Pád z výšky je vždy nebezpečný. Jeho následky sa líšia predovšetkým podľa toho, či padáme voľne, alebo sme pripútaní k lanu (napríklad počas práce na výškových budovách). Stále ešte pri jarnom upratovaní umývate okná tak, že vyklonené balansujete na parapete?
„Začnime pádom s lanom. Za bezpečný pád sa považuje ten, ktorý má faktor do hodnoty 1, čo znamená, že výška pádu je menšia alebo sa rovná dĺžke lana. Kotviaci bod je teda vždy NAD istenou osobou, a to čím vyššie, tým lepšie – čím dlhšie lano je použité, tým viac môže byť pružné a pád tak zmierniť. Súčasne je veľmi dôležité použitie kvalitného postroja (uviazania),“ hovorí vedúci operačného strediska Zdravotníckej záchrannej služby. „Zásadný význam hrá pružnosť lana, typ použitého postroja a z neho vyplývajúca poloha tela v okamihu zachytenia i ďalšie faktory,“ spresňuje lekár. Ďalej záleží na tom, z akej výšky človek padá a aké dlhé je lano, ktoré pád zachytí. Vraví sa tomu pádový faktor. Zásadný význam hrá aj pružnosť lana, typ použitého postroja a z neho vyplývajúca poloha tela vo chvíli zachytenia. – Opakuje sa vlastne to, čo už povedal doktor… V neposlednom rade hrajú úlohu i ďalšie faktory, napríklad použitie pádovej brzdy či tlmiča pádu.
Čo nám hrozí, keď padáme na lane? Keď si odmyslíme prípadný náraz na prekážku, pôsobia na telo pri zachytení pádu predovšetkým deceleračné (zotrvačné) sily. Môže pritom dôjsť k poškodeniu, pomliaždeniu až roztrhnutiu vnútorných orgánov, vzniku závažného vnútorného krvácania, zlomeninám kostí a pod.
Pád z výšky je definovaný ako pád, ktorý dosahuje vzdialenosť najmenej 1,5 metra. Výškový rozdiel medzi miestom, kde môže dôjsť k pádu, a nižšou úrovňou s dostatočnou šírkou a odolnosťou na zastavenie pádu, sa nazýva výška pádu. Pádom z výšky sa tiež nazýva prepadnutie povrchom, ktorý nie je dostatočne únosný, alebo potopenie do tekutiny či sypkého materiálu.
Pozor na slučku!
Podľa slov lekárov je veľmi dôležité správne a kvalitné zabezpečenie. Obyčajná slučka z lana alebo dokonca šnúry na bielizeň môže byť pri páde príčinou smrteľných komplikácií. Nemusí pritom ani dôjsť k žiadnemu dramatickému pádu, stačí skĺznuť po šikmej streche. Následné zavesenie vedie k obmedzeniu dýchania a žilového návratu (dochádza k bezvedomiu, srdcovým arytmiám a ďalším komplikáciám. „Tam, kde hrozí nebezpečenstvo pádu z výšky, je teda celkom nesprávne používať nielen tieto improvizácie, ale i jednoduché sedacie postroje – telo sa pri zachytení pádu v jednom bode doslova zlomí so všetkými dôsledkami, ktoré sú spravidla smrtiace,“ vysvetľuje záchranár.
Zatiaľ čo s kvalitnou výbavou možno prežiť i veľmi dramaticky vyzerajúci pád bez zásadných následkov, v domácich podmienkach často vídané improvizované istenie, napríklad použitie samotnej slučky lana okolo hrudníka, je úplne nevhodné a životu nebezpečné.
