Vlastnú rodinu si nepamätá. Nemala ani pol roka, keď ju sociálka rodičom odobrala, a asi rok čakala na adoptívnu rodinu. V detskej duši sa to všetko zapisovalo bez toho, aby si to uvedomovala. So šrámami nemilovanej z nej rástla mladá žena, ktorá akoby potrebovala dohnať zameškané, doplniť prázdne a cítiť lásku, ktorú často necítila. Ťažko však povedať, či niečo z toho vo svojich vzťahoch dostávala. Keď mala dvadsaťtri, bola mamou piatich detí, ktoré však nedokázala vychovávať, takže skončili ako ona. No takto to neplánovala, preto si dala podviazať vaječníky. Vlastné deti už nechcela. Ale stále mohla vynosiť cudzie… napadlo jej. „Páčilo sa mi byť tehotná, všetky moje tehotenstvá boli totiž bez komplikácií a verila som, že by som takto mohla pomôcť nejakej rodine,“ prezrádza pre MOJU PSYCHOLÓGIU mladá Američanka. Nechce zverejniť svoju identitu, aj keď Slovensko je ďaleko, dohodli sme sa teda, že zostaneme pri jej krstnom mene Amanda.
Prezradili ste, že inšpiráciou pre vás boli všadeprítomné reklamy na náhradné materstvo. Preto ste sa rozhodli nájsť agentúru, ktorá by vás spojila s rodinou hľadajúcou náhradnú matku. Napriek tomu, že ste ich oslovili niekoľko, vás však všade odmietli. Prečo?
Pre vyššie BMI. Rozhodla som sa teda ďalej hľadať už len na internete, kde som nakoniec našla stránku mysurrogatemom.com, ktorá umožňovala kontakty priamo medzi záujemcami o vynosenie dieťaťa a náhradnou matkou. Vytvorila som si tam profil a začala som četovať s niekoľkými pármi. Boli však príliš nároční a prísni na moje stravovanie počas tehotenstva a mali aj iné zvláštne požiadavky. Nakoniec som však predsa len našla pána „C“. Bol to slobodný muž, ktorý dostal ako dvadsaťročný rakovinu, preto si dal zamraziť spermie. On jediný nemal problém s mojou váhou, naopak, dôveroval mi, keďže som mala za sebou päť úspešných tehotenstiev.
A čo vy? Nebáli ste sa veriť mu? Predsa len išli ste do toho na vlastnú päsť…
Preskúmala som pár zmlúv, aké sa v takýchto prípadoch uzatvárali, a na základe toho som si spísala vlastnú, ktorú sme si potom spolu dali preveriť právnikom a ten nám ju schválil. Takže som do toho išla s tým, že na strach nemám dôvod. Navštívili sme kliniku na liečbu neplodnosti, kde mi dokonca dovolil, aby som mu pomohla vybrať z online zoznamu darkyňu vajíčok. Nikdy sa s ňou pritom nestretol, len za ňu klinike zaplatil.
„Pán ‚C‘ bol slobodný muž, ktorý dostal ako dvadsaťročný rakovinu, preto si dal zamraziť spermie. On jediný nemal problém s mojou váhou, naopak, dôveroval mi, keďže som mala za sebou päť úspešných tehotenstiev.“
Toto stačilo aj klinike, aby vás umelo oplodnili? Už nikto neriešil vaše vysoké BMI?
Najskôr nás požiadali oboch o stretnutie, aby sa ubezpečili, že obaja vieme, do čoho ideme. Prebrali s nami možné problémy a otázky týkajúce sa prípadného postihnutia dieťaťa, respektíve potratu. Zároveň sme prešli lekárskym vyšetrením, v rámci ktorého pán „C“ musel podpísať, že nepovažuje moje BMI za prekážku.
Viem, že nešlo o vaše dieťa, ale predsa len, boli ste si istá, že ho porodíte tomu správnemu človeku? Vedeli ste na to o ňom dosť?
Na to, aby som ho spoznala do detailov, to bolo príliš krátke obdobie. Pre mňa bolo v tej chvíli najdôležitejšie „manažovať“ svoje tehotenstvo. Vedela som však, že bol istý čas vo väzení za vykonávanie lekárskej praxe bez licencie a v minulosti mal problémy s drogami, z čoho sa však úplne dostal. Mimochodom, dnes je veľmi úspešným lekárom, ktorý má vlastnú kliniku, kde pomáha ľuďom so závislosťami Myslím, že jeho príbeh je úžasný.
Vaše tehotenstvá predtým boli bezproblémové, platilo to aj o tomto?
