Práca v bankovom sektore ju napĺňala, hoci priznáva, že občas jej prinášala aj poriadny stres. Ale mala miesto, kde na všetko zabudla. Jej vysnívaný domov v Kalinkove neďaleko Bratislavy, kde s manželom vychovávali dvoch synov, kde mala milovanú záhradku… Energiu si dobíjala aj na cyklistických výletoch a dlhých rodinných prechádzkach. Ako hovorí Terézia Straková, žila celkom obyčajný, ale šťastný život. Až do augustového večera minulého roka, keď sa všetko zmenilo od základov. Večer bola úplne v poriadku a ráno už bojovala o život. Stačilo pár sekúnd.
Práve v kuchyni vyberala z umývačky riad, keď zrazu prestala vnímať. Odpadla. Končatiny mala studené ako ľad, napínalo ju na vracanie, dokonca sa objavil astmatický záchvat. Manžel okamžite volal záchranku, ktorá ju zobrala do nemocnice, kde sa hneď rozbehol kolotoč vyšetrení. Diagnóza bola šokujúca: mozgová aneuryzma. Zatiaľ čo brušná aneuryzma postihuje viac mužov ako ženy, v prípade mozgovej aneuryzmy je to presne naopak. Môže sa prejaviť v akomkoľvek veku, no častejšie postihuje ľudí nad 40 rokov. Je to zákerné ochorenie, preto sa často označuje ako tikajúca bomba v tele. Pacient s ňou totiž neraz žije roky bez toho, aby o tom vedel. „Ide o vydutie cievy v mozgu, respektíve trvalé vyklenutie steny mozgovej tepny, ktorá sa naplní krvou. Nebezpečná je preto, lebo môže prasknúť a spôsobiť vnútorné krvácanie, čo je život ohrozujúci stav. Štatistiky uvádzajú, že asi traja z piatich pacientov s krvácaním z pretrhnutej cievy v mozgu zomrú a približne 50 percentám pacientov, ktorí prežijú, hrozí trvalé poškodenie mozgu,“ vysvetľuje MUDr. Jarmila Petrovičová, CSc., zo Špecializovanej nemocnice VITALITA v Lehniciach.
Tritisíc prípadov každý rok
V Terkinom prípade sa lekári rozhodli pre okamžitú operáciu, aby predišli prasknutiu aneuryzmy a krvácaniu do mozgu. Všetko síce dobre dopadlo, ale ona o tom nevedela. „Od okamihu, keď som odpadla doma v kuchyni, mi úplne vypadol jeden mesiac života. To málo, čo mi zostalo v pamäti, viem len z rozprávania mojich blízkych, ktorí ma navštevovali,“ spomína. Po operácii sa dokonca zobudila až na tretí deň. Navyše mala ochrnutú pravú stranu tela, nevedela chodiť ani rozprávať, vydávala len akési zvuky. pilo, že to prišlo ako blesk z jasného neba. Podľa odborníkov však malé aneuryzmy často nevykazujú žiadne príznaky a odhalia sa len náhodne. „Veľké vydutia však môžu spôsobovať bolesti hlavy, charakteristické svojou extrémnou silou a tlakom, závraty, necitlivosť alebo slabosť jednej strany tela, stuhnutý krk, malátnosť, vracanie a problémy s rečou či pohybom. „Pri častých a silných lokalizovaných bolestiach hlavy s genetickou záťažou je preto dôležité navštíviť neurológa a požiadať o CT alebo MRI vyšetrenie, ktoré môžu včas odhaliť alebo vyvrátiť podozrenie na mozgovú aneuryzmu,“ upozorňuje doktorka Petrovičová a dodáva, že medzi rizikovými faktormi vzniku mozgovej aneuryzmy sú vysoký krvný tlak, artérioskleróza, fajčenie, alkohol, drogy či poranenie hlavy, ale aj faktory, ktoré ovplyvniť nedokážeme, ako napríklad vek, pohlavie, genetická predispozícia či vrodená anomália ciev. Na Slovensku je tak s aneuryzmou ročne diagnostikovaných asi tritisíc pacientov.
Nespoznávala sa v zrkadle
Hoci operácie mozgu vždy nesú riziko, moderné technológie ho dnes už zredukovali pod jedno percento. V prípade Terézie museli pritom lekári odstrániť časť lebečnej kosti pre opuch mozgu. „V dôsledku toho som bola veľmi zraniteľná, ale vôbec som si svoj stav neuvedomovala. Nechápala som napríklad, prečo nesmiem sama vstať z postele a ísť na toaletu. Nechápala som paniku nemocničného personálu, keď som sa o to predsa len pokúsila a spadla som na zem. Až keď ma raz tlačili na invalidnom vozíku na rehabilitáciu, zbadala som v zrkadle, že mi chýba časť lebky, že mám veľkú ranu a oholené vlasy. Až vtedy mi to všetko došlo,“ spomína Terka so stiahnutým hrdlom. Bol to šok a tvrdý pád do reality. Musela sa vyrovnať s tým, že sa zrazu ocitla na invalidnom vozíku, že nemá kus lebky. Priznáva, že prijatie tejto drsnej pravdy bolo nesmierne ťažké. Precitla do stavu, ktorý bol pre ňu cudzí. Ona si bola cudzia. V tej chvíli to bolo nad jej sily. Ako sa s tým po čase zmierila a prijala realitu? Na to sama nevie odpoveď. Jednoducho sa chcela ráno zobudiť a žiť ďalej, pokračovať tam, kde skončila, tam, kde si to naposledy pamätala. Už však ako iná Terka. Po stabilizácii stavu jej síce voperovali implantát, no dodnes jej na koži zostala jazva, tichý svedok nezmazateľnej bolesti, ktorú však čoskoro skryjú jej vlasy.
