Ako predškoláci sa prvého dňa v škole väčšinou nevedeli dočkať. Rátali dni a vypadnuté zuby, lebo správny prvák má byť štrbavý. Od nadšenia z prvej triedy, keď každé slovo pani učiteľky brali, akoby bolo vytesané do kameňa, po rezignované „do školy sa neteším“, ktoré v najnovšom prieskume uviedla väčšina jedenásťročných slovenských školákov, neuplynulo ani celých päť rokov. Čo sa za ten čas stalo, že prišli o radosť aj všetku dôveru, ktorú cítili k učiteľom?
Slovenské školstvo čelí podľa dát zo štúdie HBSC (Health Behaviour in School-aged Children) z roku 2022, realizovanej pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie, alarmujúcej situácii. Tá totiž ukazuje, že nadšenie detí z prvých školských dní veľmi rýchlo opadá. Z 11-ročných dievčat sa v škole cíti dobre už len tretina (31 %) a s každým ďalším rokom tento počet klesá až na 17 %, pričom podobný trend je viditeľný aj u chlapcov. Podľa spomínaného prieskumu sa v škole páči iba každému piatemu školákovi vo veku 13 až 15 rokov. Ten zároveň odhalil, že viac ako polovica detí si myslí, že nemajú v škole ani jedného učiteľa, ktorému by mohli dôverovať.
ŠKOLA AKO STRESUJÚCE PROSTREDIE
Vzdelávací expert Juraj Hipš upozorňuje, že problém nie je vo vzdelávaní samotnom, ale v atmosfére, ktorá v školách panuje. „Je alarmujúce, že väčšine žiakov sa nepáči na mieste, kde trávia polovicu svojho dňa. Dostali sme sa, žiaľ, do stavu, keď deti školu nevnímajú ako priestor, kde môžu objavovať a skúmať svet, ale ako trest, ktorý im uložili dospelí,“ konštatuje. Dôraz na atmosféru v školách a spôsob vzdelávania je podľa neho obzvlášť dôležitý v kontexte novej generácie žiakov, ktorá vyrastá v odlišných podmienkach, než tomu bolo pred desiatkami rokov. Aj experti sa zhodujú, že dnešné deti sú iné a nemá význam zalamovať rukami a vzdychať „ale za našich čias…“. Tento aspekt zdôrazňuje aj docentka Ústavu psychológie zdravia a metodológie výskumu UPJŠ LF Ing. Lucia Bosáková, PhD., ktorá apeluje na potrebu prispôsobiť vzdelávanie dnešným deťom. „Je nevyhnutné porozumieť odlišnostiam dnešnej generácie a hľadať vhodnejšie a efektívnejšie stratégie vzdelávania a didaktickej práce,“ dodáva, pričom tieto jej slová podčiarkujú potrebu zmien, ktoré by mohli škole prinavrátiť jej pozitívny význam.
NA STARÉ JE POTREBNÉ ZABUDNÚŤ…
Jedným z dôvodov negatívneho vzťahu detí k škole môže byť aj tradičný systém výučby, ktorý už je pre potreby mladej generácie nevyhovujúci. Napriek tomu majú v učebných osnovách takmer presne to isté čo ich prarodičia pred rokom 1989 – memorovanie učiva namiesto rozvoja kreativity a zručností, tlak na výkon či nedostatok emocionálnej podpory, čo podľa psychologičky Lenky Jurčovej z online platformy k sebe.sk môže viesť k pocitom osamelosti a izolácie. „Dôvera je základom každého vzťahu a to platí aj pre vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi. Ak dieťa cíti, že jeho problémy sa neberú vážne, prestane sa otvárať a hľadá podporu inde – často mimo školy,“ upozorňuje. Tradičný vzdelávací systém okrem toho kladie dôraz na známky, testy a výsledky, čo u detí spôsobuje značný stres. Nehovoriac o tom, že vnímajú, že tam ich hodnotu určuje len to, aké výsledky dosahujú, a nie to, kým sú. „Výučba je často orientovaná na memorovanie a opakovanie, čo môže byť pre deti monotónne a neatraktívne. Chýbajú zážitkové aktivity, ktoré by deti motivovali a umožnili im rozvíjať ich kreativitu, kritické myslenie či tímovú spoluprácu,“ hovorí psychologička, podľa ktorej práve slabé vzťahy medzi spolužiakmi a učiteľmi, nedostatočné zvládanie stresu a chýbajúce prepojenie učiva so skutočným životom patria medzi hlavné faktory, prečo sa deti v škole necítia šťastné. Ony totiž potrebujú cítiť, že sú súčasťou prijímajúcej a podporujúcej komunity. „Ak škola nevytvára priestor na budovanie pozitívnych vzťahov, či už medzi spolužiakmi, alebo medzi učiteľmi a žiakmi, môže to viesť k pocitom odstrčenia a nepochopenia,“ vysvetľuje. Zároveň zdôrazňuje, že chýbajúce nástroje na zvládanie stresu a negatívnych emócií robia deti náchylnejšími na frustráciu a úzkosť. „Školy by sa mali viac zameriavať na emocionálny a sociálny rozvoj detí, vytváranie bezpečného prostredia a aktívne zapojenie detí do vzdelávacieho procesu,“ dodáva psychologička.