Bohužiaľ, len do 8. týždňa, keď mi diagnostikovali obojstrannú pľúcnu embóliu. Nikdy nezabudnem na to, ako mi lekárka z kliniky na umelé oplodnenie volala na pohotovosť, aby som napriek tomu pokračovala v užívaní hormónov, a na druhej strane znepokojený lekár špecializujúci sa na materskú a fetálnu medicínu zdôrazňoval mojej mame, že ak si vezmem čo i len jeden ďalší hormón, zo-mriem. Nie možno, ale určite.
„Keďže som za to, že som sa stala náhradnou matkou, nebrala žiadne peniaze, dostávala som len bezplatnú štátnu starostlivosť. Lieky na riedenie krvi by ma tak stáli tritisíc dolárov mesačne, čo som si nemohla dovoliť.“
Nakoniec ste našťastie prežili tak vy, ako aj dieťa pod vaším srdcom. Nepripútala vás však táto dramatická situácia k nemu natoľko, že ste sa báli, že sa ho nebudete vedieť vzdať?
Keďže som podobnými traumami už v živote prešla, keď som musela súhlasiť s adopciou svojich detí, verila som, že to zvládnem aj v tomto prípade. Brala som to dokonca ako spôsob, ako tie predchádzajúce traumy prekonať. Môj stav sa však komplikoval ďalej a krvné zrazeniny sa objavili v pľúcach znova. Bolo to začiatkom roku 2020, celý svet sa začal pre pandémiu uzatvárať a ja som zostala izolovaná a tehotná. To bolo jedinýkrát, keď som rozmýšľala o pôrode v štáte New York, kde by podľa zákona zostalo dieťa po pôrode moje. Vedela som však, že mám zmluvu a musím sa jej držať.
Vidím, že váš zdravotný stav sa komplikoval čoraz viac, dostávali ste vôbec zdravotnú starostlivosť, alebo sa všetko zameriavalo len na dieťa?
Keďže som za to, že som sa stala náhradnou matkou, nebrala žiadne peniaze, dostávala som len bezplatnú štátnu starostlivosť. Lieky na riedenie krvi by ma tak stáli tritisíc dolárov mesačne, čo som si nemohla dovoliť. Momentálne dokonca nemám žiadne poistenie, takže hoci sa mi zrazeniny v pľúcach vlani objavili znova, neberiem žiadnu liečbu. Nemôžem si ju dovoliť. Pán „C“ ma napriek tomu požiadal, aby som mu vynosila ďalšie dieťa s tým, že jeho lekár mu povedal, že v tom prípade mi ich schváli. Pritom som predtým pre to takmer zomrela!
Nakoniec ste toto dievčatko donosili až do konca tehotenstva. Nekomplikovali však vaše zdravotné problémy jeho príchod na svet?
Pôrod mi vyvolali, a keďže mi pre hrozbu krvných zrazenín museli podať heparín, bolo reálne riziko, že môžem vykrvácať. Navyše lieky na vyvolanie pôrodu u mňa spôsobili psychózu. Našťastie lekárka, ktorá bola pri pôrode, bola predtým sama náhradnou matkou, takže chápala, čo prežívam, a dopredu sa ma spýtala, či chcem dostať dieťa na hruď koža na kožu. Vedela som, že to musím odmietnuť. Ak by mi ju dali, už by som sa jej totiž nedokázala zrieknuť. Bolo to celé strašné psychicky náročné. Navyše, keďže som rodila počas covidu, bola som tam sama, bez kohokoľvek blízkeho, len s dvoma homosexuálnymi mužmi. Keď som videla, ako dcéra leží na ich hrudi, strašne som sa rozplakala a nedokázala som prestať, hoci som sama rozhodla, aby to bolo takto. Ale hormóny boli silnejšie. Nakoniec s ňou odišli do vlastnej izby a ja som zostala sama.
Aký ste vlastne mali s biologickým otcom dieťatka vzťah?
Počas celého tehotenstva a pôrodu v podstate dobrý. Chvíľu aj potom, vďaka fotkám na facebooku som sledovala, ako dievčatko rastie… Raz som ho však požiadala, aby poslal darček mojej vlastnej dcére, a dostala som veľmi ponižujúci mail, že nie je bankomat. Nakoniec si ma na sociálnych sieťach úplne zablokoval, hoci som mu len chvíľu predtým našla druhú náhradnú matku a vypracovala jej zmluvu. Bohužiaľ, aj ona skončila s vážnymi zdravotnými problémami, keď jej diagnostikovali vážnu preeklampsiu. Napriek tomu pán „C“ do náhradného materstva išiel do tretice a je mi jasné, že ani teraz neberie ohľad na to, aké zdravotné problémy to ženám spôsobuje.
foto: Unsplash, pixabay
