľúto, čo sa mu stalo,“ otrasený skonštatoval pre MOJE ZDRAVIE. Nenašiel na to žiadne vysvetlenie. „Mal vždy pod kontrolou koňa aj hru. Možno niektorí mladí začínajúci hráči majú pocit, že už ju ovládajú dokonale, a idú do toho hrrr… Ale Martin bol jeden rozvážny človek a skúsený hráč, ktorý vždy dodržiaval pravidlá. Neexistovalo, že by urobil nejaký hrubý faul. Vždy uvažoval dopredu… Je ho škoda, strašná škoda. Muselo prísť k niečomu naozaj mimoriadnemu.“
Prečo menil koňa?
Hoci sa v médiách objavila informácia, že osudnou sa synovi legendárnej herečky Kamily Magálovej stala výmena koňa, v póle ide o bežnú súčasť hry. „Kone sa menia zhruba po každých troch minútach čistého času. Každý hráč má pred zápasom pripravený určitý počet koní, nie jedného ako pri parkúre alebo dostihoch. Tu sa koníky menia ako hráči pri ľadovom hokeji. Časť je v hre a časť čaká na striedačke,“ vysvetľuje Csino. Podľa Ladislava Agárdiho, ktorý je v tejto oblasti u nás najväčším odborníkom, musí byť v póle kôň oddýchnutý, aby podal potrebný výkon. „Zápasy sa hrajú na štyri štvrtiny alebo šesť šestín, pričom štvrtina, ktorá sa v póle nazýva chaker, trvá sedem a pol minúty čistého času. Vzhľadom na to, že ide o veľmi dynamický, adrenalínový šport, dochádza k striedaniu koní, aby sa príliš neudýchali a neunavili a hráč stále jazdil na pokojnom koňovi,“ dodáva Agárdi. Znamená to, že hráč dostane zrazu koňa, ktorého nepozná? „Je to od prípadu k prípadu. Zväčša tie kone poznáte. Keď však idete na turnaj niekam ďaleko do zahraničia, napríklad do Argentíny, tam si svoje kone neveziete. Vždy sa však s tými koníkmi, na ktorých budete hrať, dopredu zoznámite, zistíte si, aké sú – ktorý je temperamentnejší, ktorý je pomalší… a ‚prejazdíte‘ si ho. Až potom idete do hry,“ opisuje dianie predtým, než hráč s koňom vstúpi na pólové ihrisko, bývalý športovec. Podľa Agárdiho, ktorý pólo kone vychováva, by v tom však nemal byť žiadny problém. „Neviem, na akých koňoch jazdil Martin, ale pólo kone sú cvičené tak, že keď odídem na Honolulu a sadnem si tam na koňa, budem ho vedieť ovládať rovnako, ako keď si vy sadnete do škodovky. Tiež je úplne jedno, či je to u nás alebo v Japonsku. A, samozrejme, hocikto z Honolulu si môže vysadnúť na moje kone, a budú spolupracovať.“
„Bol to inteligentný chalan, ktorý mal vyslovene džentlmenský prístup k športu.“
„Dosť bolo zábavy, späť za sústruhy“
Rovnako vycvičený ako kôň musí byť aj jazdec. „Taký golf môže hrať ktokoľvek, vyjdete na trávu a môžete loptičku skúsiť odpáliť. Konské pólo si však vyžaduje od jazdca ohromný výkon, musí vedieť výborne jazdiť, mať kondičku, no Martin tieto vlastnosti určite mal, mal aj obrovské skúseností a vzťah ku koňom,“ vracia sa k tragédii bratislavského právnika Ladislav Agárdi. Podľa Csina to bol rozhľadený, skúsený hráč. „Ja sa s ním nemôžem ani porovnávať. A to som jazdil jedenásť rokov!“ Sám si vyskúšal, že znalosť koní je na ich chrbte na nezaplatenie. „Síce je to jazdec, kto koňa riadi, ale vždy sa môže stať niečo nepredvídateľné. Môže sa zľaknúť, šklbnúť sebou, aj keď len za mimoriadnych okolností, no jazdec musí byť práve preto vždy pripravený a plne koncentrovaný na zápas. Nejazdíte predsa na bicykli, ale na živom tvorovi. Martin bol však rovnako vynikajúci jazdec aj pólista,“ zdôraznil. A vlastne iba doplnil všetky ďalšie právnikove plusy. Lebo taký, aký bol na póle, bol zjavne aj v živote, a naopak. Rozvážny, odhodlaný, mysliaci dopredu. „Advokátska kancelária, v ktorej sme obaja pracovali, rástla a my sme rástli spolu s ňou. Martin v nej postupne prevzal vedenie a vybudoval z nej firmu snov,“ skonštatovala Martinova dlhoročná spolupracovníčka Monika Nagyová na svojom blogu po jeho smrti. „Ako správny lodivod poznal svoju posádku a vedel, čo od koho môže očakávať, a aj v ťažkých časoch navigoval koráb tým správnym smerom,“ dodala. O to väčší otáznik však nad jeho smrťou zostal visieť… Ako sa mu mohol život v jednej sekunde tak vymknúť z rúk? Podľa jej slov by však o dlhé diskusie na túto tému nestál. A aj dnes by len skonštatoval, ako vždy, keď sa v kancelárii zahovorili: „Dosť bolo zábavy, späť za sústruhy.“
