Je známe, že genetické faktory a výchova sa podieľajú na formovaní nášho tela a charakterových vlastností osobnosti. V dnešnej dobe stále viac odborníkov venuje zvýšenú pozornosť práve vplyvu výchovy a vonkajších faktorov, ako sú psychogénne a traumatizujúce udalosti v ranom vývine dieťaťa, keďže tie ovplyvňujú psychické a somatické zdravie človeka.
Konštitúciu tela tvoria kosti, ale aj kĺbové spojenia, svalstvo, väzivové a tukové tkanivo. Formovanie tela závisí od ich množstva, pevnosti či pružnosti. Ďalej sú to genetické faktory, výživa a životospráva už v ranom detskom veku, správny vývoj motoriky a pohyb. Z psychologického hľadiska pri formovaní konštitúcie tela zohráva významnú rolu aj vplyv výchovných postupov či stereotypov, správanie rodičov, ktorí svojím charakterom a povahovými vlastnosťami ovplyvňujú jednak psychický, no tiež somatický vývin svojho dieťaťa. Všetko sa to deje v súvislosti s uspokojovaním fyziologických a psychických potrieb dieťaťa. Toto sa týka hlavne obdobia raného detstva, to znamená prenatálneho štádia, pôrodu a obdobia po narodení, až do cca šiesteho roku života dieťaťa. Je to obdobie, ktoré má kľúčový vplyv aj na formovanie charakterových vlastností osobnosti.
Chrbticu považujeme za oporný systém tela. Za základný pilier, ktorý časom a zároveň vekom odzrkadľuje naše zvyky i zlozvyky, pohybové aktivity, ako aj traumatizujúce zážitky, ktoré sme v živote zažili. Na chrbtici a jej držaní sa prejavuje schopnosť našej obrany, schopnosť vyrovnávať sa so zložitými situáciami v živote. Táto schopnosť sa fyzicky môže prejaviť rovným a hrdým držaním, keď máme tendenciu napnúť hruď, vztýčiť hlavu hore, ramená zatlačiť dozadu alebo, naopak, skloniť hlavu, zhrbiť sa, ramená stlačiť dovnútra a tým telo zaguľatiť. Naša chrbtica sa formuje a vyvíja aj pod vplyvom životných udalostí, ktoré ovplyvňujú naše prežívanie.
Prežívanie traumatizujúcich udalostí spolu s emóciami má vplyv na držanie tela, jeho svalový tonus, a to v zmysle zvýšenia svalového napätia alebo jeho uvoľnenia. Keď sa bojíme, telo sa stiahne dovnútra. Jeho držanie je kŕčovité. Prežívanie strachu a úzkosti v živote ovplyvňuje nielen svalový tonus, ale má negatívny vplyv aj na kostrový systém. Pri hroziacom nebezpečenstve telo reaguje prirodzene úľakom a takzvaným úľakovým reflexom. Sťahuje sa dovnútra aj pri prežívaní strachu a úzkosti. Úľakový reflex ako prvá pomenovala Gerda Boyesen, nórska psychologička a fyzioterapeutka. Pokiaľ trvá dlhšie alebo sa často opakuje, dochádza k neuróze a neskôr ku vzniku psychotraumy. Psychosomaticky tak dochádza k neokysličovaniu tkanív vrátane kostí. Preto z pohľadu biodynamickej psychológie a psychoterapie zameranej na telo, všetky traumy, strachy a úzkosti, ktoré sme v ranom detstve prežívali, sú uložené v našich kostiach a v kĺboch. Pod vplyvom strachu a úzkostí sa telo sťahuje viac dovnútra, je kostnaté, málo pružné a málo ohybné v kĺbových častiach. Chrbtica sa kriví, bolí, láme. Telo má málo svalovej hmoty, alebo na ňom prevažuje tukové tkanivo.
Pri prežívaní hnevu človek svaly zas viac napína, čím sa zväčšuje ich objem a napätie. Šľachy sa napnú, hrozí ich poranenie. Hybnosť tela pri prežívaní hnevu je dynamická a intenzívna. Prejavuje sa v sile.
Ochabnuté svalstvo a slabý svalový tonus zas naznačuje smútok a depresiu. Toto ochabnutie nie je viditeľné iba na svaloch, ale má aj psychologický význam. Depresívny človek sa viac prispôsobuje. Veľa rozhodnutí robí aj na úkor seba samého. Má problém držať odstup a strážiť si svoje hranice. Jeho chrbtica stráca schopnosť obrany a stáva sa tak málo pevná a odolná voči zraneniam, zápalom či bolesti. Tiež sa môže kriviť dovnútra. Takto sa to môže diať aj u človeka dlhodobo a chronicky unaveného.
Strach zas zasahuje hlbšie tkanivá a preniká až do kosti. Kosti sa tak nedostatočne okysličujú, strácajú zásobovanie krvou a tak dochádza k ich odvápneniu a neskôr k lámavosti. Tak isto pod vplyvom strachu a úzkosti hrozí ich degenerácia a vznik artrózy či reumatických ochorení.
Životné trápenia a krízy vplývajú na celý náš pohybový systém vrátane chrbtice. Formujú ju a menia rovnako ako fyzická aktivita či, naopak, sedavé zamestnanie. Tiež k tomu výrazne prispievajú naše emócie, hĺbka emocionálneho zážitku, pokiaľ trvala dlhší čas či obdobie. Týmto vplyvom môže byť ťažká fyzická, ale rovnako emocionálne náročná práca. Obdobie prežívania smútku, ale aj nutnosť vydržať, ustáť ťažké chvíle. To všetko sa odzrkadľuje na našej chrbtici, ktorá zaznamenáva všetky naše životné skúsenosti a udalosti, ktoré sme prežili.
Foto: unsplash
