Spravidla všetci vieme, že alergia znamená neprimeranú reakciu imunitného systému na bežné, inak neškodné látky v okolitom prostredí. Prečo však vaše dieťa reaguje práve na sezamové semienko, žitný chlieb či arašidy, prečo si nemôže pohladkať mačičku?
Pravdepodobnosť, že si so sebou ponesie toto ochorenie životom (hoci sa ešte neprejavilo), sa zvyšuje, pokiaľ alergiou už v rodine niekto trpí. Ak sa pozrieme na „zástupy“ alergikov okolo, určite nám nedá spať otázka: ako sme sa do tejto situácie vôbec dostali a ako z nej vyjsť von? Človek má pocit, že iné než alergické dieťa už v dnešnej dobe ani nie je… Je to zdanie, alebo pravdivá realita? Odpovedá alergiológ a imunológ MUDr. Radek Klubal
Alergikov pribúda a ich vek sa neustále znižuje – výnimkou nie je alergická reakcia či plne vyvinutá astma u dojčiat a malých detí. Prečo je to tak?
Áno, alergiou trpí stále viac ľudí, pribúdajú medzi nimi deti i dospelí, dokonca rastie počet alergikov aj medzi zvieratkami. Stále nie je jasné, prečo to tak je – dôvodov je mnoho. Zmeny v životnom prostredí (znečistenie, globálne otepľovanie), zmeny životného štýlu (migrácia a nedostatočná adaptácia na nové prostredie – iné klimatické pásma a časové posuny), stále viac času trávime v budovách, naša strava stratila prírodnú logiku (absolútne nerešpektuje skladbu potravín v závislosti od ročného obdobia, lokálnej dostupnosti a kvantity, o kvalite nehovoriac…). Zásadne sa tiež zmenila lekárska starostlivosť – kvôli antibiotikám a očkovacím látkam prestal fungovať „prírodný výber“, a tak geometrickým radom rastie počet detí s chybnou imunitou s každou novou generáciou. Niektoré lieky sú dokonca priamym generátorom alergie. Takmer každý v súčasnej generácii mal alergickú reakciu na antibiotiká, tí starší si môžu prečítať príbalový leták niektorého z liekov na tlak, cholesterol, kĺby – v každom sa spomína riziko alergie.
Prispieva k väčšej odolnosti alebo, naopak, zvýšenej citlivosti detí, či matka dojčí, či nedojčí?
Materské mlieko a dojčenie sú nielen o výžive a sociálnej väzbe, ale, ako správne naznačujete, majú aj význam pre formovanie imunitného systému dojčaťa. Materské mlieko obsahuje veľké množstvo imunomodulačných látok, ktoré nemajú len pasívny účinok, ako sa donedávna myslelo. Množstvo týchto látok sprostredkúva komunikáciu medzi skúseným imunitným systémom matky a naivnou imunitou dieťaťa. Imunitný systém dieťaťa sa tak s určitým predstihom formuje a adaptuje na prostredie, v ktorom dieťa žije s matkou. Je otázkou, nakoľko sú dnešné matky zdravé a dokážu tak optimálne ladiť imunitu dojčaťa – pribúda detí, ktoré majú, naopak, pri dojčení zdravotné problémy, a preto sú odkázané na umelo vyrobené náhrady (ktoré, samozrejme, nadštandardne splnia kritériá výživovej kvality a čiastočne i pasívnej imunizácie). V tomto prípade však menej znamená viac…
Hovorí sa, že niektorí zo svojich alergií „vyrastú“ – čo je na tom pravdy a čomu to možno pričítať? Ako si vysvetliť, ak nikto z rodiny nie je alergikom (teda tam nie je genetická záťaž), ale dieťa je alergické?
Imunitný systém dieťaťa sa formuje v tehotenstve (po narodení sa u detí ukáže všeobecná kvalita imunity) a niekoľko nasledujúcich rokov. Deti, ktoré majú významne zníženú imunitu, sú často choré a závislé od opakovaného užívania antibiotík (napríklad IgA deficit, trvalý alebo prechodný: ide o zníženú prítomnosť protilátky – imunoglobulínu A – na slizničnom povrchu). Ich imunitný systém je i viacej náchylný na alergie.
