MENU

Operation Absolute Resolve: Vzdušná dimenzia dekapitačného úderu

V noci z 2. na 3. januára 2026 vykonali ozbrojené sily USA operáciu Absolute Resolve zameranú na zadržanie prezidenta Nicolása Madura v hlavnom meste Venezuely. Jej jadrom však nebol samotný pozemný zásah, ale krátka, intenzívna a presne načasovaná vzdušná kampaň, ktorá mala na niekoľko hodín „otvoriť nebo“ nad Caracasom, a tým umožniť úspešné nasadenie špeciálnych jednotiek.

Koncepcia vzdušnej operácie
Aktuálny spor medzi Venezuelou a Spojenými štátmi, ktorý sa dostal do pozornosti médií začiatkom septembra 2025 nakoniec vyvrcholil vojenským zásahom. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa ho odôvodnila potrebou zastaviť pašovanie kokaínu do USA a ochrániť americké záujmy v regióne. Významným faktorom bol aj záujem o kontrolu nad venezuelskými zásobami ropy.
Samotnej operácii predchádzala dlhá spravodajská príprava vrátane systematického sledovania hlavného cieľa operácie a pohybu bezpečnostných zložiek v prezidentskom paláci Miraflores. V súvislosti s tým sa v dostupných zdrojoch spomína aj nasadenie „stealth“ prieskumných bezpilotných samokrídiel RQ-170 Sentinel redislokovaných na bývalú námornú základňu NS Roosevelt Roads pri civilnom letisku José Aponte de la Torre, pri meste Ceiba v Portoriku.
Rozsah nasadenia vzdušných zložiek bol nadštandardný aj na pomery špeciálnych operácií. Podľa oficiálnych vyjadrení sa do operácie zapojilo približne 150 lietadiel štartujúcich z viac ako 20 lokalít na súši aj na mori. V druhom prípade zohralo dôležitú úlohu zoskupenie lietadlovej lode USS Gerald R. Ford (CVN 78) s leteckým krídlom Carrier Air Wing 8, ktoré priplávalo do Karibiku v polovici novembra. Medzi hlavné použité typy patrili viacúčelové stíhacie lietadlá F-22A Raptor, F-35A/B Lightning II a F/A-18E/F Super Hornet, špeciály na vedenie elektronického boja EA-18G Growler a strategické bombardéry B-1B Lancer. Ďalej šlo o strediská včasnej výstrahy E-2D Hawkeye, námorné hliadkové lietadlá P-8A Poseidon, rôzne bezpilotné prostriedky či dopravné a podporné lietadlá ako E-11A, EC-130H, RC-135V/W, E-3G, KC-135, KC-46A a CN-235.

Samotné zadržanie prezidenta N. Madura mali vykonať elitní vojaci armádnej špeciálnej jednotky Delta Force spolu s tímom úradu FBI na záchranu rukojemníkov. Do cieľovej oblasti mali byť dopravení na palubách vrtuľníkov MH-47G Chinook, MH-60M a zrejme aj MH-6M Little Bird, ktorým mali poskytovať palebnú podporu Black Hawky verzie MH-60M DAP (Direct Action Penetrator). Všetky tieto stroje poskytol elitný útvar 160th SOAR (Special Operations Aviation Regiment) známejší ako „Night Stalkers“. Patrí pod veliteľstvo USASOC (United States Army Special Operations Command), ktoré zase je jednou zo štyroch zložiek veliteľstva špeciálnych operácií USSOCOM (United States Special Operations Command). Časť vrtuľníkov zrejme operovala z plavidla MV Ocean Trader a časť zo spomenutej základne NS Roosevelt Roads. Hoci presný zoznam všetkých zapojených letiek zostáva utajený, kľúčové jednotky a miesta ich dislokácie známe z oficiálnych vyhlásení Pentagónu a overených správ sú uvedené v tabuľke.

Text: Miloš Šípoš
Foto: USMC, USAF

Více se dočtete v časopisu ATM 2/2026, kterého elektronická verze vyšla 28. 1. 2025 a tištěná v pátek 30. 1. 2026.

Obsah ATM 2/2026 naleznete – ZDE

Elektronickou verzi časopisu si můžete zakoupit – ZDE

Tištěnou verzi časopisu si můžete zakoupit – ZDE

Předplatné časopisu si můžete zakoupit – ZDE

Novinky

Odoberajte newsletter

Odoberajte najnovšie informácie o našej ponuke do Vašej emailovej schránky.

Top