Rozprestrie sa pred vami ako fatamorgána po tom, čo idete dlhé hodiny po nekonečných cestách vyprahnutou púšťou, akoby ste boli niekde na konci sveta. Prečo práve tu, neďaleko slávneho Údolia smrti, vzniklo mesto, ktoré je plné života?
Do Las Vegas cestujeme potme. Ťažko si zvykáme na päťhodinové presuny autom, no je to pre mňa poučenie. Pri ďalšom plánovaní ciest musím myslieť na to, že trasa, ktorú Google Maps v teple a suchu softvérového centra odhaduje na tri hodiny, môže v realite púšte pokojne trvať raz toľko. Cestovanie naprieč Amerikou v novembri má však aj svoje výhody. Mnoho vstupov je lacnejších, pretože cestujeme mimo sezóny. Aj keď jedna negatívna by sa hneď v úvode tiež našla – slnko zapadá oveľa skôr ako v lete. A tak, kochajúc sa západom slnka po ceste do Las Vegas, na širokých pláňach si uvedomíme, že desať minút po tejto nádhere je absolútna tma. Bez svetiel pri ceste je to ešte tmavšie. Tma nás sprevádza dovtedy, kým v diaľke neuvidíme ligotajúce sa Las Vegas.
NEŠŤASTIE V HRE, ŠŤASTIE V LÁSKE?
Svadbu vám za poplatok okolo šesťdesiat dolárov vystroja takmer v každom hoteli. A každý rok túto možnosť využije až neuveriteľných 160-tisíc párov. Štatistiky hovoria, že v priemere si áno každý deň povie okolo 300 zaľúbencov, sú však dátumy, ktoré všetky štatistiky trhajú. Doterajší sobášny rekord padol v Las Vegas 7. júla 2007 (07. 07. 07), keď do manželstva vstúpilo v meste 4 492 dvojíc. O čosi menej – 3 125 párov sa zosobášilo 11. novembra 2011 (11. 11. 11).
Lietadlá pristávajú každých päť minút
Zarezervovala som Hard Rock Hotel, ktorý odporúčal aj bedeker, a nesklamal. Naša izba je na 12. poschodí. Číslo 11203. Úžasný výhľad na mesto aj letisko, ktoré naozaj nikdy nespia. Lietadlá pristávajú každých päť minút. Našťastie, hotely sú tu lacné, majitelia chcú, aby hostia utrácali v kasíne, nie za izby. Mazané, naozaj! V tom prípade to chce vyraziť do ulíc, respektíve na najslávnejší bulvár v meste The Strip. Nastupujeme do výťahu potiahnutého červeným zamatom, všade, kam sa pozrieme, je výstava fotiek rockových spevákov, dokonca Jacksonova rukavica… Mimochodom, aj v našej izbe boli zarámovaní Beatles. Už len objaviť povestný Strip. Je síce neskoro večer, no vtedy to má presne tú atmosféru z pohľadníc. Fotíme Eiffelovku a Víťazný oblúk. Viac nevládzem. Vraciame sa do hotela na čaj a oddych. Trochu obživnem, keď prechádzame naším hotelovým kasínom. Zatiaľ som v žiadnom nebola, je to moja premiéra. Ľudia hrajú. Niektorí zo zvedavosti, iní zo závislosti. Parťáčka hovorí, že im to vidno na očiach…
TURISTI MAJÚ PREDNOSŤ
Centrum Las Vegas je postavené tak, aby neslúžilo obyvateľom mesta, ale hosťom, ktorých sem ročne prídu desiatky miliónov. Preto asi nie je náhoda, že 17 z 20 najväčších hotelov v Spojených štátoch sa nachádza práve v tomto meste. Zaujímavosťou je, že napríklad známy hotel Bellagio má 3 933 izieb, čo je viac, ako má skutočné mesto Bellagio v Taliansku obyvateľov.
Asi sme slabé hráčky…
Ráno je naozaj múdrejšie večera, hneď cítim, že sa mi cestovateľská vášeň vracia. Megarockerské raňajky si dávame v Mr. Lucky v našom hoteli. Ak čakáte na hemendex ako doma, zabudnite. Dostanete pekný kusisko šunčiska alias údeného, praženicu, hash brown, ktorý čiastočne pripomína zemiakovú placku, a štyri toasty. Mám pocit, že som z toho sýta dodnes… Ľudia už teraz sedia v kasíne, hoci je sotva desať dopoludnia. Hrajú, oči im žiaria a ja nechápem. Vyskúšali sme si to aj my. Ako úplne neškodné sa mi zdali automaty s páčkou, ktorú stačí potiahnuť a potom už len s napätím počkať, či sa objavia pred očami rovnaké symboly. Nepodarilo sa. Investovali sme desať dolárov, vyhrali nula. Asi sme slabé hráčky, ale viac sa nám do kovových mašín vhadzovať nechcelo. Ako správne cestovateľky sme si vedeli totiž predstaviť, ako peniaze utratiť oveľa lepšie. Napríklad na vstupné na miesta, ktoré musíme vidieť.
