Väčšina z nás pozná ten špecifický pocit, zmes radostného očakávania, zvedavosti aj úzkosti z neistoty. Podobné pocity prežívame, odhodlávajúc sa na väčšie zmeny v našom živote. Vyváženosť pocitov radosti s obavami motivuje, a zároveň zabezpečí, že ostaneme ostražití, a na zmenu sa dobre pripravíme. Ak sa však strach vymkne spod kontroly, zmena sa stáva obávaným nepriateľom a my ostávame v situácii, v ktorej sme nespokojní, nešťastní alebo nenaplnení.
Prečo sa vyhýbame zmene?
Miestami radšej zatneme päste, a z toho, čo nám prekáža, spravíme maličkosť alebo upadneme do rezignácie. Miestami zažívame chvíle odhodlania – vtedy máme chuť zmeniť všetko k lepšiemu. No potom to odložíme hovoriac, že ešte neprišla „tá správna chvíľa”. Existuje taká vôbec?
Mám strach…
Strach zo straty bezpečia, istoty a obavy z nepredvídateľnosti máme v sebe už evolučne dané. Preto si občas tak užívame pohodlie stereotypu a rutiny. Teplo a pohoda komfortnej zóny však môžu byť draho vykúpené nudou či premrhaním nášho potenciálu. Komfort a rozvoj sa totiž zvyčajne nekamarátia. Ak strach z neznámeho, zo straty bezpečia, stojí v ceste nášmu snu, odzbrojme ho! Inšpirujte sa nasledovnými trikmi:
- Tešte sa na zmenu! Ozajstné zbavenie sa strachu prichádza len so zmenou postoja, zmenou spôsobu rozmýšľania o sebe, o svojich schopnostiach a danostiach. Čo keby sme sa zmeny nebáli, ale naopak, tešili sa na ňu? Nájdite si v nej čo najviac dôvodov, prečo je pre vás dobrá, spomeňte si na situácie, keď ste už niečo podobné zvládli, a pripomeňte si, aké vlastnosti a schopnosti vám v tom môžu pomôcť. Ak to ide ťažko, pobavte sa o tom s blízkou osobou, ktorej dôverujete, a ktorá vás pozná.
- Pripravte sa na katastrofu. Z mnohých z nás sa – stojac pred zmenou – stávajú autori scenárov katastrofických filmov. Je dôležité zastaviť smršť myšlienok na to, čo všetko sa môže pokaziť, a kriticky sa nad nimi zamyslieť. Povedzte si STOP a položte si otázku: Čo najhoršie sa môže stať? JE to vôbec také hrozné? Ako by som takú situáciu mohol zvládnuť? Dôkladná príprava na rôzne alternatívy nám dodá pocit istoty, ktorý v období zmeny tak potrebujeme.
- Niektoré veci je lepšie stratiť. Výskumy ľudského rozhodovania ukázali, že často zmenu odmietame aj preto, že nechceme, aby všetko, čo sme do seba doposiaľ investovali, nevyšlo navnivoč. Bojíme sa priznať si, že doterajšie úsilie by bolo premrhané. A tak vytrváme vo vzťahoch, v bytoch, v zamestnaniach či pri zvykoch, ktoré nás už stoja oveľa viac, než nám dávajú. A pritom strata samotná môže byť pre nás, paradoxne, veľkým ziskom – môže nás posunúť vpred a byť životnou lekciou, ako sa rozhodovať lepšie. Zoberte si papier a pero a pozrite sa na vašu situáciu z nadhľadu. Čo som do nej investoval a investujem? Čo dostávam naspäť? Vyhovuje mi to takto? Ak sa rozhodnem pre zmenu, čo stratím? Čo, naopak, získam?
- Je to len buď – alebo? Stojac pred dvoma voľbami často zapíname čierno-biele videnie. Je to buď – alebo. A pritom ani jedna z dvoch alternatív sa nám nepáči na sto percent. Alebo ostanem, alebo odídem. Buď zostanem zamestnaná, alebo začnem podnikať. Buď budem mať deti, alebo kariéru. Kúzlo spočíva v uvedomení si, že to nemusí byť len jedna z týchto dvoch možností, a že ideálna voľba existuje! Vytvorte si alternatívu, ktorá spája čo najviac výhod možností A a B, a pritom eliminuje ich nevýhody. Ako sa vám páči? Čo pri predstave, že ste sa takto rozhodli, prežívate? Čo vám takáto alternatíva prinesie? Nebojte sa ísť ďalej a vypustiť svoju predstavivosť. Existuje ešte nejaká, úplne iná možnosť? Aká je? Čo vám prinesie? Pokojne pracujte s priestorom, symbolmi či metaforami. Po takejto hravej analýze budete prekvapení, aké sú vaše túžby zrazu jasné.
Zmena je proces
Nezabúdajme, že zmena je proces a má istý „životný cyklus”. Je naivné myslieť si, že sa zmeníme hneď po tom, ako odhalíme prekážku a rozhodneme sa zmeniť. Už samotné uvedomenie si, že zmenu chcem a potrebujem, stojí energiu a odhodlanie. V štádiu uvažovania ešte ani nie sme pripravení k akcii a je dôležité neunáhliť sa. Na začiatku venujme dostatok času vytvoreniu konkrétnej, motivujúcej, no dosiahnuteľnej vízie. Kde sa teraz nachádzam? Žijem tým, čo je pre mňa dôležité? Ako chcem, aby môj život vyzeral? Čo je môj cieľ? Čo očakávam, že sa stane, ak ho dosiahnem?
Plánovanie zmeny je štádium, v ktorom sa pripravujeme na zmenu i život po nej. Vyžaduje podporu okolia a prispôsobenie si prostredia.
Ak ste sa teda rozhodli napríklad schudnúť a cvičiť, je dobré zabezpečiť, aby ste vo svojom rozhodnutí vytrvali, a napríklad zbaviť sa sladkostí a nezdravých dobrôt v domácnosti, obklopiť sa ľuďmi, ktorí športujú, alebo napríklad si obuť namiesto lodičiek do práce tenisky a vybrať sa aspoň istý úsek pešo.
Realizácia zmeny by mala vždy prebiehať v menších, realizovateľných krokoch. Vďaka nim nielen hneď vidíme, ako sa nám darí, ale slúžia aj ako „ochutnávka” toho, aký bude život po zmene. Môžeme tak neustále upravovať svoje akcie podľa toho, či nám prinášajú želaný účinok. Nezabudnite – každý malý úspech treba osláviť! Užite si to zakaždým, keď sa vám podarí priblížiť sa k cieľu (napr. dostať pozvanie na pohovor, vyjsť si na rande, schudnúť kilo), a snažte sa rozobrať, vďaka čomu sa vám to podarilo. Tým upevníte to, čo robíte dobre, a budete z toho môcť neskôr čerpať v podobnej situácii.
A nakoniec, nevzdávajme sa, keď v ceste za zmenou zakopneme a vrátime sa späť do zóny komfortu a k zaužívaným zvykom. Pokrok sa nedeje lineárne, chyby sú prirodzeným prejavom toho, že skúšame niečo, čo sme ešte nerobili. Chyby nerobí len ten, kto nič nerobí. A kto neurobí nič, nič ani nezmení.
foto: Unsplash
