Vyhľadať
Close this search box.

MENU

Španielska chrípka

Pred sto rokmi sa prehnala svetom a zanechala za sebou desiatky miliónov mŕtvych. Ako španielska chrípka ovplyvnila životy ľudí a prečo odišla tak rýchlo, ako prišla? Španielska chrípka alebo „španielka“ si podľa niektorých odhadov vyžiadala až sto miliónov obetí. Zo­mierali deti aj starí, ale aj zdraví a silní.

ŠTEFÁNIK AJ WALT DISNEY

Na jar roku 1918, keď sa už štvrtý rok bojovalo v zákopoch 1. svetovej vojny, sa objavila a veľ­mi rýchlo rozšírila nová zákerná choroba. Sprvu príznaky pripomínali silnú bežnú chrípku. K ví­rusu sa vo väčšine prípadov pridali aj bakteriál­ne infekcie, ktoré sú zodpovedné za väčšinu obe­tí. Zabíjal však aj samotný vírus. Pacienti často zažívali krvácanie z nosa, očí, úst, smrteľné bolo najmä vnútorné krvácanie do pľúc.

Pri epidémiách býva zvykom, že viac postihujú slabších – teda deti a seniorov. Úmrtnosť na špa­nielsku chrípku však mala jednu novú znepoko­jivú črtu. Okrem detí a starých ľudí na choro­bu zomierali najmä ľudia okolo tridsiatky, teda vo veku, keď bývame najodolnejší a najsilnejší. Odborníci preto hovoria o úmrtnosti v tvare pís­mena W. Dôvody, prečo bola nákaza taká tragic­ká práve pre najzdravších a najsilnejších jedin­cov, sú stále predmetom skúmania. Vedci však predpokladajú, že išlo o prehnanú imunitnú re­akciu, ktorá bola, paradoxne, osudná práve pre ľudí s odolnejším organizmom a lepšou imunitou.

Pandémia významne úradovala v zákopoch, historici sa dodnes sporia o následok vírusu na konečný výsledok vojny. Choroba si nevybe­rala, kosila rad-radom. Umierali mladí aj starí, chudobní aj bohatí. Podľa odhadov sa na celom svete nakazilo vírusom 500 miliónov ľudí, teda asi tretina vtedajšej svetovej populácie. Podľa­hol jej napríklad boľševický revolucionár Jakov Sverdlov, prvá dáma USA Rose Clevelandová, francúzsky básnik Guillaume Apollinaire, ta­ liansky princ Umberto či švédsky princ Erik, ale aj devätnásťročný následník saudského tró­nu Turki I. bin Abdulaziz. Zomrel brazílsky pre­zident Rodriguez Alves aj juhoafrický premiér Louis Botha, ale napríklad i starý otec Donal­da Trumpa, newyorský obchodník Frederick Trump.

Nemenej zaujímavý je aj zoznam ľudí, ktorí chorobe o vlások unikli. Z ochorenia sa vyliečil napríklad budúci etiópsky cisár Haile Selassie, dnes modla všetkých rastafariánov. Vírus preko­nal vtedajší americký prezident Woodrow Wilson a jeho neskorší nástupca Franklin Delano Ro­osevelt. Svet takmer prišiel o myšiaka Mickey­ho a káčera Donalda – šestnásťročný Walt Dis­ney totiž len zázrakom unikol smrti. Úspešný boj s chorobou zviedol pražský spisovateľ Franz Kafka. Aj keď o šesť rokov umrel na tuberkuló­zu, stihol ľudstvu zanechať niekoľko špičkových diel. Veľa šancí na prežitie nedávali priatelia ani chorľavému Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Aj ten sa však z choroby nakoniec vystrábil, aby zahynul o pol roka neskôr pri leteckej nehode nad Bratislavou.

NEAPOLSKÁ CHOROBA

Nevie sa, odkiaľ sa zjavil syfilis. Isté je, že epi­démia prvých popísaných prípadov sa objavila v Taliansku počas invázie francúzskej armá­dy v roku 1494, dva roky po objavení Ameriky. Bojujúcim stranám bol však pôvodca zákerné­ho ochorenia „zhýralcov“ jasný – kým nakaze­ní francúzski vojaci nazvali ochorenie talian­skou chorobou, medzi miestnym obyvateľstvom na Apeninskom polostrove sa prirodzene presa­dil názov francúzska choroba.

Podobne je to aj s pomenovaním španielskej chrípky. Jej pôvod nie je jasný, hovorí sa o fran­cúzskych kolóniách, Číne či USA. Prvýkrát sa pandémia naplno prejavila v marci 1918 vo vo­jenskom tréningovom zariadení v americkom Kansase, a onedlho už zúrila na európskych bo­jiskách. Kvôli udržaniu už aj tak ťažko skúša­nej morálky obyvateľstva v bojujúcich krajinách však cenzori prísne obmedzovali prvé zmienky o smrtiacej epidémii. Chorobu prvýkrát popísa­li médiá až v neutrálnom Španielsku, kde ne­bola taká silná cenzúra tlače ako v bojujúcich krajinách. Kým sa celosvetovo udomácnil ná­zov španielska chrípka, ľudia si ju pomenovali po svojom. V západnej Afrike ju volali brazílska chrípka, v Brazílii nemecká chrípka. Poliaci, vte­dy v krvavej vojne s Rusmi, ju nazvali boľševická choroba. Samotní Španieli vtedy chorobu volali neapolský vojak, nie však kvôli predsudkom voči Talianom. Tak sa volala vtedy populárna ope­retná pieseň, ktorá vraj bola rovnako chytľavá. Zaujímavé je, že aj v Španielsku už dnes použí­vajú pomenovanie španielska chrípka.