Najväčším bláznovstvom je spoliehanie sa na to, že padajúci sa pri páde niečoho chytí a rozhojdá sa ako James Bond. To je možné len vo filme. V reáli väčšina z nás nemá šancu zadržať rukami pád svojho tela ani z výšky niekoľkých centimetrov. Schválne sa niekedy v telocvični skúste zavesiť na ribstol, pustiť sa jednej priečky a chytiť sa ďalšej…
Na ležiacom nič nepoznáme
Na postihnutom v bezvedomí nemusí byť na prvý pohľad vidieť žiadne zjavné známky pádu. Odhad príčiny bezvedomia väčšinou vyplýva zo súvislostí. Z toho vychádza i výpočet život zachraňujúcich úkonov, ktoré sú celkom štandardné: overenie stavu vedomia a dýchania, v prípade potreby uvoľnenie dýchacích ciest, eventuálne začatie resuscitácie. „Snažíme sa, aby metodika prvej pomoci bola vždy rovnaká – to znamená kontrola vedomia a najmä dýchania, prípadne vykonanie úkonov na ich obnovu. Všeobecne k tomu čiastočne pristupuje zástava závažného (tepnového) krvácania, zaistenie tepla a vhodnej polohy,“ uvádza doktor. Vhodná poloha je pritom podľa jeho slov tá, ktorú postihnutý sám aktívne zaujíma, prípadne tá, v ktorej sa práve nachádza a v ktorej dýcha. „Pokiaľ nedýcha alebo si tým nie sme istí, ideálna je poloha na chrbte,“ doplňuje lekár.
Kľúčová je stabilizácia
Zranený nám teda o svojich ťažkostiach sám nepovie. To však neznamená, že by neplatila priorita uskutočnenia základných život zachraňujúcich úkonov, najmä obnova dýchania, prípadne zastavenie závažného krvácania. Pokiaľ je to teda naozaj nevyhnutne potrebné, s postihnutým musíme manipulovať. Postupujeme však vždy s maximálnou šetrnosťou – v ideálnom prípade vyčleníme jedného záchrancu, ktorý nemá na starosti nič iné, ako stabilizáciu hlavy v miernom ťahu v dlhej osi trupu.
Vždy do tvrdého
Existuje vôbec nejaký rozdiel v druhu zranenia, napríklad keď spadneme do piesku alebo do vody? Ani nie – i voda sa totiž, keď je výška pádu dostatočne veľká, mení doslova na betón. A následky pádu tomu zodpovedajú – všeobecne ide najčastejšie o zlomeniny, pomliaždenie, tržné rany, poškodenie vnútorných orgánov, zlomeniny rebier, otrasy mozgu a ďalšie následky. Vždy treba rátať s úrazom chrbtice, najmä však vtedy, keď je postihnutý v bezvedomí.
Dbajte na teplo
Prvá pomoc u detí sa od pomoci dospelým nijako výrazne nelíši; všeobecne platí pre všetky vekové kategórie. U detí však azda ešte viac ako u dospelých je potrebné dbať na obmedzenie tepelných strát. Udržanie tepelnej pohody sa dnes z hľadiska záchrany a prevencie šoku považuje za rovnako dôležité, ako zástava krvácania a obnova dýchania. U detí je táto zásada dôležitejšia i z toho dôvodu, že sú pre množstvo príčin náchylnejšie na podchladenie.
Čo nám môže hroziť pri páde?
* Do sypkého materiálu: zasypanie, udusenie.
* Do vody: potopenie, utopenie.
* Na betón: tvrdý dopad, zlomeniny, úrazy chrbtice, otras mozgu.
* Na výstuž: napichnutie.
* Do nádrže s horúcim obsahom: popálenie, oparenie.
* Do nádrže s neznámou tekutinou: poleptanie.
* Do stroja vrátane pohyblivých častí: napichnutie, zlomeniny.
K najzávažnejším poraneniam patrí poranenie hlavy. Mozog v lebke chráni mozgovo-miechový mok – táto tekutina sa správa ako tlmič nárazov, jej ochranná moc je však obmedzená. Pokiaľ sa do hlavy udriete väčšou silou, napríklad práve pri páde z veľkej výšky, môže dôjsť k trvalému a zdrvujúcemu poškodeniu mozgu. Krv pritom absolútne nie je spoľahlivým ukazovateľom závažnosti poranenia hlavy.
Ako poznáte, že došlo k poškodeniu mozgu?
K alarmujúcim príznakom poranení hlavy patrí:
* Porucha vedomia: niekedy nastáva bezprostredne po úraze, inokedy je stav chorého na začiatku lepší a postupne sa zhoršuje.
* Deformácia lebky: príznak zlomeniny lebky.
* Vytekajúca tekutina z nosa alebo uší: osobitne takto sa prejavujú zlomeniny spodiny lebečnej a únik mozgovo-miechového moku.
* Poruchy videnia: postihnutý sa často sťažuje na dvojité alebo trojité videnie.
* Nevoľnosť a vracanie: patrí medzi najčastejšie nežiaduce účinky poranení hlavy.
foto: Unsplash