Potom existuje veľká skupina detí, ktoré nie sú tak často závislé od antibiotík, napriek tomu alergiami trpia. U týchto detí v ordinácii hovorím o popletenom imunitnom systéme, reagujúcim na veci v našom okolí, na ktoré nemá reagovať. Je tu zjavné zrenie imunitného systému: najčastejším alergickým prejavom krátko po narodení býva ekzém (seboroický a/lebo atopický), najčastejším alergénom bielkovina kravského mlieka, vaječný bielok a lepok. Tento stav trvá do 2 až 4 rokov; medzi druhým a štvrtým rokom ustupujú ekzémové prejavy a začínajú sa slizničné alergie typu alergickej nádchy, zápalu spojoviek a astmy, miznú potravinové alergie a nastupujú takzvané vzdušné alergény ako pele, roztoče, srsť zvierat alebo plesne. Konštitúcia imunitného systému je daná geneticky. Myslím však, že jasných, geneticky podmienených chýb, predurčujúcich novorodenca k alergii, nie je veľa. Preto sa domnievam, že najdôležitejším faktorom v pozadí nárastu alergií v ľudskej populácii je zlé formovanie naivného imunitného systému dieťaťa. Týmto je možné vysvetliť prítomnosť alergie u dieťaťa v rodine nealergikov.
Pokiaľ je dieťa alergické na pele, je pravdepodobné, že takto bude reagovať i na lúčny med (či iné druhy medu), propolis alebo materskú kašičku?
Med skutočne obsahuje spomínané peľové zrnká, preto alergik môže na med či produkty z medu reagovať alergicky. Podľa typu peľovej alergie (peľ tráv, peľ paliny a podobne) je určitá selekcia pri mede možná. Opačne sa však môže med použiť i na liečbu alergie. Tak ako sa u lekára-alergiológa podávajú vakcíny z peľov, ktoré spôsobili alergiu, aby sa navodila tolerancia, dá sa obdobne miesto vakcíny použiť med ako zdroj peľového alergénu. Veľmi to však neodporúčam, koncentrácia i zloženie peľov sa v mede prirodzene líšia, nemožno tak dosiahnuť kontrolované dávkovanie alergénu, ako je to pri priemyselne vyrábaných liekoch či vakcínach.
Pokiaľ má vaše dieťa potravinovú alergiu, je potrebné mu vysvetliť, že ochutnávanie desiat od spolužiakov nie je bezpečné! Vždy mu pripravte vlastnú pochúťku z „overených“ potravín… Dôležitý je aj dohovor so školskou jedálňou ohľadne skladby jedálneho lístka, aby nedošlo k alergickej reakcii, či dokonca anafylaktickému šoku (prudkej reakcii organizmu, pri ktorej je ohrozený život). Informujte učiteľov o tom, ako postupovať pri problémoch a ktoré lieky dieťa pravidelne užíva…
Spravidla ide ruka v ruke u dieťaťa-alergika aj recidivujúce respiračné ochorenie, alebo tu nutne nemusí byť súvislosť? Ako napríklad rodičia rozlíšia, či ide o sennú (alergickú) nádchu, či o jednoduché nachladnutie?
Alergia a infekcia k sebe, bohužiaľ, patria. Jednak samotná alergia je „popletený” imunitný systém, teda i nezorganizovane náchylný na infekciu. Na druhej strane alergie spôsobujú podráždenie slizníc, tým narúšajú prirodzenú bariéru (obranu) a opäť vzniká náchylnosť na infekcie. Alergický terén sa, samozrejme, následne infekcie aj horšie zbavuje, preto početné infekcie chronizujú. A chronický zápal slizníc alebo pokožky je precitlivený, teda vnímavejší k alergénom. Vzniká tak „začarovaný kruh“ … Rozdiel medzi infekciou a alergiou sa dá určiť napríklad podľa ročného obdobia („nachladnutie“ každý marec). Najjednoduchšie je skúsiť lieky na alergiu, takzvané antihistaminiká – podľa efektu do 6 hodín sa odkryje podiel alergickej zložky.
Môžete, prosím, dať rodičom radu, ako „prežiť“ jar s alergickým dieťaťom v pohode a bez výrazných problémov?
Nebyť pasívnym rodičom, vybrať si správneho lekára a s ním dobre spolupracovať. Treba eliminovať alergény zo svojho prostredia, ktoré sa dajú eliminovať, predvídať začiatok alergickej sezóny a včas nasadiť „bezpečné“ antihistaminiká. Tým predídeme akútnemu zhoršeniu pri nástupe peľového obdobia a máme tak stav dieťaťa i v priebehu „nebezpečnej“ sezóny pod kontrolou.
foto: Unsplash