INOVATÍVNY PRÍSTUP: ŠKOLA, KDE JE ŽIAK NA PRVOM MIESTE
Pozitívnym príkladom, ako môžu školy meniť zaužívané postupy, je Základná škola na Ulici pionierov v Rožňave. Riaditeľka Erika Fábiánová, ktorej škola bola medzi prvými zapojenými do kurikulárnej reformy, zaviedla inovatívne metódy výučby, ktoré kladú dôraz na individuálny rozvoj detí a ich emocionálne potreby. „Naším cieľom je, aby žiak nebol len prijímateľom informácií, ale aktívnym účastníkom vzdelávacieho procesu. Učíme žiakov a nie učivo a dieťa je v centre pozornosti,“ vysvetľuje. Škola sa zameriava na zážitkové učenie, projektovú výučbu a skupinové aktivity. Dôležitú úlohu pri novom spôsobe vyučovania zohráva rôznorodosť metód a foriem výučby. „Napríklad máme zážitkové učenie, tematické vyučovanie, blokové vyučovanie, bádateľské aktivity, aktívne učenie, projektové vyučovanie, skupinovú prácu, outdoorové aktivity, brainstorming, pojmové mapovanie, problémové úlohy, skupinové či rovesnícke učenie, ktoré reflektujú individuálne potreby žiaka,“ opisuje.
EMÓCIE SÚ DÔLEŽITÉ
Jedným z úspešnejších projektov je aj zavedenie nového predmetu „kruh komunity“. Tento predmet pomáha deťom rozvíjať emocionálnu inteligenciu, komunikačné zručnosti a schopnosť zvládať stres. Každé ráno sa žiaci stretávajú v kruhu, kde môžu vyjadriť svoje pocity, podeliť sa o zážitky a navzájom sa podporovať. „Deti si uvedomujú, že nie sú samy so svojimi problémami. Tento priestor im umožňuje byť autentickými a vytvára pocit spolupatričnosti,“ opisuje novinku riaditeľka rožňavskej školy. Zároveň upozorňuje na problémy v súvislosti s rannými kruhmi v iných školách, ktoré sú najmä v tom, že učitelia na ranné kruhy nie sú odborne pripravení.
PRAKTICKÉ KROKY PRE ŠŤASTNÉ ŠKOLY
Slovenské školstvo práve prechádza zásadnými zmenami vďaka kurikulárnej reforme, ktorá môže zmeniť tradičné spôsoby výučby aj prístupy k žiakom a vytvoriť príjemnú atmosféru v škole, kde sa deti budú cítiť šťastné. Táto zmena umožňuje školám prispôsobiť vyučovanie individuálnym potrebám žiakov a zaradiť do vzdelávacieho programu nové zručnosti, ako sú kritické myslenie, environmentálna gramotnosť či emocionálna inteligencia. Ako hovorí generálna riaditeľka Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVaM) Romana Kanovská, „moderné vzdelávanie musí reagovať na potreby 21. storočia. Ak chceme, aby naše deti uspeli v digitálnom a dynamickom svete, musíme ich naučiť nielen fakty, ale aj zručnosti potrebné pre život“. Zároveň upozorňuje, že rok 2025 je pre školy rokom, keď môžu vytvoriť nový školský vzdelávací program, ktorý ponúka možnosť odkloniť sa od tradičného vzdelávania zameraného na memorovanie faktografických znalostí. Vytvorenie efektívneho školského vzdelávacieho programu môžu školy podporiť aj praktickým online kurzom, ktorý pripravila nezisková organizácia EDULAB v spolupráci s NIVaM-om. „Kurz ponúka detailný prehľad krokov potrebných na vytvorenie nového školského vzdelávacieho programu. Zameriavame sa na to, ako implementovať nové metódy, tematické vyučovanie a hodnotenie v praxi,“ vysvetľuje riaditeľ neziskovej organizácie EDULAB Ján Machaj. Kurz využíva skúsenosti škôl, ktoré už zmeny zaviedli, a poskytuje učiteľom nástroje na plánovanie a realizáciu vlastných programov. Účastníci sa naučia, ako zapojiť tím pedagógov, prepojiť vzdelávacie ciele s konkrétnymi aktivitami a efektívne hodnotiť pokrok žiakov. „Škola by nemala byť len miestom, kde sa deti učia učivo. Mala by byť miestom, kde sa deti učia byť samy sebou,“ je presvedčený Machaj.
foto: Unsplash