ŠTYRI VLNY

Porovnávať pandémiu, ktorá ničí svet v súčas­nosti, s tou spred sto rokov, je z úcty voči obetiam nezdvorilé. Španielska chrípka sa šírila neporov­nateľne rýchlejšie a agresívnejšie. Kým nový ko­ronavírus si za takmer rok vyžiadal „len“ niečo vyše milióna obetí, pri španielke to bolo minimál­ne 50-násobne viac. Aj priebeh bol oveľa rých­lejší. Nebolo neobvyklé, že chorí zomierali do 24 hodín po výskyte prvých príznakov, kým pri súčasnom koronavíruse sú to dlhé týždne. Isté pa­ralely však pri oboch pandémiách môžeme nájsť.

Španielska chrípka začala vystrájať na jar 1918. V lete sa mnohým zdalo, že choroba ustú­pila. Vrátila sa však na jeseň, s oveľa smrteľ­nejšími následkami. Aj vtedy platilo, že najťaž­šie boli v druhej vlne zasiahnuté regióny, ktoré  prvú vlnu zvládli o čosi lepšie. Mnohými kraji­nami sveta sa potom prehnali ešte tretia a štvr­tá vlna, posledné lokálne epidémie zaznamena­li v európskych krajinách v prvej polovici roka 1920. Potom sa smrteľný vírus zo života ľudstva vytratil – pravdepodobne pre kolektívnu imuni­tu, ktorú si ľudstvo stihlo vybudovať.

Keďže nový koronavírus sa v porovnaní so španielkou šíri oveľa pomalšie, určite sa nemô­žeme spoľahnúť na to, že sa stratí rovnako rých­lo ako vírus spred sto rokov. Vyzerá to tak, že bez výrazného prispenia vedcov z celého sveta tu s nami Covid-19 zostane ešte dlhý čas.

To však neznamená, že španielska chrípka nám nevie dať pár veľmi užitočných lekcií – a dokonca aj zachraňovať naše životy. Ľudstvo sa totiž v boji s vtedajšou pandémiou nesprávalo veľmi odlišne od tej súčasnej. A dnes už vieme posúdiť, čo prinieslo výsledky. Pomerne exaktné dáta pochádzajú od amerických epidemiológov. Kým predstavitelia mesta New York konali veľ­mi rýchlo, prísne opatrenia v susednej Filadel­fii zaviedli až ôsmy deň po vypuknutí epidémie v meste. To spôsobilo, že Filadelfia mala takmer dvojnásobok úmrtí na tisíc obyvateľov ako Veľké jablko. V St. Louis na stredozápade zas uvoľnili prísne opatrenia už po dvoch mesiacoch – druhá vlna bola v meste vražednejšia ako prvá.

POUČENIE Z KRÍZOVÉHO VÝVOJA

V Európe aj v Amerike sa rozšírili javy ako v sú­časnosti. Na oboch stranách dohárajúceho sveto­vého konfliktu sa začali šíriť konšpiračné teórie, že choroba je silná biologická zbraň protistrany. Ľudia utekali z miest do samoizolácie na vidiek. Vyskytli sa protesty proti zatvoreným prevádz­kam aj proti noseniu rúšok, na čo miestne au­tority zareagovali zavádzaním vysokých pokút za ich nenosenie.

Španielska chrípka bola naozaj celosvetovou pandémiou, ktorá sa dostala aj do najodľah­lejšieho kúta zeme. Devastačné škody narobila najmä v malých domorodých komunitách, ako sú Inuiti na Aljaške alebo obyvatelia Tichomoria. Na ostrove Samoa umrela na chorobu v priebe­hu šiestich týždňov štvrtina populácie. Naopak, na vedľajšom ostrove Americká Samoa, miestny guvernér zaviedol prísnu námornú blokádu, tak- že nezaznamenali ani jediné úmrtie.

Americká Samoa však bola v celom polynéz­skom priestore skôr výnimkou. Miestne kmene boli výrazne postihnuté. Tradičným zvykom tu totiž bývalo, že okolo smrteľnej postele náčel­níka sa zišla celá miestna „smotánka“ a načú­vala jeho posledným radám – spolu s jeho ví­rusmi. Španielska chrípka si vyžiadala desiatky mi­liónov životov. Väčšina ľudstva však prežila. Ako ukazujú tvrdé dáta, najväčšiu šancu vyhnúť sa smrti mali obyvatelia tých častí sveta, kde boli opatrenia proti šíreniu najdrastickejšie.

Foto: shutterstock

Novinky

Odoberajte newsletter

Odoberajte najnovšie informácie o našej ponuke do Vašej emailovej schránky.