Milovaná. Prekrásna. Odsúdená na dlhodobé zbožňovanie. Môžete sem ísť aj tisíckrát a vždy objavíte niečo nové. A zjavne si to nemyslíme len my. Praha totiž tento rok opäť získala prvenstvo v americkom rebríčku najkrajších vianočných miest na svete, pričom predbehla Viedeň, Rím, Salzburg, lyžiarsky raj v Aspene aj exotické Maldivy. „Počas decembra sa hlavné mesto Českej republiky premení na zimnú ríšu zázrakov, ktorú musíte uvidieť, aby ste uverili,“ rozplýval sa portál U. S. News, ktorý rebríček zostavuje. Tak tam teda vyrážame…
Začíname na Václavskom námestí s výhľadom na majestátne Národné múzeum. Komu nestačí obzerať nádhernú architektúru zvonku, môže nazrieť do expozícií vo vnútri. Prechádzajúc Václavákom počuť rôzne reči sveta, je jasné, že kvôli obchodom tu istotne nie sú. Skôr kvôli atmosfére. Známymi uličkami sa dostávame peši na Staromestské námestie, ktorému nikto nepovie inak ako Staromák. Rozkladá sa na ploche viac ako 9 000 m2 a počas jeho existencie sa nazývalo Veľké námestie, Stará tržnica, Staromestský rýnek či Staromestský pľac. Prechádza tadiaľto kráľovská cesta a obklopujú ho nádherné historické stavby. Asi najznámejšia je Staromestská radnica s orlojom, na ktorého hudbu a pohyb čaká denne množstvo turistov, ale aj Týnsky chrám, husitský Kostol svätého Mikuláša, Palác Kinských a dom Pri Kamennom zvone. Práve tu, na Staromáku, bývajú krásne vianočné trhy, ktoré v sviatočnom období obíde málokto.
„Na ‚Staromáku‘ bývajú krásne vianočné trhy, ktoré v sviatočnom období obíde málokto.“
NIEKDAJŠIA ŽIDOVSKÁ ŠTVRŤ JOZEFOV
Koho na trhoch nezastaví varené víno a pokračuje ďalej, kroky ho dovedú na Jozefov, moje najobľúbenejšie miesto v Prahe. Tiché, príjemné miesto na prechádzku, ale aj na spoznávanie. Od stredoveku to bolo Židovské mesto, ktoré sa v 19. storočí zmenilo na chudobnú štvrť. Tá bola neskôr zbúraná a nahradená novou zástavbou. Zachovali sa len tie najvýznamnejšie pamiatky – radnica s priliehajúcou Vysokou synagógou, cintorín z 15. storočia a synagógy – Staronová synagóga z 13. storočia, jedna z najstarších zachovaných a stále fungujúcich synagóg, Pinkasova synagóga zo 16. storočia, Klausova, Maiselova a Španielska synagóga. Všetko je to súčasťou Židovského múzea a prehliadka celého Židovského mesta so sprievodcom trvá približne štyri hodiny, ktoré fakt stoja za to! A prečo Jozefov? Židovské mesto bolo v roku 1850 pričlenené k Prahe ako jej piata časť a je pomenované podľa Jozefa II., syna Márie Terézie, ktorý židovské obyvateľstvo zrovnoprávnil s ostatnými obyvateľmi Prahy.
„Keď vás uličky privedú ku Karlovmu mostu, budete mať čo robiť, aby ste cezeň prešli. V adventnom čase je plný ako check-in na letisku počas letných prázdnin.“
NASLEPO
Ak ešte vládzete, ďalšie uličky vás privedú ku Karlovmu mostu, najstaršiemu stojacemu mostu cez Vltavu v Prahe a druhému najstaršiemu zachovanému mostu v Česku. Ten je v adventnom čase plný ako check-in na letisku počas letných prázdnin. Cez Karlov most pokračuje historická kráľovská cesta. Je lemovaný nádhernými sochami a množstvom umelcov. Kdekoľvek sa zastavíte a zapozeráte, chce sa vám dať si ten výhľad namaľovať na počkanie miestnymi maliarmi. Väčšinu očí však priťahuje Pražský hrad, ktorý sa týči nad mostom a láka na prehliadku. Ja vás však v tejto chvíli vezmem radšej na jednu výnimočnú výstavu, ktorá nie je na hrade, ale na Karlovom námestí. Volá sa Neviditeľná a priznávam, hneď v úvode prehliadky ma stislo pri duši. Stojíme totiž pri stene v absolútnej tme. A keď hovorím v tme, tak myslím ozajstnú tmu, kde neprenikne ani zrniečko svetla. Je to preto, aby sme aspoň na malú chvíľu mohli vnímať svet tak ako nevidomí ľudia. Jeden z nich je naším sprievodcom od začiatku až do konca. Spolu sa vydávame na cestu, ktorú nevidomí absolvujú každý deň – keď sa musia orientovať na ulici, nestratiť sa v lese, keď skúšajú rozoznať korenia v kuchyni, uvariť si čaj či posedieť v bare. Na moment mi je úzko, kým si na tmu zvyknem. Prechádzame jednotlivými miestnosťami a všetko skúmame ostatnými zmyslami. Zrak momentálne nepotrebujeme, hoci oči máme aj v tme otvorené. A priznávam, že to nie je vôbec také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad zdalo! Som vďačná za tú skúsenosť, ale aj za to, že som zas na vzduchu. Hoci sa zotmelo aj na ulici, výrazný mesiac a pouličné lampy mi vracajú zrak. Opäť vidím. Na ceste domov som už stavila na metro, svoju najobľúbenejšiu dopravu. V nohách mám síce kilometre, ale v srdci spokojnosť…
foto: archív, Unsplash
