Majú vedci ľudský mozog dokonale preskúmaný? 21. storočie prinieslo zásadné, nové znalosti o jeho funkciách. Vďaka novým technológiám máme mozog preskúmaný oveľa lepšie než dosiaľ, ale dokonale ešte nie. Už však vieme, ktoré časti mozgu čo robia a ktoré pri čom fungujú. To znamená, že napríklad môžeme popísať príčiny a dôsledky rôznych pocitov. Môžeme s pomerne veľkou pravdepodobnosťou určiť, ktorý mozog (človek) klamal a kradol a ktorý nie. So stopercentnou istotou môžeme zistiť, ktorá farba je vaša najobľúbenejšia bez toho, aby sme vám museli položiť príslušnú otázku. Všetky tieto zistenia sú nielen zaujímavé, ale majú tiež veľký význam pre liečbu psychiatrických a neurologických chorôb. V 21. storočí začali experti nielen intuitívne, ale už aj vedecky zisťovať, ako sú rôzne časti mozgu integrované, a je to oveľa zložitejšie, ako sme si mysleli.
Vďaka novým testom vieme oveľa podrobnejšie rozdeliť a špecifi kovať pojmy ako autizmus alebo ADHD.
Odborníci skúmajú, či má tento novodobý fenomén zásadný vplyv na vývoj detského mozgu. Je vedecky potvrdené, že učiť sa z papiera je pre mozog lepšie. Používa totiž pri ňom simultánne viacero ciest naraz, čo umožňuje tvorbu a zakódovanie makety. Je to fyzicky i evolučne prirodzenejšie. Pri čítaní z papiera pôsobí písmo opticky inak než na obrazovke, lepšie ho rozpoznávame a zapadáva tak lepšie do vzorov. Mozog „vidí“ písma ako fyzické predmety (nevie si ich pamätať inak), preto si ich pamätá lepšie, keď ich „drží“ v ruke. Sám sebe pri čítaní predvádza písanie. Navyše, posúvanie textu smerom zhora nadol – skrolovaním – je pre mozog neprirodzený spôsob čítania. Otáčanie stránok totiž „člení“ text do hmatateľných častí, čo pre mozog znamená rozdelenie informácií do uchopiteľnejších kusov na spracovanie.
Ako si teda vytvárame našu jedinečnú maketu v mozgu?
Počet nervových spojení a stále nových impulzov je impozantný. Neuróny jednotlivé akcie a skúsenosti doslova prepoja, čím sa vytvorí špecifická maketa. To ako bude táto maketa fungovať, závisí od toho, ako veľmi ju používame. Každý nový poznatok je pre mozog veľmi stimulujúci. Ten sa totiž učí kvôli jedinému – chce čo najviac zvýhodniť svojho majiteľa a priniesť mu slasť (biologickú, sexuálnu, intelektuálnu, kultúrnu či akúkoľvek inú). Na to potrebuje neustále porovnávať. Keď teda vidí niečo, čo už videl stokrát, nebude ho to zaujímať tak, ako niečo nové alebo niečo staré, zasadené do nového kontextu. Musí sa rozhodnúť, či je pre neho informácia dôležitá. Keď zistí, že áno, vyšliape sa nová trasa, vznikne nová predloha a mozog toho zase „vie viac“. Čím viac na niečo spomíname, tým lepšie to zakódujeme a tým menej to môžeme zabudnúť. V závislosti od toho sa postupne mení charakter pamäti – nepoužívané časti predlohy sú vymazané a prázdne medzery sú vyplnené novými informáciami a skúsenosťami. To je práve dôvod, prečo ľudia pomaly, nepatrne, ale neustále menia svoje spomienky. Medzery v pamäti totiž zaplňujú novšou predstavou, ktorú si nakoniec vytvorili.
Mierne zhoršenie kognitívnych funkcií je bežnou súčasťou starnutia. To, že pamäť už nie je taká, aká bývala, asi počujeme od každého seniora a často aj od mladších ľudí. Mozog je plne vyvinutý vo veku dvadsaťpäť rokov a odvtedy sa jeho schopnosti, vrátane pamäti, postupne zhoršujú – to je jednoducho fakt. Neznamená to však, že sa na to musíme nečinne pozerať a čakať, až sa naplní náš osud. Tak ako môžeme proti upadajúcej fyzickej kondícii bojovať v posilňovni, aj pamäť má svoje ihrisko, kam ju môžeme zobrať na tréning.
Mozog je sval, ktorý – ak ho budete priebežne trénovať – posilníte a výrazne tak zvyšujete šancu, že vás nezradí ani vo vyššom veku. Aj keď je vývoj ľudského mozgu ukončený približne v dvadsiatich piatich rokoch a potom sa jeho výkonnosť postupne zhoršuje, problémom s pamäťou sa dá v mnohých prípadoch vyhnúť práve pravidelným tréningom.
Učte sa nové veci, nikdy nie je neskoro vedieť pár slov z jazyka krajiny, kam sa chystáte na dovolenku. Skúste nosiť informácie v hlave a nespoliehať sa iba na zoznamy na lístočku a zápisky v diári. Nezanedbávajte ani svoje koníčky a fyzické aktivity. Odporúča sa pravidelný pohyb, najlepšie tanec alebo minimálne štvorkilometrové prechádzky. Trochu si potrápte hlavičky a namáhajte mozog, pretože ako povedal Mark Twain: „Sme tým, čo si pamätáme.“
Kávičkou k lepším výkonom
Fakt, že po káve vám to začne lepšie myslieť, ste už možno sami odhalili. Muži sa dokonca po šálke kávy preberú skôr než ženy. Zistili to vedci z Barcelonskej univerzity. Výskum ukázal, že vrchol mentálnych schopností prichádza u mužov do 10 minút po vypití kávy a zotrvá po dobu pol hodiny. Dámy, ktoré si dali svoje obľúbené ranné espresso, „naskočili“ o polhodinku neskôr, ale zato fungovali dlhšie. Dobrovoľníčky, ktoré sa zúčastnili na výskume, navyše brilantne vyriešili problém i po káve bez kofeínu.
Žuvačka pomáha myslieť
Výsledky niektorých výskumov sú veľmi zaujímavé: vyzerá to tak, že žuvačka nemusí byť určená len na znovunastolenie rovnováhy v ústach po jedle. Ľudia, ktorí žuvali vo chvíli, keď mali pred sebou zložitý problém, ho dokázali vyriešiť lepšie ako ľudia, ktorí nežuvali. Žuvanie podporuje koncentráciu i pamäť. Aktiváciou žuvacích svalov sa zvyšuje prietok krvi do mozgu, podporí sa „prebudenie“ oboch mozgových hemisfér, stratí sa pocit ospalosti alebo stresu.
