Súrodenecký vzťah sa podľa odborníčky Mgr. Barbory Medovarskej z platformy ksebe.sk môže v priebehu života meniť. „Obdobia odcudzenia sa môžu striedať s opätovným zblížením,“ hovorí v rozhovore. Od čoho to závisí?
Prečo sú práve súrodenecké vzťahy často také emočne náročné?
Súrodenecký vzťah je veľmi blízky a práve blízkosť zvyšuje emočné prežívanie. Už príchod ďalšieho dieťaťa do rodiny znamená pre prvorodeného stratu výlučnej pozornosti rodičov, čo môže vyvolať hnev, žiarlivosť či smútok. Tieto emócie sa prenášajú do vzťahu medzi súrodencami a vytvárajú jeho dynamiku. Rivalitu môže posilniť aj porovnávanie detí alebo uprednostňovanie jedného z nich – často aj nevedomé. V dospievaní sa súrodenci prirodzene snažia odlíšiť, budujú si vlastnú identitu a rozdiely sa v dospelosti ešte viac zvýrazňujú. Zároveň však pretrváva potreba blízkosti, a ak nie je naplnená, vzniká vnútorné napätie.
Je normálne, že si súrodenci v dospelosti nemajú čo povedať?
Ak niečo považujeme za normálne v zmysle bežné, tak áno. Ak vzťah vznikal v neharmonických podmienkach, vzdialenie sa v dospelosti je prirodzeným dôsledkom. Do vzťahu vstupuje aj osobnosť každého zo súrodencov, ich hodnoty a životné skúsenosti. Zároveň platí, že súrodenecký vzťah sa môže v priebehu života meniť – obdobia odcudzenia sa môžu striedať s opätovným zblížením.
Ako sa vyrovnať s pocitom viny, keď nechceme byť so súrodencom v kontakte?
Pocit viny často vzniká, keď nemáme jasno v dôvodoch svojho rozhodnutia. Pomáha pomenovať si, čo nás k nemu viedlo – aké udalosti, emócie či skúsenosti. Sebasúcit a pochopenie pre seba samých sú dôležitým krokom k prijatiu vlastného rozhodnutia.
Dá sa napraviť vzťah poznačený rivalitou z detstva?
Áno, rivalita je v detstve bežná. Šanca na zmenu rastie, ak aspoň jeden zo súrodencov dokáže reflektovať minulosť, rešpektovať hranice a komunikovať bez obviňovania. Ak sa vraciame k starým zraneniam, je dôležité byť pripravený aj na odmietavú reakciu a netlačiť na druhého.
Ako do súrodeneckých vzťahov zasahuje dedičstvo a starostlivosť o rodičov?
Ide o veľmi citlivé témy, ktoré často odhaľujú rozdielne hodnoty a očakávania. To môže viesť k napätiu, hnevu či sklamaniu. Zároveň však môžu byť aj príležitosťou na vzájomné pochopenie a prehodnotenie vzťahu.
Čo robiť, ak jeden zo súrodencov o zlepšenie vzťahu nestojí?
Takéto rozhodnutie je potrebné rešpektovať. Môžeme ovplyvniť len vlastné hranice, reakcie a emócie. Je v poriadku nechať dvere pootvorené do budúcnosti, no zároveň prijať, že nie každý vzťah musí byť blízky. V prípade potreby môže pomôcť psychoterapia alebo poradenstvo.
foto: Unsplash
