Programy umelej inteligencie dokážu podať informácie tak presvedčivo, že je ľahké uveriť, že ide o pravdu. Niekedy však stačí jednoduché overenie, aby človek zistil, že to tak nie je. Čo vlastne môžeme podľa manažéra komunikácie IT Asociácie Slovenska Juraja Kadáša od AI očakávať? Ako funguje?
Umelá inteligencia (AI alebo aj UI) je oblasť informatiky a súbor softvérov, čiže programov, ktoré sú schopné vytvárať systémy čiastočne nahrádzajúce ľudskú inteligenciu. Modely AI vo výkonných dátových centrách dokážu spracovať obrovské množstvo dát a hľadajú v nich vzťahy. Strojové učenie a neurónové siete zároveň umožňujú, že systémy umelej inteligencie sa dokážu učiť a neustále sa zlepšovať. AI nemyslí ako človek, ale spracúva dáta a používa matematické algoritmy na výber najpravdepodobnejších a najvhodnejších riešení.
Ako nám môže pomôcť?
Významne zjednodušuje prácu, dnes už prakticky v každom hospodárskom odvetví: vo výrobe, v administratíve, marketingu, reklame, priemysle či medicíne. Uľahčuje nám vykonávanie opakujúcich sa činností, dokáže presnejšie analyzovať zložité súvislosti, navrhnúť najvhodnejší postup pri diagnostikovaní ochorení. Praktických prípadov použitia AI v praxi sú tisíce.
Dokáže sa rozhodovať ako ľudia?
Nie. AI je programovaná ľuďmi a učí sa výhradne na základe ľudských podnetov. AI nemá vedomie, intuíciu, nenapĺňa svoje vlastné ciele, nemá konkrétne plány či zámery. Kľúčové sú pre ňu dáta a ich spracovanie. A tie získava od ľudí. Veľmi zjednodušene: AI síce pracuje samostatne, ale výhradne na základe spracovania zložitých matematických modelov a naučených štatistických vzťahov.
Môže pre spoločnosť znamenať riziko?
Ako veľa vecí, ktoré vplývajú na ľudí, má svoje klady aj zápory. Riziko predstavuje hlavne pre časť spoločnosti, ktorá je náchylná podliehať konšpiráciám, nemá 
vybudované vnútorné mechanizmy na vyhodnocovanie pravdivosti informácií a u ktorej absentuje dostatočná miera kritického myslenia. Žiaľ, sú dostupné AI modely, ktoré priamo pomáhajú v šírení dezinformácií alebo nám kradnú osobné dáta a ohrozujú súkromie. Nezanedbateľné sú aj vplyvy na súčasnú podobu práce: AI v budúcnosti nahradí mnoho povolaní. Preto by sme sa mali sústrediť na zlepšovanie našich digitálnych zručností a na-učiť sa s touto technológiou pracovať efektívne. Budeme tak oveľa odolnejší a pripravení na nové typy povolaní.
Prieskum Eurobarometra ukázal, že takmer deväť z desiatich ľudí si myslí, že roboti a umelá inteligencia si vyžadujú starostlivé riadenie. Treba regulovať AI?
Určite áno, otázne je, do akej miery budú regulácie brániť v zlepšovaní vývoja AI. EÚ v roku 2024 prijala tzv. Akt o umelej inteligencii, prvý komplexný zákon, ktorý zavádza pravidlá AI podľa úrovne rizika: zakazuje najnebezpečnejšie praktiky, napríklad masové biometrické sledovanie či manipuláciu správania, prísne reguluje vysokorizikové systémy a pre tie ostatné vyžaduje transparentnosť. Cieľom je zabezpečiť, aby AI bola bezpečná, rešpektovala ľudské práva, neohrozovala zdravie ani súkromie a zároveň umožnila inovácie v rámci EÚ. Musíme však nájsť balans medzi silnou reguláciou a potrebou adaptácie tejto technológie v hospodárskych odvetviach, aby sme začali dobiehať krajiny, kde je miera regulácie nižšia. Hlavne z tohto dôvodu sú najväčšie technologické spoločnosti z USA a Číny a Európa vo vývoji a nasadení technológií na báze AI zaspala dobu.
foto: Archív, Unsplash
