Vyhľadať
Close this search box.

MENU

Alergia: Sama od seba neprejde

Kýchate, kašlete, oči máte červené a nos zapchatý. Vyzerá to síce ako bežné prechladnutie či nádcha – aj tie majú také príznaky –, a predsa to ňou byť nemusí. Viete nádchu rozoznať bezpečne od alergie? Kým totiž s prvým ochorením naozaj poradí aj lekárnik, alergia podľa MUDr. Aleny Staníkovej, PhD. vyžaduje odborníka. Kedy za ním ísť?

Niektorí ľudia majú pocit, že sa ich téma, o ktorej sa ideme rozprá­vať, netýka, keďže doteraz alergiu nemali. Odborníci však varujú, že to ešte nič neznamená, pretože alergia môže človeka prekvapiť kedykoľvek.

Presne tak, alergická reakcia imu­nitného systému na cudzorodú lát­ku môže vzniknúť kedykoľvek počas života. Sklon k alergii je síce daný aj geneticky, niekedy sa však pacien­ti alergizujú nesprávnou samolieč­bou akútnych infekcií aj sami. Môžu sa tak stať alergickými na lieky, ktoré užívajú pri akýchkoľvek infekciách, napríklad na antibiotické kvapky do nosa, ktoré sú inak skvelým lie­čivom, ak sú správne indikované. Ak ich však pacient užíva zakaždým, aj pri nádche je vysoká pravdepodob­nosť, že pri opakovanom kontakte s určitou látkou sa môže alergizovať.

To je tá naša samoliečba! Pri akých príznakoch teda ešte skúšať poradiť si sám, a pri akých už namiesto do lekárne zamieriť k lekárovi? Aj to, čo vyzerá byť ako nádcha a bežný kašeľ, totiž môže byť alergia…

Pri alergii sa kýchanie vyskytuje pra­videlne v určitom období a prichádza v tzv. salvách. Niekto sa ráno zobudí, bosými nohami sa postaví na stude­nú podlahu a začne kýchať. Deje sa to pravidelne. Neskôr sa k rannému ký­chaniu pridruží svrbenie očí a nosa. Mnohí pacienti, najmä deti, mávajú typickú ryhu na špičke nosa. Hovo­rí sa tomu „ryha alergika“ alebo aler­gický pozdrav. Trením nosa a jeho dl­hodobým šúchaním smerom nahor sa vytvorí doslova zárez alebo vrás­ka. Keď vidím dieťa s ryhou na špičke nosa, prvé, čo mi napadne, je alergik?

(úsmev) Zaujímavý príznak. Ten sme asi schopní rozpoznať všetci. Čo ďalšie, ktoré môžu signalizovať alergiu?

Spozornieť treba, keď opakovane svrbia oči, nos, hrdlo a objavujú sa spomínané salvy kýchania, pocit pl­ného nosa a výtoku číreho vodnaté­ho sekrétu. Je možné, že sa to opakuje vždy v určitom prostredí. Napríklad prejavy začnú, keď človek vojde do záhrady. Alebo nám opuchne nos v parfumérii, kde je plno vôní. Tak je to napríklad aj pri histamínovej in­tolerancii, zjete rajčinu alebo plesňo­vý syr, zapijete pohárom červeného vína a večer máte opuchnutý nos ale­bo vás bolí hlava a brucho. Preto tre­ba odpozorovať, či sa prejavy vraca­jú pravidelne, či už pri pobyte vonku, alebo v určitých ročných obdobiach, alebo na miestach, ako sú záhrada, les, zoo, búranisko….

Vieme to ale odlíšiť od iných ochorení, ktoré tiež sprevádza kýchanie?

Áno. Pacienti majú väčšinou odsle­dované, že ráno vstanú z postele a dvadsaťkrát po sebe si kýchnu. Keď máme virózu, kýchanie je začínajú­ci príznak, kýchame priebežne po­čas dňa, ale nie kontinuálne, celých desať dní trvania virózy. Kýchanie je vždy prítomné pri podráždení slizni­ce, keď začína puchnúť a je zapále­ná. U alergikov je ale kýchanie ako jeden z príznakov dráždenia slizni­ce výrazne väčšie.

To už je teda signál, že sa treba objednať k lekárovi, alebo si vie­me aj v prípade prejavov alergie pomôcť sami, len s pomocou voľnopredajných prípravkov? Mô­žeme si alergiu dokonca vyliečiť?

Pravdepodobne nie. Môžeme zmier­niť alergické prejavy určitými opat­reniami, napríklad vyplachova­ním nosa fyziologickým roztokom, osprchovaním sa vždy po príchode domov zvonka, vrátane umytia tvá­re a vlasov. V súčasnom období je vhodné, keď si pacienti trpiaci pol­linózou, teda peľovou nádchou, pri pobyte vonku vložia do rúška vlh­kú vreckovku, aby vdýchnutý vzdu­ch obsahoval čo najmenej peľových zrniek. Samozrejme, človek si môže pomôcť aj tak, že nebude jesť potra­viny, po ktorých mu opuchne slizni­ca nosa a kýcha. Ale o liekoch by mal vždy rozhodnúť lekár!!!

Asi nie všetko na alergiu je pre všetkých alergikov…

Presne tak. Na trhu máme množstvo preparátov, pričom niektoré lepšie účinkujú na alergickú nádchu, iné sú zas vhodné pri alergických kož­ných prejavoch, ďalšie sa používa­jú pri astmatických záchvatoch. Nie každý kašeľ a zhoršené dýchanie pri alergii však znamená astmu. To je veľmi častý omyl. Pacient si vie uľa­viť od príznakov a oddialiť alergické ataky vylúčením alergénu, ale liečiť by sa mal určite u alergiológa.

