„A já vás, tatínku můj, miluji jako sůl…“ Keď vyslovila túto vetu v legendárnej rozprávke Byl jednou jeden král, musela odísť z očí aj zo života rozprávkového otca. O pár desiatok rokov neskôr sa rovnako, ale z jej reálneho života vyparila jej jediná dcéra Lucie. Kto čo povedal vtedy, je už jedno, z mediálnych výpovedí jednej či druhej to nie je možné objektívne poskladať, isté je, že tentoraz sa to rozprávkovo neskončilo. Krásna herečka Milena Dvorská už dcéru do smrti nikdy nevidela…
V posledných týždňoch sa médiá opäť zaplnili menom dcéry slávnej herečky. Titulok za titulkom tvrdí, že Lucie Dvorská vedie sektu, ktorú pred tridsiatimi rokmi založil jej muž a kvôli ktorej zavrhla svoju slávnu mamu. Tak ako kedysi Luckin otec zavrhol ju. „Keď sa potvrdilo, že som tehotná, zavolala som manželovi, že čakáme bábätko,“ spomínala herečka pred rokmi v Trinástej komnate Českej televízie. „No on mi povedal: ‚Ale bezo mňa. Ja to nechcem…‘ Od toho momentu som vedela, že sa budem musieť rozhodnúť sama,“ sťažka prehltla Milena. Doma jej však otvorili dvere aj s malou vnučkou. „Lucinka mala šesť týždňov, keď mi zavolali z divadla, že mám začať skúšať…“ nadýchla sa. Viditeľne s malou dušičkou, že nikto nepochopí, aké silné puto k doskám, ktoré znamenajú svet, cítila. „Maminka, ktorá mala vtedy päťdesiatštyri, mi teda navrhla, že pôjde do predčasného dôchodku a o Lucku sa s otcom postarajú,“ dodala. Z praktického hľadiska bolo všetko vyriešené, ale cítila, že to nestačilo. „Pochopila som, že odísť od takéhoto malého dieťaťa a nežiť s ním jednoducho nejde. Nikdy sa už medzi nami neutvorilo puto, aké má medzi mamou a dcérou byť…“ skonštatovala nakoniec sebakriticky. A v ľútosti nad svojou výchovou šla ďalej. „Ani potom som totiž ‚nemala ucho‘ na jej problémy a ona bola ‚nezverovačná‘… Nikdy mi nepovedala – toto ma trápi, a ja som sa nepýtala,“ priznala. Aj to, že niekde vnútri vlastne chápala, prečo začala hľadať inde. „Ona potrebovala prosto lásku…“
Nikdy sa už medzi nami neutvorilo puto, aké má medzi mamou a dcérou byť…
Pri vnučke sa opakovala história
Lucie mala šestnásť, keď spoznala chalana s rovnakým priezviskom. Akoby s vtedajším študentom scenáristiky Janom Dvorským k sebe patrili. Bola o tom presvedčená, keď v šestnástich chcela od mamy, ktorá sa znovu vydala a od troch rokov už vyrastala s ňou, aby mohli u nich spolu bývať. Samozrejme, že si vypočula rezolútne nie. „Ale ona ho milovala ďalej a ďalej,“ uvedomila si Milena. A potom sa svojím spôsobom zopakovala história. Lucie otehotnela a zostala na to sama tiež. „Netuším, či Honzo Julinku chcel. My sme sa s ním nestretávali, on s Luckou nebol, keď ju čakala,“ dodala s tým, že naopak vtedy pri dcére stála ona. Keď bola prvá herečkina vnučka na svete, občas sa tam však Dvorský predsa len objavil, a potom zase zmizol. A tak sa to opakovalo. Nerozumela ich vzťahu, ale vedela, že nemá zmysel sa pýtať. Dcéra by jej aj tak nič nepovedala. Nikto jej teda nevysvetlil ani to, prečo ju postupne len tak vytlačili zo života, jednoducho jej prestali otvárať dvere. To už bol z otca jej vnučky „mesiáš“, za ktorého sa vyhlásil po prečítaní knihy, ktorá bola akousi bibliou Hnutia grálu a ktorú mu jeho mama dala pod stromček na jedny z prvých porevolučných Vianoc. Učarovali mu najmä pasáže o blížiacej sa katastrofe a následnej Tisícročnej ríši, v ktorej budú žiť iba vyvolení. Mladík, ktorý podľa svojich vlastných slov do toho času skôr holdoval alkoholu, zábave či krátkym známostiam, dospel k záveru, že práve on je očakávaným Synom človeka. Na základe toho okolo seba začal zhromažďovať ľudí, ktorí sa mu sami hlásili na adresu uvedenú v jeho knihe „Syn človeka, Mesiášovo živé Slovo k všenáprave ľudstva“. V nej sa podelil s verejnosťou o svoje objavy a pod menom Parsifal Imanuel sa vyhlásil za spasiteľa. Tí, u ktorých rozpoznal „správnu farbu aury“ – za ideálnu sa považovala fialová, za nevhodnú žltá, mohli žiť v jeho blízkosti a pripravovať sa na život „v Tisícročnej ríši“.
