Patrí medzi najobľúbenejšie a najvyhľadávanejšie transformačné lektorky slovenských a českých žien. Vo svojich kurzoch sa zameriava najmä na sebapoznanie, šťastné vzťahy, balans medzi rodinou a kariérou. Najväčší problém však majú Slovenky so sebavedomím. Aby sme ho nadobudli, je podľa Kataríny Runy dôležité pootvárať aj mnohé trináste komnaty.
V jednom z rozhovorov ste uviedli, že si nedávate novoročné predsavzatia, prečo?
Pretože radikálne riešenia a motivácia zvonku málokedy fungujú. Chcieť niečo zmeniť len preto, že je nový rok, je predurčené na neúspech. Dokazujú to aj mnohé vedecké výskumy. Druhý rozmer je naša večná nespokojnosť s tým, ako veci sú. Z mojej praxe vyplýva, že najlepším prvým krokom k zmene je prijatie. Prijať to, že je to práve teraz takto. S láskou a súcitom k sebe. Z priestoru súcitu a lásky, namiesto nespokojnosti a kritiky, sa potom paradoxne robia zmeny omnoho ľahšie. Motivácia chudnúť preto, lebo sa nepáčim sama sebe alebo iným, je omnoho horšia ako tá, že sa mám rada, a preto sa chcem o seba začať starať, zdravšie jesť alebo cvičiť.
Máme sa však vôbec rady? Naznačili ste totiž, že Slovenky majú najväčší problém so sebavedomím…
To je pravda. Ide o dôsledok nášho nízkeho sebapoznania. Vidíme to aj v bežnom živote okolo nás. Ťažko prijímame niečo, čo nepoznáme. Nemôžem byť sebavedomou ženou, ak sa nedokážem prijať taká, aká som, ak som k sebe neustále kritická a nespokojná… Ide o veľmi dôležitý proces osobnostného rozvoja, ktorý otvára mnohé trináste komnaty, ale zároveň aj dvere k šťastnému a spokojnému životu. Je dôležité pochopiť súvislosti a porozumieť tomu, prečo môj život vyzerá tak, ako vyzerá – ale z priestoru súcitu so sebou aj s inými. Pretože mnohé naše vnútorné nastavenia vychádzajú práve z našej minulosti, obvykle z nášho detstva a vytvárajú akési vzorce správania.
Môžu sa nakoniec odzrkadliť aj v našich vzťahoch?
Nielenže môžu, ale zákonite musia. A to bez toho, aby sme si to uvedomovali. Ani partnera si nevyberáme náhodne. Ide o výsledok spomínaných vzorcov, ktoré si prenášame do našich vlastných vzťahov od rodičov. Deti sú totiž ako špongia – vsakujeme do seba všetko, čo vidíme, pritom ešte nie sme v stave rozlišovať, či je daný model pre nás a náš šťastný život podporujúci alebo naopak. Jednoducho to, čo je známe, náš vnútorný systém automaticky vyhodnocuje ako bezpečnejšie ako to, čo je neznáme – aj keď je to napríklad závislostný vzťah alebo deštruktívne správanie partnera. Ak sme takéto správanie zažili v detstve vo vzťahu dospelých okolo seba, náš systém ho, bohužiaľ, bude normalizovať aj pre naše dospelé vzťahy. Dôležité je si to uvedomiť a začať to meniť, preprogramovať a smerovať k zdravším verziám toho, čomu veríme a čo sa pre nás stáva normou. Našťastie je to možné zmeniť, to je vlastne to, čomu sa venujeme v mojich kurzoch.
Dá sa povedať na základe toho, s čím sa klientky na vás obracajú, čo okrem vzťahov a sebahodnoty nás ešte trápi?
Otázky materstva a domácich povinností, balansu medzi rodinou a kariérou, úspechu a, samozrejme, ľudia, najmä v poslednom období, zápasia s finančnými problémami. Našťastie zároveň s tým narastá dopyt po zmene. Ale predstava, že v nejakom bode nášho života nájdeme trvalé šťastie alebo trvalú spokojnosť, je ilúziou. Život bude pred nás neustále stavať výzvy – inak by sme prestali rásť. Existuje však jednoduchá otázka, ktorú si napríklad ja kladiem nielen na začiatku roka: Som šťastná a spokojná so svojím aktuálnym životom? Ak nie, v ktorých oblastiach cítim nespokojnosť a čo môžem urobiť pre to, aby som to zmenila? Zodpovednosť za náš život je na konci dňa vždy iba na nás samotných.
Čo presvedčí ženy, aby ho zobrali do svojich rúk?
Vždy im ponúknem vlastný príbeh. Aj ja som bola v nefungujúcom manželstve, žila som od výplaty do výplaty a napriek tomu, že som urobila všetko, čo som si myslela, že sa odo mňa očakáva – od kvalitného vzdelania cez dobré zamestnanie až po svadbu –, nebola som šťastná. Skúsila som mnohé spôsoby, ako sa cítiť lepšie. Absolvovala som psychoterapiu, no najviac mi pomohli praktiky osobnostného rozvoja. Do života nám totiž budú vždy vstupovať mnohé životné situácie vrátane tých náročnejších. A musíme si uvedomiť, že dôležitejšie ako to, čo sa nám stane, je to, ako na to zareagujeme.
Je osobný rozvoj riešením pre každého?
Ak mám pocit, že pre niekoho je vhodnejšia pomoc psychológa alebo psychiatra, odporučím mu takúto formu hľadania dôležitých odpovedí.
Ste autorka mnohých kurzov, pravidelne sa so svojimi klientmi stretávate aj osobne. Do akej miery im pomáhate na základe vlastných skúseností a do akej na základe vzdelania?
Som veľmi empirický typ človeka, no zároveň sa neustále vzdelávam. Dôležité je, aby som sa dokázala čo najviac priblížiť k tomu, čo moje klientky trápi a akými fázami si v rámci transformácie prechádzajú. Ide o nikdy sa nekončiaci proces. Čerpám jednak z vlastnej skúsenosti a jednak z môjho vzdelávania. Či už sú to koučingové výcviky – napríklad Therapeutic coaching v Londýne alebo Life coaching v Sydney, z výcviku rodinných a systemických konštelácií a množstva kurzov a výcvikov u popredných osobností osobného rozvoja, akými sú Tony Robbins, Brendon Burchard, Dr. Joe Dispenza, Dr. Gabor Mate či Dr. Bruce Lipton.
Asi sa aj vám stáva, že ženy síce absolvujú kurz, tréning osobnostného rozvoja, no po príchode domov, do známeho prostredia sa aj tak vrátia do starých koľají. Ako sa tomu vyhnúť?
Odporúčam spomenúť si na veci, ktoré v nich počas kurzu najviac zarezonovali. Nie je totiž nevyhnutné ani možné aplikovať všetko. Metód je nespočetné množstvo a všetky vnímam ako rôzne cestičky smerujúce na vrch tej istej hory. A tak k svojim programom a kurzom aj pristupujem – ako k ponuke švédskych stolov. Nemôžete si naraz zobrať všetky dobroty. Začnete s tými, na ktoré máte práve chuť, ktoré si žiada vaše telo. Ak prídu problémy a prekážky, čo sa určite stane, treba vydržať, prípadne poprosiť o pomoc, o radu. Stále sú v našom okolí ľudia ochotní pomôcť nám. Na to nikdy nezabúdajme.
FOTO: ARCHÍV K. R.
