Zo všetkých párov, ktoré sa v priebehu predminulého roka postavili pred rozvodový súd na Slovensku, mala maloleté potomstvo viac ako polovica… Odborníci z americkej Baylor University pritom pred časom prišli s výsledkami výskumu, podľa ktorého deti, ktoré vyrastali s rozvedenými rodičmi, majú v dospelosti nižšiu hladinu oxytocínu – teda takzvaného hormónu lásky, ako tie, ktorých rodičia žijú spolu. Znamená to podľa psychologičky Mgr. Karolíny Kollárovej z platformy ksebe.sk, že sa nedá rozviesť bez trvalých následkov na deťoch?
Podľa štatistík sa dnes mnohé manželstvá končia po minimálnych konfliktoch, dieťa teda nie je svedkom hádok ani sporov, naopak, vníma, že sú normálnou fungujúcou rodinou. Ako v takom prípade prežíva rozchod rodičov?
V niektorých oblastiach je preň náročnejší, ako keď sú prítomné hádky. Rodina totiž predstavuje pre dieťa základný pilier bezpečia a istoty. Len čo sa naruší, dieťa môže prežívať stratu, opustenie, neistotu, aj napriek tomu, že dospelí budú mať pocit, že všetko zvládajú. Nedostatok zjavných dôvodov na rozchod môže viesť k zmätku a pocitu nespravodlivosti. Dieťa môže hľadať vlastné vysvetlenia, často spojené s pocitmi viny, a pýtať sa, či neurobilo niečo zlé ono. Preto je dôležité, aby rodičia boli k dieťaťu úprimní a otvorení v súvislosti s tým, čo sa medzi nimi deje. Mali by mu vysvetliť, že ich rozchod nie je jeho vina a že ho stále milujú. Mali by mu poskytnúť priestor na vyjadrenie jeho emócií a uistiť ho, že jeho pocity sú normálne. Dieťa totiž môže prežívať smútok, hnev, úzkosť a osamelosť.
Aké riešenie je preň najlepšie potom? Existuje vôbec také?
Každé dieťa je individuálne a závisí to od veku, jeho potrieb aj od vzťahu s rodičmi. Psychologické výskumy zdôrazňujú, že pre zdravý vývin dieťaťa je kľúčová stabilita, predvídateľnosť a pocit bezpečia.
Zároveň sa zdôrazňuje dôležitosť pokračovania kontaktu s oboma rodičmi. Hovorí to v prospech striedavej starostlivosti ako najvhodnejšieho riešenia?
Aj striedavá starostlivosť vie tieto potreby naplniť, pokiaľ je medzi rodičmi dobrá spolupráca, nie sú prítomné osobné konflikty a rešpektuje sa názor dieťaťa.
„Dieťa, ktoré zažíva opustenie, prežíva stratu bezpečia a istoty, čo vedie k pocitom neistoty a strachu z budúcnosti.“
Niektorí psychológovia sa však netaja názorom, že je to riešenie skôr pre rodičov ako pre deti s tým, že kým rodičom zostáva všetko, čo chceli, deti strácajú nielen rodinu, ale aj domov…
Je dôležité uvedomiť si, že striedavá starostlivosť nie je univerzálne riešenie pre každú rodinu a dieťa. Deti totiž vnímajú rozvod rodičov a následné zmeny v ich živote veľmi individuálne, a preto je potrebné brať do úvahy ich špecifické potreby a pocity. Striedavá starostlivosť môže naozaj pre deti znamenať neustále presúvanie medzi dvoma rôznymi prostrediami, s odlišnými pravidlami a zvyklosťami. To môže narušiť ich pocit domova a stability, pritom potrebujú presný opak, aby sa cítili bezpečne a aby sa mohli sústrediť na svoj vývin. Preto je v niektorých prípadoch vhodnejšia výlučná starostlivosť jedného z rodičov s rozsiahlym stykom s druhým rodičom, alebo iné flexibilné modely starostlivosti, ktoré sa prispôsobujú potrebám dieťaťa.
Ako je to v prípade, ak k rozpadu manželstva dôjde z dôvodu domáceho násilia či neliečenej závislosti jedného z partnerov? Aj v týchto prípadoch sa stáva, že žiadajú o výlučnú alebo aspoň striedavú starostlivosť obaja vrátane problematického partnera. Ak ide o majetného človeka, často sa mu vyhovie. Čo zažíva dieťa, ktoré nechce byť s takýmto rodičom, ale súd trvá na stretávaní sa s ním alebo dokonca na zverení do jeho starostlivosti?
Dieťa, ktoré je nútené stretávať sa s násilným alebo so zanedbávajúcim rodičom, zažíva chronický stres a úzkosť, pričom tento stav môže u neho viesť k rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy, depresií, úzkostných porúch a iných psychických problémov. Môže sa cítiť bezmocné, zradené a nepochopené. Takéto správanie rodiča totiž narúša základnú dôveru dieťaťa v bezpečné vzťahy, čo môže mať dlhodobé následky na jeho emocionálny vývin a schopnosť vytvárať zdravé vzťahy v budúcnosti.
„Obaja rodičia majú v rámci vývinu dieťaťa nezastupiteľné miesto.“
Čo sa v jeho duši deje, keď dôjde k opačnému prípadu a jeden rodič oň prestane mať úplne záujem a jednoducho z jeho života odíde?
Aj opustenie dieťaťa, či už matkou, alebo otcom, predstavuje hlbokú traumu, ktorá má zásadný dosah na jeho psychický vývin a budúcnosť. Dieťa, ktoré zažíva opustenie, prežíva stratu bezpečia a istoty, čo vedie k pocitom neistoty a strachu z budúcnosti. Tento pocit straty môže ovplyvniť schopnosť dôverovať ostatným a nadväzovať zdravé vzťahy. Zároveň môže viesť k nízkemu sebavedomiu a sebaúcte, dieťa sa môže cítiť nemilované a nehodné lásky, čo ovplyvňuje jeho schopnosť vytvárať si pozitívny sebaobraz. Dôsledky opustenia sa môžu prejaviť aj v dospelosti, najmä v oblasti vytvárania a udržiavania zdravých vzťahov, čo ovplyvňuje jeho partnerský a sociálny život.
Je rozdiel, či dieťa takto stratí otca alebo mamu?
Na to nie je možné jednoznačne odpovedať. Obaja rodičia majú v rámci vývinu dieťaťa nezastupiteľné miesto.
Už ste naznačili, že rozvod rodičov môže mať pre dieťa následky aj v jeho dospelosti. To dosvedčuje aj nedávna štúdia, podľa ktorej deti z rozvedených rodín majú väčšie riziko, že aj ich manželstvo sa raz takisto skončí rozvodom. Znamená to, že reakcie na problémy vo vzťahu dedíme?
Ak dieťa vyrastá v prostredí, kde je jeho bezpečná vzťahová väzba narušená, môže mať v dospelosti aj samo ťažkosti pri vytváraní stabilných a bezpečných vzťahov. Tieto následky však nie sú nevyhnutné. Vďaka psychoterapii je možné pracovať na obnove bezpečnej vzťahovej väzby a získať korektívne skúsenosti, ktoré pomáhajú pri budovaní zdravých vzťahov.
Foto: Unsplash