Keď si človek uvedomí, že je v sekte, je už neskoro
Ako je možné, že tak málo stačilo, aby ľudia niekoho ako on nasledovali? „V prvom rade ide určite o charizmu a presvedčenie. Na tom všetko stojí,“ vysvetľuje pre Moje zdravie Jakub Jahl, ktorý túto problematiku študoval na Husitskej teologickej fakulte Karlovej univerzity, pričom predtým sám experimentoval s rôznymi náboženskými hnutiami. Ako dodáva, ľudia sú evolučne vybavení na to, aby sa nechali viesť charizmatickými a silnými vodcami. „To malo a má v dejinách svoje výhody aj nevýhody. Vizionári sú v spoločnosti potrební, pretože môžu inšpirovať svojím umením a svojimi ideálmi. Má to však, samozrejme, háčik. Mnoho charizmatických a nadaných ľudí podľahne svojej vízii, prestanú vnímať realitu a skončia ako diktátori alebo sektári. Ľudia okolo si pritom často nevšimnú drobné zmeny v charaktere vodcu a slepo ho nasledujú. Majú s ním napríklad veľa dobrých zážitkov, a tak im trvá, kým sa proti niečomu vymedzia. Keď si uvedomia, že sú v sekte, je už často dosť neskoro a nie je ľahké nájsť cestu von,“ upozorňuje.
Dcéra skončila za hranicami
V Lucii objavil jej druh aj duchovnú bytosť, keďže podľa neho bola reinkarnáciou Labutej panny. A v tej chvíli s mamou definitívne pretrhla všetky väzby. „Naposledy som ju videla v roku 1991,“ prezradila televíznym kamerám herečka v roku 2007. O ďalšom živote svojho dieťaťa sa už dozvedala len z médií. „Jan Dvorský so svojimi imanuelitmi predstavoval jeden z hlavných typov nových náboženských hnutí, ktoré vykazovali sektárske tendencie. Podobne ako iní ľudia vo svojej ranej dospelosti prešiel určitým duchovným prebudením, ktoré interpretoval ako dôkaz svojho mesiášstva,“ vysvetľuje Jahl. Pre svojrázne praktiky Parsifala sa o jeho rodinu – pár mal postupne osem detí – začala zaujímať polícia. Hlavným dôvodom bolo, že svoje deti neposielal do školy, pričom na absenciu školskej dochádzky vnúčat upozornila políciu práve Dvorská, čím si dvere k dcére a jej deťom zavrela úplne. Rodina Lucie pred českou justíciou totiž utiekla do belgického Ostende. Tento nútený exil potom Parsifal zazlieval práve „svokre“. „Nikdy sme Milene vedome neublížili, to ona proti nám cielene poštvala médiá, chcela nám rozbiť rodinu a udala nás na polícii, čím spustila pätnásťročnú štvanicu,“ tvrdil v médiách. Tie však v súvislosti s jeho sektou informovali nielen o herečkinej dcére…
Vnúčatá, platne a bylinky
Podľa českej Mladej fronty sa spoločenstvo imanuelitov do povedomia českej verejnosti dostalo v lete 1994, keď skupina ľudí protestovala pred Pražským hradom proti nedobrovoľnému prevozu členky komunity do psychiatrickej liečebne. „V prípade imanuelitov išlo o prvý prípad modernej českej, respektíve československej sekty, preto pritiahol takú pozornosť a niekedy až hystériu. Mnoho mediálne známych obvinení, či už išlo o riadené samovraždy, vyhladovanie, užívanie tvrdých drog alebo bombové útoky, sa však nepotvrdilo a Jan Dvorský bol políciou stíhaný iba za jeden zločin, a to domácu výučbu detí, ktorá bola vtedy zakázaná,“ dodáva Jahl, ktorý sa s ním pred časom osobne stretol, na základe čoho hovorí, že ohlas médií proti sekte imanuelitov bol taký silný, že sektu aj jej vodcu úplne rozložil. „Ako som už spomenul, hoci mnohé obvinenia proti imanuelitom sa ukázali ako nepravdivé, dokázali zamedziť tomu, aby sa sekta rozrástla. A jej vodcovia skončili v exile, ktorý sa paradoxne pre rodinu Dvorských nakoniec ukázal ako to najlepšie,“ myslí si religionista. Podľa neho im pobyt za hranicami poskytol možnosť reflexie vlastnej minulosti, ktorej sa rozhodli zbaviť. „Obaja na ňu dnes pozerajú kriticky a Dvorský dokonca poskytol nedávno obsiahly rozhovor televízii CNN Prima, kde opísal svoje fanatické začiatky aj to, ako sa z ‚mesiášskeho poblúznenia‘ musel dostať. Napísal na túto tému aj niekoľko kníh, kde s veľkou dávkou irónie a čierneho humoru odhaľuje svoje najhoršie ľudské momenty,“ dodáva Jahl. Príbeh Dvorský teda nakoniec považuje paradoxne za jeden z mála šťastných koncov v dejinách siekt. „Kiežby viac bývalých vodcov siekt bolo schopných sa za svoje činy ospravedlniť a dnes sa už podieľať na prevencii.“ Podľa jeho informácií totiž nie je pravda, že Lucie Dvorská vedie sektu imanuelitov ďalej. „Tá reálne skončila v polovici 90. rokov a bývalí partneri Lucie Dvorská ani Jan Dvorský si už mnoho rokov nenárokujú titul mesiáša a Labutej panny. Lucie vychovala všetky svoje deti a teraz žije pokojný dôchodcovský život s vnúčatami. Jan ‚Parsifal‘ Dvorský má novú partnerku, predáva gramofónové platne a píše fejtóny a blogy o bylinkách,“ tvrdí.
