Reumatoidná artritída a astma. To sú diagnózy, ktoré dokážu potrápiť samé osebe, nieto ešte v kombinácii. Aj s nimi sa však dá viesť plnohodnotný aktívny život, v ktorom nechýba pohyb.
Anka Horváthová je vyštudovaná farmaceutická laborantka. Je mamou 6-ročného Dávidka a spolu s manželom vedú aktívny život plný pohybu. Pred rokmi však sympatickej farmaceutke do života vstúpila veľmi nepríjemná diagnóza – reumatoidná artritída. Pre milovníčku aerobiku bol zrazu problém udržať v ruke čajovú lyžičku či namaľovať si mihalnice maskarou. Anka bez zaváhania hovorí, že pre ňu boli pôrodné bolesti oproti tým reumatickým malina…
Dvadsať rokov v pohybe
„Cvičiť som začala, lebo som mala nadváhu,“ začína svoje rozprávanie sympatická blondínka, ktorej by ste vôbec netipovali pár rokov pred štyridsiatkou. „Moje maximum bolo 87 kíl. Šla som do maturitného ročníka, tak som si povedala, že s tým niečo idem robiť. Začalo sa to tým, že som prešla na delenú stravu, zmenila som svoju životosprávu. Odvtedy sa držím približne na rovnakej váhe.“ Vtedy si Anka zamilovala dynamické cvičenia, najmä aerobik. Vďaka pestrej vyváženej strave a pohybu pribrala v tehotenstve len štyri kilá. „O mojom tehotenstve vedela ako prvá moja trénerka Lea Grančič, ktorej som volala s tým, čo môžem cvičiť,“ smeje sa. Hoci sme sa s Ankou stretli v prevádzke rýchleho občerstvenia, namiesto hamburgera si dala čaj a malú sladkosť z ovsených vločiek. A prišla po bežeckom tréningu.
Krutá diagnóza
Odvtedy Anka aktívne cvičí aj popri materstve aspoň štyrikrát týždenne. V jej živote však bolo obdobie, kedy sa nevedela ani postaviť, sadnúť si, budila sa v nesmiernych bolestiach a nevedela, čo bude ďalej… „Mala som čerstvých 25 rokov. Žila som s partnerom v spoločnej domácnosti, onedlho ma čakala svadba. Zrazu ma začali pobolievať kĺby. Najprv palce na nohách, potom kolená… Trvalo to asi dva mesiace, až som dostala také bolesti, že som ráno nevedela vstať z postele. Obmedzila som cvičenie, dala som sa vyšetriť u ortopéda. Všetko bolo v poriadku, nič mi nezistili,“ spomína.
Ankin stav sa však zhoršoval, mala problém aj s drobnými pohybmi rúk a prstov, nevedela uchopiť malé predmety. „Keď som sa dlhšie nehýbala, stuhlo mi svalstvo aj kĺby a mala som strašné bolesti. Po tvári sa mi kotúľali slzy od toho, ako veľmi ma všetko bolelo.“ Po vyšetrení reumatológom Anke zistili zápal v tele, ani protizápalové lieky a analgetiká však v ďalšom období nezaberali. Až sa dostala do Národného ústavu reumatických chorôb (NÚRCH) v Piešťanoch. „Sú rôzne formy reumatoidnej artritídy a niekedy trvá určiť tú správnu diagnózu. Tá moja znie séropozitívna reumatoidná artritída. Vedela som, že jediné lieky, ktoré mi môžu nasadiť, sú kortikoidy, imunosupresíva, lieky na potlačenie bolesti a zápalu, ale samotnú príčinu liečiť nevedia.“
Odvážny krok
Príčina vzniku reumatoidnej artritídy dodnes nie je odhalená. Ide o zápalové autoimunitné ochorenie, ktoré zväčša vedie k invalidite. Anka vedela, aká je prognóza, síce nejasná, ale nie dobrá. Klasickú liečbu odmietla a rozhodla sa pre liečbu biologickú. „Je to veľmi drahá liečba, ktorú na Slovensku schvália len pacientovi, ktorý už vyčerpal všetky dostupné možnosti klasickej liečby. Aj to len na určité obdobie. Mňa vtedy liečil prof. MUDr. Ivan Rybár, PhD. a dal mi možnosť zapojiť sa do klinickej štúdie. Rozhodla som sa ponuku prijať.“ Anka sa tak zapojila do výskumu, v ktorom vopred nebolo jasné, či jej bude podaná účinná látka alebo placebo. „Aj s tým rizikom som šla do toho. Mne sa vtedy zrútil svet, nemohla som cvičiť. Zmohla som sa len na plávanie a rehabilitačné cvičenia. Hýbať som sa však musela. Hneď ako som sa prestala hýbať, stuhla som a mala som obrovské bolesti. Rána boli najhoršie…“
