Podľa neho vojská veľmi často operujú pri ženijných prekážkach, vodných tokoch, prekonávajú ich napríklad premostením. Môže sa stať, že nejaká technika spadne do vody. Treba ju nájsť a vytiahnuť aj v zimných podmienkach, keď je na vodnej hladine ľad. Preto používajú laná, ktoré sú namotané na tzv. bubienkoch (navijakoch). S ich pomocou musia potápači vyhľadať techniku pod vodou, nájsť k nej cestu, vyznačiť ju. Potom sa začína úloha pre ďalšiu skupinu, ktorá by mala techniku dostať na hladinu. Na Čiernej Vode slovenskí a českí potápači plnili úlohy v zmiešaných tímoch.
Pri svojej práci musia eliminovať najväčšie riziká pod vodnou hladinou. Zvládnuť prácu s navijakom. Lebo lano dokáže byť veľmi nebezpečné. Môžu sa do neho zamotať. Poručík Jakub Hynek, veliteľ ženijnej čaty ženijného práporu Bechyně si spoločný výcvik pochvaľuje. Z českej strany sa na ňom zúčastňujú takmer dve desiatky potápačov zo ženijných práporov Bechyně a Olomouc, zo slovenskej potápači seredského ženijného práporu zo Serede a Michaloviec. Práporčík Michal Strejc je skúšobný komisár Armády ČR pre potápanie, hlavný odborník v AČR pre túto oblasť: „Pre našich potápačov je spoločný výcvik so slovenskými kolegami vítanou príležitosťou na získanie nových skúseností. Hlavne z práce s navijakom pod vodnou hladinou. Z hľadiska bezpečnosti je potrebné, aby potápač pod vodu nenosil žiadne zbytočné veci. Mohli by zapríčiniť nehodu, mimoriadnu udalosť a ohroziť bezpečnosť, ale aj život potápača. Napríklad hadica navyše sa môže zapliesť do nejakého koreňa. Cvičíme úlohy zimného potápania, bez ohľadu na to, či je nad nami ľad. Používame tie isté postupy. Budem radi, keď naši slovenskí kolegovia zavítajú cvičiť aj do našich lokalít, najmä na severnej Morave.“
Medzi najskúsenejších českých potápačov patria: rotný Lubomír Šimek (Bechyně), rotný Jiří Dvořák a Michal Černý (Olomouc). Medzi nimi je aj jedna žena, rotná Jarmila Šištíková. Potápa sa už 9 rokov, potápanie ju baví, aj keď sa k nemu vraj dostala ako slepé kura. Ponúkol jej to vtedajší veliteľ a ona dodnes svoje rozhodnutie neľutuje. Od zamestnaní na Čiernej Vode očakávala praktickú výmenu skúseností. Aby v prípade potreby vedeli so slovenskými kolegami efektívne spolupracovať. Vedeli, čo môžu navzájom od svojich kolegov očakávať. Jej predstavy sa naplnili.
Veliteľ potápačského prieskumného družstva rotný Vladimír Búda pripomína, že napriek absencii ľadu zmiešané tímy plnili úlohy v náročných podmienkach. Teplota vzduchu bola nula stupňov, teplota vody dva stupne, viditeľnosť do jeden a pol metra, ale aj nulová. Najmä keď potápači pri práci pod vodou zvíria svojou nepozornosťou bahno pri dne a nič nevidia. Čas ponoru bol do 60 minút a maximálna hĺbka ponoru bola 15 metrov.
Pre časť českých potápačov znamenalo potápanie na Čiernej Vode prvotné oboznámenie sa s prácou s navijakom. Museli držať svoj vztlak, v ruke navijak, s ktorým bolo potrebné pracovať, a už dopredu premýšľať kam a ako pripevniť lano. Pri tom všetkom nestratiť orientáciu pri obmedzenej viditeľnosti pod vodou alebo v zakalenej vode. Na nováčikov pod vodnou hladinou čakalo veľa nástrah a stresových prvkov. „Napriek náročným podmienkam nakoniec úlohy všetky zmiešané tímy slovenských a českých potápačov splnili,“ so spokojnosťou konštatoval veliaci poddôstojník ženijno-prieskumnej čaty rotmajster Michal Ščepko, ktorý viedol zamestnanie.
Ďalšie snímky si môžete pozrieť – TU.
Text a foto: Jozef Žiak, Ministerstvo obrany SR via Veliteľstvo pozemných síl Trenčín /r
Súvisiaci článok:
Čeští a slovenští potápěči při Ice Diveru nacvičovali zásahy v náročných podmínkách
