Vyhľadať
Close this search box.

MENU

Nehrb sa, hlava hore!

Je známe, že genetické faktory a výchova sa podieľajú na formovaní nášho tela a charakterových vlastností osobnosti. V dnešnej dobe stále viac odborníkov venuje zvýšenú pozornosť práve vplyvu výchovy a vonkajších faktorov, ako sú psychogénne a traumatizujúce udalosti v ranom vývine dieťaťa, keďže tie ovplyvňujú psychické a somatické zdravie človeka.

Konštitúciu tela tvoria kosti, ale aj kĺbo­vé spojenia, svalstvo, väzivové a tukové tkanivo. Formovanie tela závisí od ich množstva, pevnosti či pružnosti. Ďalej sú to ge­netické faktory, výživa a životospráva už v ra­nom detskom veku, správny vývoj motoriky a po­hyb. Z psychologického hľadiska pri formovaní konštitúcie tela zohráva významnú rolu aj vplyv výchovných postupov či stereotypov, správanie rodičov, ktorí svojím charakterom a povahový­mi vlastnosťami ovplyvňujú jednak psychický, no tiež somatický vývin svojho dieťaťa. Všetko sa to deje v súvislosti s uspokojovaním fyziolo­gických a psychických potrieb dieťaťa. Toto sa týka hlavne obdobia raného detstva, to znamená prenatálneho štádia, pôrodu a obdobia po naro­dení, až do cca šiesteho roku života dieťaťa. Je to obdobie, ktoré má kľúčový vplyv aj na formo­vanie charakterových vlastností osobnosti.

Chrbticu považujeme za oporný systém tela. Za základný pilier, ktorý časom a zároveň ve­kom odzrkadľuje naše zvyky i zlozvyky, pohybo­vé aktivity, ako aj traumatizujúce zážitky, kto­ré sme v živote zažili. Na chrbtici a jej držaní sa prejavuje schopnosť našej obrany, schopnosť vyrovnávať sa so zložitými situáciami v živote. Táto schopnosť sa fyzicky môže prejaviť rovným a hrdým držaním, keď máme tendenciu napnúť hruď, vztýčiť hlavu hore, ramená zatlačiť do­zadu alebo, naopak, skloniť hlavu, zhrbiť sa, ramená stlačiť dovnútra a tým telo zaguľatiť. Naša chrbtica sa formuje a vyvíja aj pod vply­vom životných udalostí, ktoré ovplyvňujú naše prežívanie.

Prežívanie traumatizujúcich udalostí spolu s emóciami má vplyv na držanie tela, jeho svalový tonus, a to v zmysle zvýšenia svalového na­pätia alebo jeho uvoľnenia. Keď sa bojíme, telo sa stiahne dovnútra. Jeho držanie je kŕčovité. Prežívanie strachu a úzkosti v živote ovplyvňuje nielen svalový tonus, ale má negatívny vplyv aj na kostrový systém. Pri hroziacom nebezpečen­stve telo reaguje prirodzene úľakom a takzva­ným úľakovým reflexom. Sťahuje sa dovnútra aj pri prežívaní strachu a úzkosti. Úľakový re­flex ako prvá pomenovala Gerda Boyesen, nór­ska psychologička a fyzioterapeutka. Pokiaľ trvá dlhšie alebo sa často opakuje, dochádza k neuró­ze a neskôr ku vzniku psychotraumy. Psychoso­maticky tak dochádza k neokysličovaniu tkanív vrátane kostí. Preto z pohľadu biodynamickej psychológie a psychoterapie zameranej na telo, všetky traumy, strachy a úzkosti, ktoré sme v ra­nom detstve prežívali, sú uložené v našich kos­tiach a v kĺboch. Pod vplyvom strachu a úzkostí sa telo sťahuje viac dovnútra, je kostnaté, málo pružné a málo ohybné v kĺbových častiach. Chrb­tica sa kriví, bolí, láme. Telo má málo svalovej hmoty, alebo na ňom prevažuje tukové tkanivo.

Pri prežívaní hnevu človek svaly zas viac napí­na, čím sa zväčšuje ich objem a napätie. Šľachy sa napnú, hrozí ich poranenie. Hybnosť tela pri prežívaní hnevu je dynamická a intenzívna. Pre­javuje sa v sile.

Ochabnuté svalstvo a slabý svalový tonus zas na­značuje smútok a depresiu. Toto ochabnutie nie je viditeľné iba na svaloch, ale má aj psychologický význam. Depresívny človek sa viac prispôsobuje. Veľa rozhodnutí robí aj na úkor seba samého. Má problém držať odstup a strážiť si svoje hrani­ce. Jeho chrbtica stráca schopnosť obrany a stá­va sa tak málo pevná a odolná voči zraneniam, zápalom či bolesti. Tiež sa môže kriviť dovnút­ra. Takto sa to môže diať aj u človeka dlhodobo a chronicky unaveného.

Strach zas zasahuje hlbšie tkanivá a preniká až do kosti. Kosti sa tak nedostatočne okysličujú, strácajú zásobovanie krvou a tak dochádza k ich odvápneniu a neskôr k lámavosti. Tak isto pod vplyvom strachu a úzkosti hrozí ich degenerácia a vznik artrózy či reumatických ochorení.

Životné trápenia a krízy vplývajú na celý náš pohybový systém vrátane chrbtice. Formujú ju a menia rovnako ako fyzická aktivita či, naopak, sedavé zamestnanie. Tiež k tomu výrazne pri­spievajú naše emócie, hĺbka emocionálneho zá­žitku, pokiaľ trvala dlhší čas či obdobie. Týmto vplyvom môže byť ťažká fyzická, ale rovnako emocionálne náročná práca. Obdobie prežíva­nia smútku, ale aj nutnosť vydržať, ustáť ťažké chvíle. To všetko sa odzrkadľuje na našej chrb­tici, ktorá zaznamenáva všetky naše životné skú­senosti a udalosti, ktoré sme prežili.

 

Foto: unsplash

Novinky

Odoberajte newsletter

Odoberajte najnovšie informácie o našej ponuke do Vašej emailovej schránky.