Keď Eiffelovka, tak aj Benátky
Tentoraz prichádzam na Stripe za denného svetla a musím uznať, že je to oslňujúce mesto. Vidíme hotel Bellagio a pred ním niekoľkometrovú fontánu, opäť prechádzame okolo Eiffelovky, vidíme obrovský Ceasars Palace, pozeráme na London Eye a nakupujeme darčeky v obchode, ktorý sa nachádza hneď pri Flamingu, najstaršom hoteli vo Vegas známom vďaka nadrozmernému plameniakovi v logu. Živé vraj chovajú vnútri. Či je to pravda, neskúmame a pokračujeme k hotelu Venetian, pred ktorým vytvorili benátske námestie aj s kanálmi a gondolami, na ktorých vás gondolieri za poplatok radi odvezú. Tá atmosféra je dokonalá, a to sme ešte neboli vo vnútri! Tam sa vezieme eskalátormi, a keď pozriem na strop, vidím ručne maľované fresky a strop vykladaný zlatom. Je to ako mesto v meste.
Z OSADY V PÚŠTI SVETOZNÁMOU METROPOLOU
Budúce mesto hriechu sa začalo rozvíjať ako obranná pevnosť pre cestovateľov, ktorí sa tu zastavovali načerpať zásoby po ceste nehostinnou púšťou. Postupný nárast obyvateľstva spôsobil, že v roku 1911 bolo Las Vegas uznané za mesto. Od toho, čím je dnes, však malo stále ďaleko. Jeho novodobá história sa začala písať, keď v štáte Nevada zákonom povolili hazard a zároveň sa rozhodlo o stavbe slávnej priehrady na rieke Colorado Hoover Dam. Je pomenovaná po 31. prezidentovi USA Herbertovi Clarkovi Hooverovi a paradoxne je vo svete známejšia ako politik, ktorý jej dal meno. Aj tu platí, že radšej raz vidieť naživo ako o nej stokrát počuť. Je obrovská! Pri pohľade dolu sa nám zakrúti hlava. S otvorenými ústami sme hľadeli na rieku Colorado. Na ľavej strane je Nevada, na pravej strane Arizona. Lámu sa tu časové pásma, a tak keď prechádzate z jednej strany na druhú, raz je o hodinu menej, potom zas viac. Aj toto bolo pre nás prvýkrát.
V hoteli do divadla aj na žraloky
Je nám jasné, že všetky hotely nestihneme prejsť, a tak si vyberáme. Z hotela Excalibur, ktorý vyzerá ako z Disneylandu, chodí električka, takzvaný tram. Prvá zastávka je hotel Mandalay Bay. Na ceste k nemu prechádzame okolo Luxoru, hotela v tvare pyramídy. Všímam si, že všetky hotely zvonku vyzerajú rozlohou oveľa menšie, ako v skutočnosti sú. Aj Mandalay Bay. Vo vnútri pripomína prímorské mesto s vlastnou pieskovou plážou a bazénom, v ktorom sa dá surfovať. A hlavne obrovským podmorským akváriom Shark Reef plným žralokov a ďalších rýb, aligátorov, piraní a rají. Platíme 18 dolárov a ideme dnu. Viete, čo bolo najúžasnejšie? Malý bazénik, v ktorom plávajú malinké raje a mohli sme sa ich podľa inštrukcií dotknúť! Opäť naskakujeme na tram a prechádzame okolo hotela MGM, pred ktorým je obrovská socha zlatého leva. Vraj v ňom kedysi mali aj živého. Už sme opäť na Stripe a motáme sa hlavnou ulicou. Keď sa ocitnete v Las Vegas, istotne nemôžete vynechať predstavenie Cirque du Soleil. Na výber je ich mnoho v rôznych hoteloch a niektoré kúpite za naozaj dobré ceny. Vybrali sme si Zarkanu v hoteli Aria. Okrem toho, že hotely majú kasína a všakovaké atrakcie, niektoré z nich majú aj divadlá. Áno, skutočné, obrovské, krásne divadlá. Ochkala som, len čo sme vošli do sály. Akoby sme boli v našom Národnom divadle. Novom, nie historickom. A predstavenie? Úchvatné. Dych vyrážajúce. Akrobatické. Plné strachu o účinkujúcich. Zábavné a magické. Odchádzali sme ohúrené a bez slov. Vedeli by sme sa na to pozerať pokojne aj každý deň. Unavené, ale šťastné vybavíme posledné nákupy, doplníme jedlo na cestu a vyrážame ďalej. Stihneme sa ešte zastaviť a pozrieť si slávnu tabuľku Welcome to Las Vegas, ktorou mesto hriechu turistov víta, my sme si ju nechali na rozlúčku. Rozhodne sme nevideli všetko, ale ktovie, možno raz… Bolo mi potešením, kúzelné Vegas!
HOP ALEBO TROP?
Šťastie v meste hazardu každoročne skúša okolo 40 miliónov turistov a niektorí naozaj odchádzajú bohatší, ako prišli. Brit Ashley Revell v roku 2004 predal všetko, čo mal, vrátane svojho oblečenia, a stavil 135-tisíc dolárov na jedno zatočenie ruletou, pričom celú stávku dal na červenú a urobil dobre. Svoj majetok zdvojnásobil na 270-tisíc dolárov. Doslova legendou sa však stal Archie Karas, ktorému v roku 1992 na rozprávkových 40 miliónov stačilo 50 dolárov. Neodniesol si preč však ani cent, celú sumu tam totiž postupne znovu prehral. Že šťastie je vrtkavé, vlastne zistí nakoniec každý, štatistiky totiž hovoria, že v Las Vegas človek prehrá v priemere 447 dolárov. Kto naopak vyhráva vždy, je štát Nevada. Podľa jeho zákonov totiž vlastníci herných automatov musia odviesť až 75 percent všetkých zarobených peňazí, na Atlantic City sú dokonca ešte prísnejší a chcú o osem percent viac.