Anka mala šťastie a v rámci štúdie jej bola podávaná biologická liečba. „Hneď po prvej dávke som vedela, že som dostala účinnú látku. Bolo mi oveľa lepšie.“ Problémom tejto liečby však je, že nezaberie každému, niekomu vyrieši problémy dlhodobo, niekomu vôbec. Anka mala šťastie. V rámci štúdie jej liek podávali päť rokov. Potom sa rozhodla liečbu ukončiť a až dodnes, teda ďalších osem rokov, funguje bez liečby. „Mala som pocit, že som ok a chcela som ukončiť liečbu. Medzitým sa mi rozpadol prvý vzťah a našla som svoju osudovú lásku. Postupne, opatrne som sa vrátila späť k športu aj k môjmu milovanému aerobiku. Pravidelne chodím na kontroly k reumatológovi a bolesti nemám. Iba keď sa viac namáham, napríklad umývam okná, zvyknú ma bolievať malé kĺbiky na prstoch, zápästia. Sú dni, keď mám skrátka len unavené ruky,“ hovorí. „Mala som bezproblémové tehotenstvo aj pôrod, všetko bolo ok. Keď som mala reumatické bolesti, hovorila som si, že vari ani pôrod tak veľmi nebolí. A mala som pravdu…“
Bežkyňa
Hoci pred behom, najmä na tvrdom povrchu, mnohí odborníci varujú, Anka sa mu začala venovať aj napriek svojej diagnóze. Že otrasy nie sú pre kĺby nič dobré, to vie hádam každý. Anka si napriek tomu ide za svojím snom a chce odbehnúť polmaratón na kvalifikovanej trati. Na asfalte. „K behu ma priviedlo moje dieťa. On je ranostaj a keď sa zobudil ráno o šiestej a mne fitko otvárali o ôsmej, povedala som si, čo budem robiť? Tak som nachystala raňajky, o siedmej som vybehla a za hodinu som bola naspäť. Potom som mala celý deň pred sebou.“ K behu ju motivovala aj komunita iRun na facebooku, kde bežci amatéri zdieľajú svoje výsledky, tréningy, pokroky… „Mám veľmi rada stretnutia s priateľmi. Cez iRun som spoznala veľa ľudí, chodíme spolu behať, stretávame sa. Môj cieľ je odbehnúť v kuse polmaratón. Chcela by som to skúsiť na jar v Bratislave.“
Ďalšia diagnóza
Minulú zimu Anka zistila, že sa jej pri behu zle dýcha. Pripisovala to chladnému počasiu, no vyšetrenia odhalili pravú príčinu – astmu. Je to chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest, prejavuje sa záchvatmi dýchavičnosti, ale aj suchým dráždivým kašľom. „Lekárka mi povedala, že aj astmatici športujú. Keď sa mi zle dýcha, spomalím pri behu tempo a sama už viem, ako mám ísť, aby som to udýchala. V teplejšom počasí problémy nemám.“ Anka vie, že bez pohybu žiť nedokáže. Športuje už príliš dlho a aktívny oddych považuje za skvelú psychohygienu. „Denne stretávam pri práci v lekárni ľudí s problémami. Mám rada svoju prácu, ale potrebujem sa vyventilovať. Milujem svoju rodinu, urobím pre ňu všetko, ale zariadim si to tak, aby som mohla na dve hodiny odísť. Nemusí to byť každý deň, no minimálne štyrikrát do týždňa určite. V lete so mnou chodí syn na bicykli a ja behám. On mi robí tempo,“ smeje sa. „Keď som začala mať problémy s kĺbmi, bola som zúfalá. Moja psychika bola na bode mrazu. Robila som všetko pre to, aby mi bolo dobre a nemusela som brať lieky. Vedela som totiž, čo liečba znamená. Vyhľadala som homeopata, šla som na akupunktúru, nakupovala som zdravé potraviny. Viem, že mi päť rokov dávali biologickú liečbu a je to svinstvo, ale nechcela som byť na liekoch celý život,“ dodáva sympatická lekárnička, pre ktorú hýbať sa znamená žiť.
foto: Unsplash