Aj keď má pocit, že sa mu ju podarilo vyliečiť, keďže príznaky vymizli?

Prejavy alergie sa môžu zlepšiť, môžu dokonca prísť úplne bezpríznako­vé obdobia, ale alergia sa môže vrá­tiť, napríklad v inej forme. Celkom vyliečiť sa nedá, ale to je skôr otáz­ka na alergiológa. Poviem príklad – keď máte ako dieťa alergiu napríklad na penicilín, je celoživotná. Nedá sa počítať s tým, že po dvadsiatich ro­koch ho môžete bez problémov uží­vať.

Takže kedy s návštevou lekára už rozhodne váhať netreba?

Ak už spomínané príznaky trvajú dlhšie, v prvom rade sa treba poradiť so všeobecným lekárom, v prípade detí s pediatrom, ktorí môžu vylúčiť iné príčiny opuchu nosovej sliznice či sťaženého dýchania cez nos. Môžu byť totiž zapríčinené aj cudzím tele­som v nose, polypmi či takzvaný­mi adenoidnými vegetáciami, čo je zväčšená nosohltanová mandľa. Pa­cienti by preto nemali hneď na za­čiatku sami iniciatívne navštevovať špecialistu, ale urobiť to až v prípade, keď ich k nemu pošle obvodný lekár.

Mnohí s problémami s dýchaním sa ocitnú aj vo vašej otorynola­ringologickej ambulancii. Kedy je jasné, že sú prípadom skôr pre alergiológa?

Keď sa v mojej ambulancii objaví na­príklad pacient, ktorý tvrdí, že je zá­vislý od kvapiek do nosa, musím mu urobiť najprv viaceré vyšetrenia, aby som zistila príčinu jeho ťažkostí. Po­tom mu môžem nasadiť lieky. Nieke­dy vyskúšame protialergickú liečbu. Keď príde po dvoch-troch týždňoch na kontrolu a povie, že lieky per­fektne zabrali, potom viem, že je to alergik a odporučím mu, aby sa ob­jednal k alergiológovi. Keď lieky ne­zaberú, musíme pátrať po ďalšej prí­čine. Za ORL lekárom sa totiž pacienti často vyberú aj preto, lebo v jarnom období a počas jesenných mesiacov u nás dostanú termín skôr ako u aler­giológa. Niekedy však už na základe anamnézy vieme, že toto alergia asi nebude. Preto je naozaj vždy potreb­ná prvotná konzultácia s praktickým lekárom. A všetkým ešte raz pripomí­nam, aby si neordinovali lieky proti alergii sami.

Ak sa ale alergia nakoniec potvr­dí, vie už dnes napríklad peľové­mu alergikovi medicína pomôcť natoľko, aby sa mohol naplno tešiť z leta a z pobytu vonku?

Samozrejme. Dnes majú alergici k dispozícii liečbu prispôsobenú ak­tuálnej peľovej sezóne. Je potrebné sledovať, čo kedy kvitne a ak človek vie, že má alergiu na trávy, začne týž­deň predtým užívať lieky. Po nástupe príznakov potom pridá odborníkom odporúčaný sprej do nosa a lieky. V príprave na alergické obdobie môže lekár navyše pacienta desenzibilizo­vať. To znamená, že mu preventívne v malých koncentráciách pichá aler­gény a organizmus si na ne postup­ne zvyká tak, že má potom malú ale­bo minimálnu reakciu na alergén. Robí sa to v zimnom období a je to jeden zo spôsobov liečby. Ale aj pe­diatri, všeobecní lekári, dermatoló­govia, špecialisti ORL majú k dispozí­cii spektrum antialergík, ktoré môžu predpisovať, takže liečba nie je vý­lučne len v rukách alergiológa.

Aké následky môže mať, ak si človek, naopak, peľovú alergiu nelieči?

Môže sa zhoršovať a prejsť do astmy, prípadne sa môžu vyskytnúť aj aler­gické polypy, alebo sa nosová slizni­ca hyperplasticky zmení, čo zname­ná, že zhrubne natoľko, že je nutné to riešiť chirurgicky. Keďže ide o „pre­strelenú“ reakciu imunity, treba ju mať jednoznačne pod kontrolou.

 Teplo, teplejšie, príliš teplo…

…alebo, keď aj pokožku trápi alergia

Duša síce na slnku plesá, ale pokožka občas jej nadšenie nezdieľa, naopak, protestuje výsevom drobných červených svrbiacich vyrážok. Pri vážnejších formách aj pľuzgiermi alebo žihľavkou. Pôsobením ÚV žiarenia totiž dôjde k zmenám v kožných bunkách, čo imunitný systém nesprávne vyhodnotí ako ohrozenie a začne vytvárať protilátky, ktoré sú príčinou alergie. Inými slovami, nemôže za to až tak slnko, skôr pokožka sama, a to najmä u citlivých ľudí, predovšetkým u žien medzi 20. a 40. rokom, ktoré ňou najčastejšie trpia počas jari a leta. Odborníci pri tejto alergii odporúčajú užívanie antihistaminík, prípadne používanie kortikoidných mastí, pričom súčasťou liečby je aj aplikácia chladivého telového mlieka, ktoré pokožku upokojuje. Je však dobré myslieť na citlivú kožu dopredu a nečakať, kým sa alergia ohlási. Základom prevencie je ochrana pokožky oblečením a opaľovacím krémom a vyhýbanie sa priamemu slnečnému žiareniu od 10. do 15. hodiny.

Foto: pixabay, shutterstock

Novinky

Odoberajte newsletter

Odoberajte najnovšie informácie o našej ponuke do Vašej emailovej schránky.