Predčasné Vianoce
K zmiereniu mamy s dcérou napriek tomu nikdy nedošlo. Slovenský denník Nový Čas pred rokmi priniesol vyjadrenie Lucie, že k svojej mame sa už nemieni hlásiť. Keby ju stretla, pozdravila by ju vraj ako úplne cudzieho človeka slovami: Dobrý deň. Herečka pritom do poslednej chvíle o návrat stratenej dcéry a jej detí stála. „Už však o nich nepremýšľam ako o niekom, kto sa môže objaviť vo dverách. Ubehol príliš dlhý čas, aby som tomu verila… Doteraz nerozumiem tomu, prečo zavrhli blízkych ľudí, ktorí im nič zlé neurobili,“ zverila sa idnes.cz pred osemnástimi rokmi s tým, že ak má byť úprimná, možno by sa toho stretnutia aj trošku bála. Nakoniec sa filmová Maruška ničoho takého ani nedožila. Najhlbokejšiu túžbu jej však predsa len splnila najstaršia z vnučiek a jediná z Luciiných detí, ktorú ako malú mala šancu spoznať, Julie. Tá totiž od rodičov z Belgicka ako dospelá ušla. Keď sa dostala do Prahy, netušila však, ako sa k babičke dostať, o jej telefónne číslo tak nakoniec musela prosiť v redakcii spomínanej Mladej fronty. Vďaka tomu sa herečka s najkrajšími očami, ako ju tituloval Jan Werich, ktorý ju pre herectvo objavil, dočkala toho, v čo sa bála aj veriť. „Ako sme sa videli, hneď sme sa objímali, stále tomu neverila. Hovorila, že stále dúfala, že sa objavím. Bola som vlastne jediná, koho poznala. Naposledy sme sa videli, keď som mala necelých päť rokov. Moju sestru videla ako bábätko…“ opisovala spomínaným novinám stretnutie s babičkou Julie. Milena Dvorská tak na sklonku roku 2009 zažila predčasné Vianoce. Tých skutočných sa už nedožila. 22. decembra ako sedemdesiatjedenročná po vysnívanom znovunájdení vnučky nečakane zomrela.
AKO JE MOŽNÉ, ŽE ĽUDIA SA NECHÁVAJÚ SEKTAMI ZNEUŽÍVAŤ?
„Myslím, že zneužívanie sektami môžeme rozdeliť na niekoľko typov. Na základnom stupni je psychická manipulácia. Druhým stupňom je finančné vykorisťovanie. Sekty väčšinou nabádajú svojich členov, aby im odovzdali všetok majetok, čo na moje veľké prekvapenie mnoho ľudí skutočne urobí. Je na tom niečo nesmierne naivné a hlúpe, ale zároveň čosi šľachetné,“ vysvetľuje Jakub Jahl s tým, že to často robia ľudia, ktorí boli väčšinu života závislí od peňazí a majetku – a zrazu našli vieru, obrátili sa a chcú sa všetkého vzdať. „Toto náboženské opojenie im zostane ešte niekoľko mesiacov po prepísaní majetku, ale je vždy len otázka času, kedy človek dopadne na dno a uvedomí si, čo urobil. Len čo totiž nemá domov, kam sa môže vrátiť, býva odchod zo sekty dvojnásobne ťažký,“ dodáva. Ďalšie tri kategórie zneužívania siekt sú podľa Jahla oveľa vážnejšie a predstavujú už jednoznačne trestné činy. „Ide o systematické psychické a fyzické týranie – väčšinou s manipulatívnym cieľom očistiť sa od ‚hriechov‘ alebo ako trest za neposlušnosť, sexuálnu perverziu –, systematické kupliarstvo v tantrických sektách, znásilňovanie v guruistických kultoch, náboženskú pedofíliu a kult smrti, nabádanie na samovraždy. Všetky zmienené skupiny v Českej republike stále pôsobia a vyvíjajú svoje aktivity. Verejnosť o nich však väčšinou nevie. Do médií sa totiž dostanú len také kauzy, ktoré sú atraktívne pre novinárov a majú veľkú sledovanosť.
foto: archív a Shutterstock