Ťažká cesta späť
Po život zachraňujúcej operácii nasledovala v prípade Terézie intenzívna rehabilitácia. Terka začala cvičiť už v nemocnici a pokračovala aj doma s pomocou opatrovateľky. Absolvovala masáže a zároveň sa veľa rozprávali, čo jej výrazne pomohlo k návratu rečových schopností. Naučila sa posadiť, používať invalidný vozík, postupne sa dokonca dokázala postaviť a chodiť – najprv pomocou takzvaného G aparátu a neskôr s palicami. „Chôdza mi už ide celkom dobre. Trénujem na bežiacom páse s prekážkami, ktoré musím zdolávať,“ opisuje svoj pokrok. Postup krokov jej pritom naplánovali presne „na telo“. „V rámci rehabilitácie využívame u pacientov s mozgovou aneuryzmou škálu metodík a neurofyziologických postupov, ktoré pod vedením skúsených fyzioterapeutov pacientovi pomáhajú obnoviť pohybové funkcie, stabilitu a chôdzu. Na to slúžia rôzne pomôcky, robotické prístroje a fyzikálna liečba, všetko podľa aktuálneho stavu pacienta,“ vysvetľuje odborníčka. Súčasťou Terkinej rehabilitácie je zároveň dôkladná logopedická a psychologická podpora. Ide pritom o oveľa viac než len cvičenia – terapeutické vedenie má za cieľ znovu prebudiť jej myseľ, obnoviť reč, zlepšiť vyjadrovanie, zaostriť zrakové a sluchové vnímanie a posilniť pamäť, skrátka vrátiť jej všetko, čo jej ochorenie vzalo. Psychológ je pre takýchto pacientov zároveň obrovskou oporou pri spracovaní psychickej traumy. „Pacient je v mnohých prípadoch vytrhnutý z plného zdravia a aktívneho plnohodnotného života a túto zmenu musí spracovať. Len vtedy môže efektívne zapracovať na svojej rekonvalescencii,“ vysvetľuje v tejto súvislosti psychologička Annamária Szevecsek.
Neoceniteľná podpora rodiny
Po prvotnej panike sa postupne upokojila aj situácia v Teréziinej rodine. „Oboch synov mám v tínedžerskom veku a obaja boli sprvu veľmi vystrašení. Teraz, keď už mám najhoršie za sebou a pracujem na tom, aby som sa čo najrýchlejšie zotavila a mohla ísť domov, už aj z nich opadol stres. Som na nich hrdá. Celý čas podávali doslova heroický výkon a zvládli toto náročné obdobie naozaj dobre. Takúto podporu by som priala každému, kto bojuje s nejakou vážnou chorobou,“ hovorí Terka s vďačnosťou v hlase. Aj keď ju čaká ešte dlhá cesta, verí, že sa do života vráti naplno. Rozhodla sa totiž, že nebude obeťou. Je bojovníčka. A každý jej ďalší krok je dôkazom, že ani ťažké chvíle, ktoré prežila, nemusia byť koncom, ale naopak začiatkom novej cesty. A ona si presne toto vybrala.
ČO O ANEURYZMÁCH POTREBUJETE VEDIEŤ?
⋅ Mozgové aneuryzmy sa zvyčajne vyvíjajú, keď ľudia starnú. Niekedy však defekt krvných ciev môže byť vrodený.
⋅ Ženy majú vyšší výskyt aneuryziem ako muži.
⋅ Zvyknú sa vytvárať na miestach, kde sa cievy rozvetvujú, pretože tieto úseky bývajú slabšie.
⋅ Ich najčastejšou príčinou je vysoký krvný tlak, ktorý nadmerne zaťažuje steny ciev. Pokiaľ sú oslabené, môže dôjsť k ich pretrhnutiu.
⋅ Silné emócie, ako je intenzívny hnev, úzkosť alebo stres, majú podobný účinok – stimulujú krvný obeh a srdcový tep, čím sa zvyšuje tlak v cievach. Pre niektorých ľudí môže byť práve emocionálny výbuch spúšťačom kritického momentu.
⋅ V rámci prevencie si treba dávať pozor aj na užívanie určitých liekov – predovšetkým na riedenie krvi, ale aj na chudnutie či látok s obsahom amfetamínov.
foto: Unsplash
