Keď sa pred časom uskutočnil prieskum, ako to vyzerá v našich kuchyniach, ukázalo sa, že Slováci varia radi, ale nie sami. Najlepšie sa pri sporáku cítime so svojimi polovičkami a takmer dve tretiny rodičov tam radi vidia aj svoje deti. Darí sa nám však dnes vôbec takto pokope sa pri jedle stretnúť? Rodine Szalayovcov z Bodík na juhu Slovenska áno. Schádzajú sa nielen pri spoločnom stole, ale už v kuchyni…
„Počas týždňa je to ťažké, každý má svoje povinnosti, ale cez víkendy si vždy spoločne sadneme k obedu, hlavne v nedeľu. Tento zvyk nás spája celé roky. Uvedomujeme si totiž, aké je dôležité nájsť si čas pre rodinu,“ rozpráva stará mama Eva, kým jej vedľa kysne cesto na šišky. Tie práve spolu pripravujú so synom a s vnučkou. Mama so synom Gyulom sú na spoločné kuchtenie zvyknutí. Spolu totiž pracujú aj v profesionálnej kuchyni. A klape im to. „Samozrejme, že občas vzniknú aj nejaké menšie názorové strety, ale veľmi ma to s ním baví. Jednak je to zábava a jednak sa od seba stále učíme,“ pochvaľuje si Eva, hoci v robote jej velí syn, ktorý je šéfkuchár. Vedia sa však navzájom rešpektovať. Navyše doma sa roly vymieňajú. „Tam šéfujem ja!“ smeje sa popri vaľkaní cesta na fašiangové fánky. Tie sú u nich tradíciou.
Ako vonia história rodiny?
Fánky sú navyše Evino obľúbené jedlo. Recept jej dala ešte jej mama, ktorá ho mala – ako inak – od svojej mamy a tá zas od svojej. „Preto má pre mňa obrovskú spomienkovú hodnotu. Pamätám si totiž, ako ich mama piekla, aj to, ako ich naučila robiť mňa. Teraz ich zase ja robím spolu s vnučkou a teším sa, že ju to baví,“ prehovorí z nej hrdá babička. Medzitým jej kuchyňu naplní takmer sviatočná vôňa vysmaženého pečiva. Fašiangy u Szalayovcov sú presne o tom – o spomienkach pretkaných vôňami rodinnej histórie. No aj o odvážnejších inováciách, ktoré prináša najmä Evin syn. Veď ako by to mohol byť rodinný recept, keby k nemu nemohli pridať niečo nové a unikátne aj oni. „Inšpirujú ma recepty od babky, napríklad sviečková, ale pripravujem ju už trochu modernejšie. Seniori, ktorým varíme, však majú stále radšej tradičnú kuchyňu. Snažím sa teda udržiavať rovnováhu medzi tradíciou a modernými postupmi,“ hovorí Gyula, ktorý šéfuje kuchyni v špecializovanom zariadení Agapé Senior Park. To poskytuje druhý domov i profesionálnu starostlivosť nielen seniorom, ale aj pacientom s alzheimerom i parkinsonom.
„Ľudia si často pamätajú nielen chutné jedlá, ale aj atmosféru.“
Mnohé deti zeleninu na tanieri ešte nevideli
Domáce jedlo podľa Gyulu prispieva k tomu, že zariadenie klienti nevnímajú ako ústav, ale svoj domov. Podľa psychologičky to nie je náhoda. „Ľudia si často pamätajú nielen chutné jedlá, ale aj atmosféru. A tieto spoločné zážitky vedú k vzájomnému obohateniu a vytvoreniu emocionálnych väzieb, ktoré pretrvávajú aj vďaka spomienkam na jedlá, ktoré s nimi boli spojené,“ vysvetľuje odborníčka Mgr. Lenka Jurčová, podľa ktorej to isté platí aj o spoločnom varení a stolovaní doma. Obdobie po Novom roku sa práve vďaka tomu mladému Szalayovi spája so zabíjačkami. „Hoci ich už nemám možnosť zažívať, tie chute mi ostávajú v spomienkach doteraz!“ Podľa Evy to však najmladšia generácia už takto nemá a nechutí im to, čo sa varilo v minulosti. „My sme jedli viac zeleniny a ovocia, nebolo toľko rýchlych a hotových jedál. Dnešné deti majú radšej pizzu a špagety, mnohé zeleninu na tanieri ešte ani nevideli. Vidím to aj na našich deťoch, tie tradičnejšie chute neoceňujú tak ako my,“ dodáva. Svoju vnučku, Gyulovu dcéru, Jasmin preto zaúčajú rovno do kuchárskeho remesla, aby spoznávala všetky chute a vedela, ako čo vzniká. „Od ocina najviac ľúbim špagety, hlavne tie, ktoré pripravuje s omáčkou a parmezánom. Stará mama zas pečie úžasný čokoládový koláč!“ uškrnie sa školáčka, na ktorej blaženom úsmeve jednoznačne vidno, že pri svojej chvále neklame. Práve preto ju baví byť s babkou a otcom v kuchyni pri tom a zapojiť sa. Vie, že výsledok stojí vždy za to. Podľa Jurčovej dostáva viac, ako si dnes uvedomuje.
V kuchyni sa nebojuje
„Vzájomná spolupráca v kuchyni umožňuje starším členom rodiny odovzdávať svoje znalosti a zručnosti. Mladšie generácie sa učia nielen o receptoch, ale aj o rodinnej histórii, kultúre, hodnotách, názoroch, no platí to aj opačne. Rodinné rituály podporujú spolupatričnosť a vytvárajú tak silnejšie putá skrze generácie,“ vysvetľuje psychologička, podľa ktorej je normálne, že pri tom vznikajú občas aj konflikty. „Niekedy sú potrebné, aby sa vzťahy krásne očistili.“ Szalayovci majú navyše „recept“ aj na to, ako prekonať takéto pracovné spory. „Syn si ma vždy vypočuje,“ hovorí najstaršia z kulinárskej famílie. „Aj keď sa mojimi radami nie vždy riadi, dá mi priestor. Tak ako v rodine je to totiž aj v kuchyni všetko o kompromise.“
foto: agentúra Trumpeter a archív L. J.
